Hornorakúska spoločnosť KTM sa snaží zachrániť cestou reorganizácie. Aj ďalšie veľké spoločnosti v Európe však musia hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s nepriaznivou hospodárskou situáciou. Rozsah škrtov je rôzny: zatvárajú sa závody, rušia sa pracovné miesta, inde sa rokuje o znížení miezd.

KTM

V novembri bola oznámená hroziaca platobná neschopnosť centrálnej časti motocyklovej divízie spoločnosti KTM AG. Už predtým vyšlo najavo, že finančné záväzky KTM dosahujú miliardové sumy. Podľa tlačovej správy vedenie spoločnosti už nepredpokladá, že by sa v krátkom čase podarilo získať preklenovacie financovanie v takomto rozsahu. Z tohto dôvodu sa uskutočňuje samosprávny postup reorganizácie – tak pre spoločnosť KTM AG, ako aj pre dcérske spoločnosti KTM Components a KTM R&D. Ostatných dcérskych spoločností, ako sú napríklad obchodné spoločnosti, sa to netýka. Ako sa uvádza v tlačovej správe, „cieľom konania je dosiahnuť dohodu s veriteľmi o reorganizačnom pláne do 90 dní.“ Okrem nedostatku likvidity spoločnosť koncom novembra oznámila aj zníženie počtu zamestnancov. Výrobné linky budú odstavené v januári a februári. Dôvodom je nízky dopyt, a teda aj predaj v Európe a USA. Výroba sa má obnoviť v marci, ale len v jednozmennej prevádzke. V dôsledku toho príde o prácu 300 z 5 000 zamestnancov.Postihnutá je aj materská spoločnosť Pierer Industrie AG, ktorá začala európske reštrukturalizačné konanie. Chce sa tak chrániť pred tým, aby sa tiež dostala do platobnej neschopnosti. Bankrot spoločnosti KTM je v súčasnosti najvýraznejším prejavom slabosti rakúskeho priemyslu.

A ďalší nasledujú…

Spoločnosť KTM však nie je jediná, ktorá má problémy. Gerhard Weinhofer, šéf organizácie na ochranu veriteľov Creditreform, očakáva, že Rakúsko sa bude musieť pripraviť na sériu insolvencií, vrátane veľkých firiem. „Sme len na začiatku tohto vývoja,“ povedal pre rakúsku tlačovú agentúru. To platí nielen pre Rakúsko, ale pre celú Európu, keďže hospodárstvo vo všeobecnosti a najmä priemysel sú na začiatku veľkej transformácie.Hoci sa miera inflácie v Rakúsku vrátila na normálnu úroveň (1,9 % v novembri), hospodárstvo už druhý rok po sebe klesá a nezamestnanosť rastie. Dňa 5. novembra oznámil nemecký automobilový a priemyselný dodávateľ Schaeffler zrušenie 4 700 pracovných miest v Európe. Na konci roka 2025 sa má zatvoriť aj závod v Berndorfe v Dolnom Rakúsku. Spoločnosť Schaeffler Austria vyrába v Berndorfe ložiská pre úžitkové vozidlá od 50. rokov minulého storočia. „Spoločnosti v automobilovom priemysle naďalej čelia nedostatku objednávok z Nemecka a zo zahraničia,“ uviedol nemecký inštitút Ifo. Clá, ktoré oznámil americký prezident Trump, pravdepodobne ešte viac zasiahnu nemeckých vývozcov.

