Bratislava 22. augusta 2024 (HSP/vz.ru/Foto:telegram)
Príbeh okolo vyšetrovania sabotáže plynovodu Nord Stream nadobúda nové významy, čím sa stáva ešte zamotanejším a viacrozmernejším, píše v svojom článku pre ruské noviny Vzgljad Gleb Prostakov. Mená páchateľov sabotáže, ktoré nemecké médiá uviedli po tom, ako vyšetrovanie na dlhý čas uviazlo na mŕtvom bode, sa neobjavili náhodou. Vladimir Žuravlev, profesionálny potápač z Kyjeva, a jeho dvaja komplici, Svetlana a Jevgenij Uspenskí, mohli byť súčasťou väčšej hry, ktorá sa odohrávala súčasne na atlantickom, európskom a domácom ukrajinskom fronte
Podľa Die Zeit, Süddeutsche Zeitung a ARD nemecká prokuratúra vydala zatykač na Žuravľova ešte v júni a informovala o tom Poľsko, kde sa zdržiavala hľadaná osoba. V júli však Žuravlev opustil Poľsko a odcestoval smerom na Ukrajinu, v súvislosti s čím Varšava informovala nemecké orgány činné v trestnom konaní, že ho nie je možné zatknúť. Skutočnosť, že Poľsko prepustilo podozrivého z najväčšej priemyselnej sabotáže našich čias, samozrejme vyvolala silnú, ale nevyslovenú reakciu Berlína.
Vzájomné napätie sa istý čas stupňovalo, až sa pretavilo do príspevku poľského premiéra Donalda Tuska na sociálnej sieti X (predtým Twitter), v ktorom vyzval „všetkých iniciátorov a patrónov Nord Stream 1 a 2, aby sa ospravedlnili a držali hubu“.
Tuskove nečakane ostré slová zazneli aj v Nemecku, ale oficiálna reakcia neprišla. Nemci sa rozhodli zatiaľ nevynášať zlosť z domu. Tak ako Estónsko odmietlo spolupracovať s Ruskom pri pátraní po údajnej vražedkyni Darji Duginovej, ktorá prekročila rusko-estónsku hranicu, tak Varšava vlastne otvorene nechala ujsť údajného páchateľa sabotáže plynovodu Nord Stream. Lenže jedna vec je rusko-estónske „priateľstvo“ a druhá vec sú vzťahy medzi dvoma hlavnými spojencami a susedmi z NATO v európskom koľajisku.
Keď vycítili nezdravý pohyb v EÚ okolo nebezpečného príbehu s „potrubiami”, okamžite sa doň zapojila americká tlač. Wall Street Journal vykreslil alternatívnu realitu, v ktorej sa traja jednoduchí potápači financovaní nemenovanými ukrajinskými podnikateľmi rozhodli vyhodiť do vzduchu významný infraštruktúrny objekt. Táto verzia, odtrhnutá od reality, sa v povedomí verejnosti príliš neuchytila. A potom bola vybavená detailmi, ktoré, ako viete, dodávajú každému príbehu pravdivosť.
Podstata detailov bola takáto. Prezident Zelenskyj vedel o príprave operácie v Baltskom mori. Jej prípravou bol poverený vtedajší ukrajinský vrchný veliteľ Valerij Zálužnyj. Keď sa však o pripravovanom teroristickom akte dozvedela americká CIA, z Washingtonu zaznel výkrik na zastavenie operácie, ktorý Zelenskyj odovzdal Zalužnému. Ten však údajne šéfa neposlúchol – a stalo sa to, čo sa stalo.
Verzia šírená Američanmi sleduje hlavný cieľ – odvrátiť akékoľvek podozrenie od samotných Spojených štátov. Áno, v tejto modernizovanej verzii už nie sú na vine len samotní vykonávatelia, ale najmä bývalý ukrajinský hlavný veliteľ a teraz aj ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii. Ale aká je postava Zalužného v meradle vesmíru, keď je v stávke transatlantická jednota? Táto verzia je dobrá aj preto, že ju s radosťou podporila Bankova, pre ktorú je Zalužnyj najzjavnejším konkurentom. Podľa niektorých prieskumov Zalužného hypotetická strana ľahko porazí všetky politické projekty aj samotného Zelenského v ukrajinských voľbách, ktoré sa skôr či neskôr uskutočnia.
Tak či onak, vnútroukrajinská časť tohto príbehu je čisto technická a možno ju ignorovať. Konflikt medzi Nemeckom a Poľskom je však oveľa zaujímavejší. A dlhodobé rozpory tu, ak sa vôbec rátajú, nehrajú hlavnú úlohu. Narušenie projektu Nord Streams bolo objektívne výhodné pre Varšavu, ktorá sa usilovala stať sa novým európskym plynovým uzlom, ktorý by prijímal a distribuoval americký LNG vo východnej a strednej Európe. Pred zlikvidovaním Nord Streamov a zastavením väčšiny tranzitu plynu cez plynovody úlohu takéhoto uzla zohrávali Nemecko a Rakúsko. Okrem toho je Poľsko známym propagátorom americkej politiky v EÚ a hlavným pilierom Washingtonu v európskych záležitostiach, ako aj známym príjemcom grantovej podpory EÚ, ktorej hlavným darcom zostáva Nemecko.
Tu je však otázka, ktorá zostáva nezodpovedaná. Prečo sa Nemecko, ktoré doteraz držalo vyšetrovanie Nord Stream na uzde, zrazu rozhodlo oznámiť mená páchateľov a navyše odhaliť hlavného páchateľa? Ak by išlo len o to uzavrieť vyšetrovanie, bolo by možné urobiť to isté, čo urobili Švédsko a Dánsko – zastaviť ho bez udania dôvodov alebo povedzme na základe nedostatku akýchkoľvek dôkazov. To sa však nestalo.
Možno v Nemecku, ktoré zažíva nielen vážne hospodárske problémy, ale aj krízu vedenia EÚ, rýchlo dozrievajú sily v prospech národných záujmov. Možno práve tieto sily prinútili nemeckú vládu znížiť vojenskú pomoc Ukrajine o polovicu. Na to, aby to urobila a aby to urobila bez následkov, je potrebný závažný argument. Napríklad preukázaná vina ukrajinskej strany na likvidácii plynovodov, ktorá nemeckú ekonomiku pripravila o dostupné palivo. A tu už tlak Washingtonu nebude fungovať. Veď v takomto prípade sa výsledky vyšetrovania môžu ľahko vybrať cez Atlantický oceán so všetkými dôsledkami pre samotné Spojené štáty.
Možno sú národne orientované sily reprezentované nemeckými priemyselníkmi oveľa silnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. A napriek tomu, že politické riadenie krajiny je úplne závislé od Washingtonu, vnútorné napätie je príliš veľké na to, aby sa naďalej riadilo politikou Bidenovej/Harrisovej administratívy. A ak sa ku konzervatívnym silám v Európe, ktoré sa formujú okolo Orbána a Fica, zrazu pridá aj Berlín, k odchodu USA z Európy, ktorý niektorí analytici predpovedajú, môže dôjsť skôr, ako si myslíme. A v centre všetkého bude príbeh o Nord Stream.
11.5°C
12.0°C
23.6°C
.jpg)
.jpg)
.jpg)
