Skalica 9. novembra 2024 (HSP/Foto:Facebook)
V Skalici je už mnoho rokov pravidlom, že každé dva roky sa koná kolektívna výstava prác členov klubu výtvarníkov Skalica a od roku 1999 každých päť rokov aj výstava kresieb a výtvarných prác jeho súčasného predsedu a zakladateľa PhDr. Štefana Zajíčka, bývalého dlhoročného riaditeľa Záhorskej galérie v Senici, teoretika výtvarného umenia a autora mnohých kresieb a grafík
V piatok 8. novembra 2024 sa uskutočnila v galérií u františkánov vernisáž výstavy jeho kresieb a výtvarných prác, aj pri príležitosti jeho významného životného jubilea 75 rokov.
Vernisáž v zaplnenej koncertnej sále, bývalom refektári františkánskeho kláštora /1467 – 1950/, otvorila vedúca oddelenia kultúry mesta Skalica Jana Koutná, privítala autora s jeho rodinnými príslušníkmi, primátorku mesta Skalice Oľgu Luptákovú, prednostu MSú Antona Bobríka s manželkou, a všetkých priaznivcov výtvarného umenia a kurátora výstavy akademického maliara Ľudovíta Hološku, ktorý prítomným predstavil umeleckú dráhu Štefana Zajíčka a výstavu jeho kresieb, ktorá pozostáva z takmer 150 jeho kresieb ceruzou, tušom, perom, drievkom, alebo farebnými ceruzami.
Vyzdvihol vytrvalosť a systematickosť jeho tvorivého úsilia a jeho prezentovanie sa pred odbornou i laickou verejnosťou. Tiež vyzdvihol jeho skromnosť a spoluprácu s neprofesionálnymi združeniami výtvarníkov. Tiež pripomenul viacerých umelcov, ktorý mali na neskoršiu tvorbu autora výstavy počas jeho štúdia vplyv. Tiež bola verejnosti prezentovaná a uvedená do života uvedená publikácia pod názvom Zajíček, ktorú vydala Galéria Jozefa Koniarika v Trnave ešte v roku 2017. Do života ju uviedli červeným vínom jej autori Ľudovít Hološka, Dana Janáčková a Božena Juríčková.
Štvrtá autorka Klára Kubíková sa tejto prezentácie nedožila. Ľudovít Hološka jej zaželal príjemnú cestu k jej čitateľom i obdivovateľom jeho kresieb, reprodukci mnohých môžu v knihe vidieť. Autorovi sa prihovorila a za jeho odbornú i tvorivú činnosť i vedenie klubu Skalických výtvarníkov mu poďakovala a zablahožela k životnému jubileu primátorka Oľga Luptáková. Na záver sa autor poďakoval všetkým, ktorí sa podielali na realizácií výstavy, tiež sponzorom aj kurátorovi výstavy prof. Hološkovi aj členom skalického klubu výtvarníkom, ktorí pomohli pri realizácií výstavy i svojim príbuzným, vyjadril svoje potešenie nad záujmom odbornej aj laickej verejnosti o výtvarné umenie. Počas vernisáže účinkovala ľudová hudba Cifra s primášom Stanom Okenicom.
Štefan Zajíček sa narodil 9. decembra 1949 v Radošovicach v rodine Jáána a Márie Zajíčkových. Má štyri sestry Štefániu, Gitku, Genovévu a Jozefínu. Už v detstve sa prejavilo jeho maliarske nadanie a v roku 1964 – 65 ho učiteľ ZDŠ v Chropove Eduard Rudňanský prihlásil na jednoročný kurz neprofesionálnych výtvarníkov vo vtedajšom Okresnom osvetovom dome v Senici, ktorý viedol akademický maliar Karol Novák z Hodonína, ktorý ho aj pripravil na prijímacie skúšky na strednú umeleckú školu. Na škole umeleckého priemyslu v Bratislave študoval u akademických maliarov Ota Luptáka a Gabriela Štrbu v rokoch 1965 – 69. Po jej ukončení v rokoch 1969 – 75 pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor veda o výtvarnom umení. Po ukončení štúdia krátko pôsobil ako výtvarný teoretik v Galérií M. A. Bazovského v Trenčíne a v rokoch 1974 – 1984 pracoval v Záhorskom múzeu v Skalici ako odborný pracovník na úseku dejín umenia, ktorého úlohou bolo príprava a budovanie zbierok Záhorskej galérie v Senici, počas adaptácie jej sídla kaštieľa Machatka.
V rokoch 1980 – 1984 pokračoval postgraduálnym štúdiom na Univerzite J. E. Purkyne v Brne, kde získal po rigoróznych skúškach titul PhDr. Počas svojho profesijného života žije v Skalici so svojou manželkou Máriou rod. Procházkovou /Nitrianska Blatnica 9. novembra 1951 – Skalica 18. decembra 2022/ a synom Viliamom dnes architektom a jeho manželkou Radkou.