Zdá sa, že zlepšenie nie je na dohľad. V Dolnom Rakúsku je v súčasnosti postihnutých 450 zamestnancov. Koncom novembra priniesla Rakúsku zlé správy ďalšia veľká spoločnosť. Siemens kvôli tlaku medzinárodnej konkurencie zatvorí svoj závod na výrobu priemyselnej energie vo Viedni do konca roka 2026. Siemens chce presunúť výrobu do Rumunska a automatizovať ďalšie výrobné závody po celom svete. Toto rozhodnutie sa dotkne celkovo 178 ľudí. Vedenie globálnej divízie priemyselnej energetiky vrátane výskumného a vývojového centra a manažmentu produktov a kvality však zostane vo Viedni. Spoločnosť Voestalpine v súčasnosti reorganizuje svoju automobilovú divíziu. V Nemecku plánuje zatvoriť stratový závod Birkenfeld v regióne Falz. V Rakúsku má spoločnosť v úmysle využiť klauzulu o ochrane hospodárskej súťaže a zamestnanosti v kolektívnej zmluve pre kovopriemysel v štyroch závodoch. Opatrenie by sa týkalo zlievarní v Linzi, Böhler Aerospace v Kapfenbergu a Krieglachu. Do polovice decembra by malo byť jasné, či sa obmedzené zvýšenie miezd (tzv. Lohnrabatt) zrealizuje. Zamestnanci však z neho nevyjdú naprázdno – časť zvýšenia miezd sa má investovať do dovoleniek, náhradného voľna, prípadne ako jednorazový bonus alebo do ďalšieho vzdelávania.

To, čo si mnohí želajú, je vo firme Liebherr, výrobcovi domácich spotrebičov, od októbra do decembra realitou: štvordňový pracovný týždeň pre takmer 1 000 zamestnancov. Východotirolská spoločnosť ho však nezaviedla dobrovoľne. Situácia na trhu bola tento rok pre výrobcov domácich spotrebičov vo všeobecnosti veľmi ťažká. Keďže spoločnosť Liebherr zatiaľ nechce prepúšťať, rozhodlo sa o skrátení pracovného času, aby sa preklenulo nedostatočné využitie závodu. Zníženie miezd by malo predstavovať maximálne desať percent, pričom zvyšok by mal doplatiť zamestnávateľ. Od začiatku roka 2025 spoločnosť očakáva zmiernenie situácie a spustenie nových výrobných liniek. Napriek rozmachu fotovoltiky čelí Fronius aj výrazným škrtom. Tento rok bolo zrušených celkovo 800 pracovných miest, z toho 600 v Rakúsku. Skrátený pracovný čas bol zavedený aj pre 1 300 zamestnancov v oblasti solárnej výroby. Ako je možné, že spoločnosť špecializujúca sa na fotovoltické systémy musí počas fotovoltického boomu znižovať počet pracovných miest?

Od éry spoločnosti Corona sa podnikanie v oblasti fotovoltiky podobalo jazde na horskej dráhe: problémy s dodávateľským reťazcom a fotovoltický boom znamenali, že spoločnosti veľmi meškali s objednávkami. V dôsledku toho spoločnosť Fronius v posledných dvoch rokoch investovala viac ako 400 miliónov eur do rozšírenia svojich výrobných liniek v Sattledte a Krumlove a prijala 2 000 nových zamestnancov. Celé odvetvie naďalej očakávalo obrovské tempo rastu, ktoré sa však nenaplnilo. Dopyt sa vyrovnal a keďže veľkoobchodníci a montážne firmy sa museli v dôsledku krízy v sektore polovodičov a energetiky poobzerať inde, vytvárali si zásoby a uzatvárali dlhodobé zmluvy s konkurenčnými dodávateľmi, najmä z Číny.

Aké sú príčiny?

A kde hľadať príčiny tohto úpadku európskej priemyselnej výroby? Môžeme začať so zvrátenou zelenou politikou EÚ na čele s Nemeckom a pokračovať sankčnou politikou iniciovanou USA, ktorej sa vazalsky podriadili európske elity a ktorá priviedla k strate lacnej energie, ktorá európskym krajinám poskytovala konkurenčnú výhodu, nezmyselnými obchodnými vojnami s Čínou, stratou ruského a taktiež ukrajinského trhu, kam vyvážame už len zbrane a energiu a to zväčša na úver prípadne zdarma, katastrofálna imigračná a následne integračná politika, totálna devastácia krajín v okolí EÚ v rámci farebných revolúcií a nezmyselných vojen, prebudenie krajín, ktoré stáročia trpeli pod koloniálnou nadvládou európskych krajín… a tak by sme žiaľ mohli pokračovať ďalej.

Prečítajte si tiež:

• Ľudia sú v šoku. Jaguar po prepadáku s reklamou predstavil ešte viac kritizovaný dizajn nového modelu
• V Nemecku je automobilová kríza – nikto nekupuje nové autá, píše Bild