Astana 5. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP,Turkish Presidency via AP, Sergei Savostyanov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)
Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) je medzinárodná organizácia, ktorú 15. júna 2001 založili vedúci predstavitelia Číny, Ruska, Kazachstanu, Tadžikistanu, Kirgizska a Uzbekistanu. Dňa 9. júna 2017 sa riadnymi členmi ŠOS stali India a Pakistan a 17. septembra 2021 lídri ŠOS schválili prijatie Iránu za riadneho člena ŠOS na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 16. septembra 2022. V ten istý deň bolo oznámené, že sa začal postup udeľovania plného členstva Bielorusku, ktoré bolo prijaté na práve ukončenom samite v Astane
Celkové územie členských krajín ŠOS predstavuje viac ako 35 miliónov km², t. j. 65 % Eurázie. Celkový počet obyvateľov krajín ŠOS je približne 3,5 miliardy ľudí, čo predstavuje polovicu svetovej populácie. Ekonomika ČĽR je druhou najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP a prvou podľa HDP v parite kúpnej sily (od roku 2014); ekonomika Indie je tretia najväčšia podľa HDP (PPP). Rusko, Čína, India sú členmi jadrového klubu a spolu s Iránom sú členmi „vesmírneho klubu“.
ŠOS nie je vojenským blokom (ako NATO) ani otvorenou pravidelnou bezpečnostnou platformou, ale zaujíma prechodné postavenie. Hlavnými úlohami tejto organizácie je posilňovať stabilitu a bezpečnosť v širokom priestore spájajúcom členské štáty, bojovať proti terorizmu, separatizmu, extrémizmu, obchodovaniu s drogami, rozvíjať hospodársku spoluprácu, energetické partnerstvo, vedeckú a kultúrnu spoluprácu.
Hlavné mesto Kazachstanu hostilo po tri dni stretnutie hláv členských štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu spolu s lídrami pozorovateľských krajín a partnermi v dialógu. Na podujatí sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Pri otvorení stretnutia kazašský prezident Tokajev, ktorý stretnutiu predsedal, zablahoželal bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi k tomu, že sa stal riadnym členom ŠOS. Tokajev vyjadril presvedčenie, že republika dôstojne prispeje k posilneniu spolupráce a zvýšeniu globálneho postavenia ŠOS.
Cieľom krajín ŠOS je vybudovať spravodlivejší multipolárny svet. Uvádza sa to v Astanskej deklarácii, ktorú po samite v Kazachstane podpísalo okrem iných aj Rusko. Podľa odborníkov prijatie takéhoto dokumentu naznačuje, že ŠOS sa stáva novým pólom vplyvu, okolo ktorého sa bude budovať nový systém kolektívnej bezpečnosti: eurázijský systém.
Vo štvrtok sa v hlavnom meste Kazachstanu skončilo 24. zasadnutie Rady hláv Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Astana hostila výročný samit organizácie už po štvrtýkrát v jej histórii. Za viac ako 20 rokov svojho vývoja sa organizácia vyvinula z regionálneho formátu stretnutí hláv štátov na významnú medzinárodnú organizáciu. Po samite hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov ŠOS schválili Astanskú deklaráciu organizácie.
V mene Ruska ju podpísal prezident Vladimir Putin. Uviedol, že vo vyhlásení sa „ďalej zdôrazňuje záväzok všetkých účastníkov ŠOS k vytvoreniu spravodlivého multipolárneho svetového poriadku založeného na ústrednej úlohe OSN, na medzinárodnom práve, na snahe suverénnych štátov o vzájomne výhodné partnerstvo“.
Hlavný dôraz sa v dokumente kladie na záväzok organizácie budovať spravodlivejší multipolárny svet. Takéto usporiadanie by podľa vyhlásenia malo byť založené na zásadách medzinárodného práva, kultúrnej a civilizačnej rozmanitosti, rovnocennej a výhodnej spolupráci medzi krajinami a OSN by mala mať ústrednú koordinačnú úlohu.