Skalicu zobrazuje vo svojich výtvarných prácach, hlavne v kresbách, ktoré sú obrazom reálneho života, vytvára ich prostredníctvom ceruzky alebo pastelov, doplnené tušovou technikou a drievkom. Vo voľnom čase kreslí, kedy zachytáva niektoré osoby v ich prirodzenej podobe i zákutia Skalice, alebo jej monumenty, či dominanty, tiež svoju rodnú obec Radošovce, pamiatky obcí Záhoria, alebo drobnú architektúru, ako Božie muky, kríže, či prírodu. Tiež svojimi kresbami zachytáva i miesta na Slovensku i v zahraníčí, ktoré navštevuje. Zachytáva aj ľudí pri práci, pri ich činnosti, ako cestovaní, oddychu ale venuje sa aj portrétom. Udržiava kontakty s osobnosťami výtvarného umenia na Slovensku i v zahraničí, zúčastňuje sa výstav a podujatí, často na nich vystupuje. V rokoch 1984, od jej vzniku, do roku 2019 bol riaditeľom Záhorskej galérie v Senici, v roku 2011 pomenovanej po národnom umelcovi Jánovi Mudrochovi. K jeho 35 ročnej činnosti riaditeľa ZG Jána Mudrocha a jeho rodinným povinnostiam patrilo často byť kurátorom mnohých výtvarných výstav, osobitne Klubu Skalických výtvarníkov, či jednotlivých jeho členov, i kolektívnych výstav, ale aj iných výtvarných podujatí, napríklad výstav absolventov výtvarného štúdia ZUŠ.
Klub skalických výtvarníkov vznikol z podnetu Štefana Zajíčka a Jána Patku, vtedy pracovníkov Záhorského múzea, v októbri 1977 pri Mestskom kultúrnom stredisku v Skalici, aktívne pôsobí aj v súčasnosti a združuje výtvarných umelcov z celého Záhoria. Za tento čas usporiadal v Skalici 24 spoločných členských výstav klubu, ale celkovo vyše 320 výstav, či už kolektívnych alebo individuálnych na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Francúzsku a Nemecku s návštevnosťou vyššou než 300 tisíc osôb. Jeho členovia rozvíjajú spoluprácu s inými výtvarnými združeniami a absolvujú návštevy ateliérov známych umelcov a galérií. Siedmi členovia klubu sú členmi profesionálnych výtvarných združení na Slovensku i v zahraničí. Členovia klubu sú nositeľmi viacerých ocenení, i na tom sa počas celého trvania klubu podieľa Dr. Zajíček. V roku 2023 klub výtvarníkov získal cenu mesta Skalica. Dokáže veľmi dobre spojiť teóriu umenia, ktorej sa celoživotne venuje i svoju záľubu v kreslení. Niekedy na výstave vystupuje zároveň ako kurátor i vystavujúci autor, čo ho podnecuje aby ku každému dielu pristupoval s pokorou.
Počas svojej profesionálnej praxe i ako už dôchodca pripravil stovky výstav profesionálnych i neprofesionálnych autorov. Je autorom mnohých publikácií k uskutočneným výstavám, monografií Michala Tillnera, Františka Gajdu, Juraja Saparu, Oldricha Majdu, Mariána Komáčka a iných, štúdií v rozličných zborníkoch a odborných časopisoch. Tiež spracovával výtvarné zobrazenie rôznych obcí, rodné Radošovce nevynímajúc, ktoré majú svoje dominanty. Je autorom ilustrácií vo viacerých knihách, pri ktorých vychádza z literárneho textu, alebo kreslí svoje okolie. Ilustroval knižné publikácie Evy Fordinálovej, a publikoval štúdie o výtvarnom zobrazení obcí Častkov, Podbranč, Dojč, Lopašov, Moravský Sv. Ján, Závod, Sekule, Jablonica, Kúty, Oreské, vydaných v Záhorskom múzeu Skalica. Je spoluautorom monografie Skalica ZM 2014. Od roku 1990 je členom Združenia historikov moderného výtvarného umenia pri Asociácií teoretikov a kritikov výtvarného umenia a členom Rady galérií Slovenska v Bratislave. Členm Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska je od roku 2017 a členom Umeleckej besedy Slovenskej v Bratislave je od roku 2018. Mal viaceré samostatné výstavy, najčastejšie v Skalici, Senici ale aj v Radošovciach na Myjave, prvú samostatnú výstavu mal v kultúrnom dome v Skalici v roku 1981, od roku 1964 sa zúčastňuje na kolektívnych výstavách.
Je nositeľom viacerých ocenení, Pamätného listu primátora mesta Senice, Ceny primátora mesta Skalica, Melaily Daniela Gabriela Licharda Národného osvetového centra v Bratislave za výtvarnú tvorbu, Ceny Mariána Várossa za rok 2008 Fondu výtvarných umení, Asociácie teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia v Bratislave za doterajšiu celoživotnú umenovednú činnosť v odbore dijín moderného výtvarného umenia. V roku 2009 mu bola udelená cena primátora mesta Skalica. Za celožitvotnú prácu v oblasti kultúry a umenia, na základe návrhu Kamily Učníkovej obdržal 17. júla 2024 cenu predsedu Trnavského samosprávneho kraja.
Štefan Zajíček je nenáročný, skromný, múdry, tichý, jednoduchý, vzdelaný, inteligentný človek, odborník, umelec, ktorý viac pozornosti venuje iným ako sebe, vždy prívetivý, ochotný, ktorý tvorí neúnavne kresby, články, kurátorskou činnosťou poukazuje a odhaľuje krásy umeleckých diel.
Ľudovít Hološka sa katalógu k jeho výstave v roku 1999 vyjadril o ňom: ” Jeho kresby svedčia nielen o povahových vlastnostiach, ale o živote, tradíciách a kultúre, v ktorých vyrastal. Ticho nenápadne zdržanlivo no presvedčivo hovoria o možnom hodnotovom usporiadaní nášho života o vzťahu človeka k svetu o skutočných hodnotách domova.”