Na začiatku svojho komentára píše, že náhle a v podstate násilné zastavenie svetovej ekonomiky nemá žiadnu historickú obdobu. Dodáva, že je navyše sprevádzané značnou dávkou neistoty, a to ako s ohľadom na dĺžku odstávky, tak s jej dôsledkami v oblasti hospodárstva. Podľa neho ide však najmä o geopolitiku.
“Svet po konci pandémie skrátka bude iný ako pred ňou. To predstavuje jedinú istotu, ktorú dnes máme, “uvádza.
Dva protipóly
Bašta zmieňuje tiež dva protipóly o možnej povahe onoho nového sveta. Uvádza, že o tom môžu vypovedať napríklad reakcie a kroky štátov. Dodáva, že výsledný model tohto nového usporiadania, zatiaľ každý rovnako odhaduje podľa svojho vnútorného presvedčenia, a tiež miery svojho optimizmu alebo pesimizmu.
Čo sa týka tých samotných pólov, potom jedna skupina očakáva následné utuženie globalizácie, druhá skupina dúfa, že “reštart našej civilizácie povedie naopak k rozvoľnenému multipolárnemu modelu svetového usporiadania, o ktorý sa usilujú hlavne Čína, Ruská federácia a ich spojenci”.
Podľa jeho mienky prináša blížiaca sa ekonomická kríza bezpečnostné riziká a vojnovú hrozbu. Dodáva, že opakovanie svetovej vojny to nebude, no najohrozenejším kontinentom sa však opäť stane Európa.
“Vyhasnuté, zmrazené a tlejúce konflikty na jej hraniciach a v bezprostrednom susedstve sa môžu kedykoľvek zase rozhorieť, ako nám ukazuje eskalácia napätia medzi Tureckom a Gréckom,” myslí si.
Prízrak budúcej núdze
Diplomat zmieňuje tiež možný scenár vývoja sveta spojený s nedostatkom potravín. Uvádza, že stále viac štátov nasleduje Ruskú federáciu, ktorá uvalila embargo na vývoz obilia.
“Po dobách nadbytku a plytvania sa objavuje prízrak budúcej núdze. Ako ukázali nákupne horúčky v začiatku koronavirového resetu, ide o veľmi silný psychologický faktor aj na Západe, kde hlad naposledy zažili pred 70 či 75 rokmi,” píše.
Môžeme teda čakať, že sa kríza a reštart ekonomiky dotkne aj Českej republiky? Podľa slov Bašty sa na to zatiaľ odpovedať nedá.
“Predovšetkým preto, že vzhľadom k našej polohe a veľkosti, budeme mať len obmedzené možnosti dianie ovplyvniť. Obávam sa však, že na dobu rúškovú nebudeme spomínať v zlom. Neskôr bude horšie,” myslí si.
Dramatický reštart
Ako však dodáva, jeden poznatok tu zostane. Koronavírus totiž, podľa jeho mienky, zapôsobil ako akési sérum pravdy a podarilo sa mu odhaliť zmýšľanie politikov a inštitúcií u nás a aj v rámci EÚ.
“Za najhoršie zistenie však považujem to, že počet politikov, ktorým by nijako nevadilo, keby sa naša populácia o nejaké to percento znížila v dôsledku pandémie, pokiaľ na tom mohli zarobiť (prípadne len neprerobiť), je pomerne vysoký,” píše s tým, že zrejme nebude jediný, kto si to bude pamätať.
Záverom konštatuje, že doba, ktorá príde, poskytne veľa príležitostí na to, aby sa to politikom pripomenulo či vrátilo. “Reštart našej civilizácie bude zdá sa veľmi dramatický,” uzatvára.