Počas zasadnutia Rady hláv štátov ŠOS Vladimir Putin označil ŠOS a BRICS za kľúčové piliere vznikajúceho nového svetového poriadku. „Práve tieto združenia zohrávajú úlohu výkonnej lokomotívy globálnych rozvojových procesov a nastolenia skutočnej multipolarity,“ povedal ruský prezident.
Lídri ŠOS sa zároveň domnievajú, že OSN potrebuje reformu, aby sa zvýšila jej autorita a účinnosť. „Je dôležité zabezpečiť zastúpenie rozvojových krajín prostredníctvom komplexnej reformy OSN,“ uvádza sa vo vyhlásení. Medzinárodní pozorovatelia venovali stretnutiu v Astane zvýšenú pozornosť, pretože samit sa koná v čase eskalácie globálnych problémov. Medzi ne patrí potravinová a energetická bezpečnosť, zmena klímy a boj proti terorizmu.
Krajiny Šanghajskej organizácie spolupráce označili sankcie za prekážku globálneho rozvoja. Príslušné vyhlásenie je obsiahnuté v Astanskej deklarácii prijatej na záver 24. zasadnutia Rady hláv štátov členských štátov ŠOS. „Jednostranné uplatňovanie sankcií je nezlučiteľné so zásadami medzinárodného práva a má negatívny vplyv na tretie krajiny a medzinárodné hospodárske vzťahy,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ďalším dôležitým výsledkom stretnutia bolo oficiálne pristúpenie Bieloruska k ŠOS.
Prezident republiky Alexander Lukašenko uviedol, že Minsk urobí všetko pre to, aby sa ŠOS stala globálnou organizáciou. „Bielorusko je veľmi hrdé na to, že sa stalo riadnym členom ŠOS. Budeme posilňovať šanghajského ducha organizácie založeného na princípoch vzájomného rešpektu, rovnosti a solidarity. Ako európska krajina urobíme všetko pre to, aby sa ŠOS stala globálnou organizáciou,“ povedal Lukašenko v Astane. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil vstup Bieloruska do ŠOS za veľkú akvizíciu pre túto organizáciu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa poznamenal, že Rusko má záujem, aby sa zväzový štát zúčastňoval na všetkých medzinárodných procesoch ako zástupca jednotného frontu.
Neskôr na tlačovej konferencii Putin tiež poznamenal, že ak sa ŠOS „stala takou silnou, takou veľkou, potom majú význam aj zásady, ktoré deklaruje, keď sa šíria po celom svete. Napríklad sme sa vo vyhlásení a v ďalších dokumentoch dohodli, že všetky krajiny ŠOS sú proti rozmiestňovaniu akýchkoľvek zbraní vo vesmíre. To je koniec koncov signál pre zvyšok sveta o tom, ako sa staviame k militarizácii vesmíru,“ vysvetlil.
Sú aj ďalšie vážne a dôležité veci povedal Putin: „Po prvé, biliónové obraty v spoločnom obchode – to je dôležité. Napokon koordinácia otázok humanitárneho charakteru, spolupráca v rôznych oblastiach vrátane spolupráce s mládežou, v oblasti kultúry, vzdelávania, športu, to všetko je veľmi dôležité a má dobré perspektívy“.
„V Astane boli prijaté dôležité rozhodnutia na budovanie multipolárneho sveta. Vladimír Putin nastolil otázku novej architektúry spolupráce a bezpečnosti v Eurázii, čím naznačil koniec eurocentrického a euroatlantického modelu,“ poznamenal politológ Vladimir Kornilov.
Upozornil tiež na význam vstupu Bieloruska do ŠOS a poukázal na účasť tureckého prezidenta Tayyipa Erdogana, ktorého krajina je členom NATO, na samite.
