Švédsky minister školstva Mats Persson napísal článok pre švédske noviny Expressen, v ktorom podrobne opisuje, ako jeho ministerstvo začne vyšetrovať prípady “kultúry zrušenia” na švédskych univerzitách, ktorá podľa neho bráni slobode prejavu a vytvára “zatuchnuté” akademické prostredie, informuje portál REMIX News.

“Ak sa má chápať realita, nemožno zakazovať určité slová alebo teórie. Kultúra mlčania a ukazovania prstom – nazývaná aj kultúra zrušenia – vytvára mdlé a zatuchnuté akademické prostredie. Budem iniciovať preskúmanie, aby som zmapoval, ako veľmi je rozšírená,” píše Persson a dodáva, že takáto kultúra “ohrozuje schopnosť jednotlivých výskumníkov robiť hodnotenia na základe svojich vedomostí a odborných zručností”.

Západné univerzity, kedysi považované za baštu slobody prejavu, čoraz viac umlčujú nesúhlasné hlasy. Minister školstva tvrdí, že švédskym univerzitám hrozí extrémne riziko, že sa stanú miestami, kde sa už netoleruje otvorená diskusia a kritika.

“Hrozí, že politika identity si nájde cestu do univerzitného sveta. V repoorte “Kalla Fakta” (švédska spravodajská relácia) sa objavuje niekoľko prípadov, keď sa to, čo sa začalo ako živá debata alebo úplne rozumná otázka, zvrhlo na ostrakizmus a nátlak, aby sa študenti prispôsobili programu politiky identity.

“Univerzita nie je len tak hocijaké miesto. Kritika, spochybňovanie a priama diskusia by tam mali byť samozrejmosťou. Konsenzus nie je cieľom.”

Zároveň dodáva, že o témach súvisiacich s rasizmom a sexizmom treba otvorene diskutovať, aby sme pochopili ich “príčiny a dôsledky”.

“Ďalším rizikom kultúry zrušenia je, že výskum politicky kontroverzných tém sa zanedbáva v prospech pohodlnejších oblastí. Kto by chcel skúmať rasizmus alebo sexizmus, ak riskujete, že vás obvinia zo zdieľania myšlienok s tým, čo študujete? Potrebujeme tiež vedomosti o témach, ktoré môžu byť vnímané ako citlivé,” píše.

Len minulý rok čelili traja uznávaní švédski akademici trestnému stíhaniu po tom, čo ich výskum odhalil, že väčšinu znásilnení páchajú prisťahovalci. Hlavná autorka práce, profesorka Kristina Sundquistová zo švédskej Lundskej univerzity, bola totiž v čase, keď prokuratúra začala konanie, najcitovanejšou profesorkou na svojej univerzite, pokiaľ ide o sociálny výskum.

Švédsky minister ďalej napísal, že má obavy nielen o podporu spravodlivého prostredia pre ľavicu a pravicu, ale aj pre veriacich študentov.

“Švédsko má v podstate dobré akademické prostredie. Máme silné a nezávislé vysoké školy a univerzity, ktoré sú v popredí. V súčasnosti sa výskum uskutočňuje aj v oblastiach, ktoré môžu byť provokatívne pre politickú ľavicu, pravicu aj náboženskú vieru.”

“Tak by to malo byť v liberálnej demokracii. Sila akadémie spočíva v bezpodmienečnom hľadaní nových poznatkov, bez zakázaných slov a klapiek na očiach. Z toho bude mať prospech celá spoločnosť.”

Minister sa odvoláva aj na otvorený list uverejnený v časopise Harper’s v roku 2020, v ktorom 150 intelektuálov varovalo pred nebezpečenstvom obmedzovania slobody prejavu. Medzi menami boli napríklad Anne Applebaumová, Margaret Atwoodová, Salman Rushdie, Noam Chomsky, Francis Fukuyama, Michael Ignatieff, Garry Kasparov, Kati Marton, J. K. Rowlingová a Fareed Zakaria.

“V otvorenom liste píšu známi vedci a autori ako Francis Fukuyama, Noam Chomsky a Salman Rushdie o tom, že existuje riziko umlčania otvorenej diskusie. Opisujú, ako vzniká netolerantná kultúra, ktorá ohrozuje slobodnú výmenu myšlienok a názorov. Hnutie politiky identity je najsilnejšie v USA, ale hrozí, že si nájde cestu aj na švédske univerzity,” píše minister školstva.

“Realita je neuchopiteľná, dejiny kruté a spoločnosť plná nespravodlivosti. Ak sa má realita pochopiť, nemožno zakazovať určité slová alebo teórie.”

Otázky týkajúce sa rasy, IQ, biologických rozdielov medzi mužmi a ženami a ďalšie pálčivé témy boli v západnom akademickom prostredí dlho tabuizované alebo úplne zakázané, ale tento problém siaha ďaleko za univerzity. Bývalý švédsky politik bol minulý rok odsúdený za to, že uvádzal IQ obyvateľov Južného Sudánu, ktoré im podľa neho sťažovalo integráciu do švédskej spoločnosti.

“Majú jednu z najnižších úrovní vzdelania na svete a rozšírenú negramotnosť; väčšina z nich pracovala ako poľnohospodári a pastieri po celé generácie. Ich umiestnenie v severnej Európe nie je podľa mňa veľmi múdre,” povedal Bertil Malmberg, ktorý bol členom Švédskych demokratov predtým, ako ho za jeho výroky zo strany vylúčili.

“Mal som v úmysle odvolať sa na HDI [index rozvoja] od OSN a objasniť, že ide o to, že títo ľudia sa nemôžu integrovať na trh práce, ale nikdy som sa nedostal tak ďaleko,” dodal Malmberg s tým, že počas súdneho procesu bol prerušený a nebolo mu umožnené dokončiť výpoveď.

Zdá sa, že Persson podporuje plnú a otvorenú diskusiu na univerzitách, a to aj o citlivých témach, ale nie je jasné, ako ďaleko Švédsko zájde pri povoľovaní slobodnej diskusie v týchto oblastiach, najmä vzhľadom na prísne švédske zákony o nenávistných prejavoch. Ak by sa napríklad v akademickej práci na základe výsledkov IQ zistilo, že Ázijci sú inteligentnejší ako belosi, predstavovalo by to formu nenávistného prejavu? Bola by takáto diskusia vôbec povolená na univerzite?

“Cenzúra, zakázané slová alebo ostrakizmus sa vo švédskom vysokom školstve nesmú vyskytovať. Vedenie univerzity má ako zamestnávateľ povinnosť a zodpovednosť stáť na strane výskumu, aj keď je to vnímané ako nepohodlné,” píše Persson. “Naša sloboda prejavu a tolerantná spoločnosť znamená, že môžeme otvorene hovoriť o rôznych javoch. Táto vláda nebude považovať akademickú slobodu len za kus papiera, za slogan. Netolerancia sa nebude tolerovať. Budeme dôrazne brániť akademickú slobodu.”

Persson nešpecifikuje, akú formu bude mať vyšetrovanie, ale otázkou zostáva, či sa na základe vyšetrovania prijmú nejaké legislatívne alebo úradné opatrenia. V Spojenom kráľovstve bolo napríklad učiteľom zakázané vyvesovať vlajky Black Lives Matter alebo vyučovať cez prizmu ľavicovej ideológie. Väčšina univerzít vo Švédsku nie je súkromná, ale spadá pod vládu.