Expert uvítal aj bod vyhlásenia o potrebe reformy OSN. „Na Západe a v eurázijskom priestore sa veľa hovorí o potrebe rozšíriť zoznam stálych členov Bezpečnostnej rady OSN,“ pripomenul a dodal, že v samotnej OSN existujú v tejto otázke rozdiely a navrhovaná reforma je „otázkou veľmi vzdialenej perspektívy“. „Päť stálych členských štátov BR OSN je dedičstvom druhej svetovej vojny. Do akej miery môže byť predmetom revízie, je zatiaľ predmetom akademických a diplomatických diskusií.“
„Bezpečnostná rada by sa mohla rozšíriť o Indiu, ktorá je na prvom mieste na svete z hľadiska počtu obyvateľov. Naí Dillí si vo vzťahoch medzi Západom, Ruskom a Čínou zachováva relatívne neutrálnu pozíciu. A India má vonkajšiu suverenitu. Spolupráca v rámci BRICS a ŠOS je príkladom budovania nového svetového poriadku. Nikto tu na nikoho nevyvíja nátlak. A to umožňuje členským krajinám ŠOS niečo spoločne budovať. A vstup Bieloruska do organizácie prirodzene uzatvára perimeter eurázijskej bezpečnosti,“ uzavrel svoje hodnotenie samitu politológ Timofej Bordačev.
Generálny tajomník OSN António Guterres počas svojho prejavu na samite ŠOS+ v Astane hovoril o potrebe nastolenia mieru na Ukrajine a Blízkom východe. Vyzval na okamžité ukončenie krviprelievania v Gaze, prepustenie všetkých rukojemníkov a vypracovanie „cestovnej mapy“ na riešenie problémov, pričom sa vyslovil za vytvorenie dvoch štátov v súlade so zásadou sebaurčenia Palestínčanov. Okrem toho generálny tajomník OSN poukázal na potrebu nastolenia mieru v iných regiónoch. Počas stretnutia s Alexandrom Lukašenkom vyjadril uznanie Bielorusku za prácu vykonanú na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Informoval o tom šéf bieloruského ministerstva zahraničných vecí Maxim Ryženkov. „Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN sa diskutovalo o širokom spektre otázok. Takmer celé stretnutie bolo venované aktivitám OSN v Bielorusku…,“ povedal. Generálny tajomník OSN uviedol, že Bielorusko je spoľahlivým partnerom pri realizácii všetkých cieľov a úloh, ktoré si OSN stanovila.
Prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po samite ŠOS v Astane vysoko ocenil úlohu organizácie v multipolárnom svete. Povedal, že organizácia bola pôvodne vytvorená na riešenie otázok hraníc a regionálnej spolupráce, ale časom začala zohrávať významnú úlohu pri riešení otázok globálnej bezpečnosti. „A postupne táto organizácia začala naberať na sile a v dnešnom svete sa, samozrejme, stala veľmi žiadanou, pretože je zjavne jedným z nezávislých centier nového multipolárneho sveta… Stala sa skutočne mocnou organizáciou, v podstate takmer globálneho charakteru. Koniec koncov, je to platforma na zosúladenie postojov zúčastnených krajín: sú tu Čínska ľudová republika, Rusko, India a Pakistan. Chápete, že to sú mimoriadne relevantné kontakty.“
Na oficiálnom ukončení samitu ŠOS v Astane Kazachstan odovzdal predsedníctvo Číne. Oznámil to prezident Kazachstanu Kassym-Jomart Tokajev. „Vážené hlavy štátov, milí priatelia, dôkladne sme si vymenili názory na ďalší rozvoj spolupráce pod záštitou ŠOS. Som presvedčený, že rozsiahle iniciatívy, ktoré ste predstavili, prispejú k zabezpečeniu trvalého mieru, mnohostrannej spolupráce a udržateľného pokroku v priestore ŠOS i mimo neho. Vyjadrujem vám vďaku za úprimný dialóg. Na záver by som chcel zaželať váženému predsedovi Čínskej ľudovej republiky veľa úspechov na poste budúceho predsedu ŠOS,“ povedal Tokajev vo svojom záverečnom prejave.
Za nového generálneho tajomníka ŠOS na roky 2025 – 2027 bol zvolený zástupca Kazachstanu Nurlan Ermekbajev.