Hovorca vládneho kabinetu Ibrahim Kalin v piatok na tlačovej konferencii po prvom zasadaní novej vlády po parlamentných a prezidentských voľbách konštatoval, že výnimočný stav bude, ako to vyzerá, možné vyhlásiť za ukončený 18. júla. O deň neskôr by bez prípadného predĺženia bol aj tak skončil.
Kalin však podčiarkol, že v prípade “veľmi, veľmi mimoriadnych okolností” by výnimočný stav v krajine mohli obnoviť.
Stav, kritizovaný medzinárodným spoločenstvom, Turecko po vyhlásení v lete 2016 sedemkrát predĺžilo. Počas neho sa v krajine neuskutočnili iba nedávno parlamentné a prezidentské voľby, ale už vlani aj ústavné referendum o prechode krajiny z parlamentného na prezidentský systém. Platilo to napriek tomu, že v období výnimočného stavu mohol prezident vládnuť prostredníctvom dekrétov a že základné práva občanov ako sloboda zhromažďovania a sloboda tlače boli obmedzené.
Od leta 2016 došlo v Turecku podľa údajov oficiálnych zdrojov k zatknutiu viac ako 70.000 osôb vrátane novinárov, opozičných politikov a aktivistov za rešpektovanie ľudských práv. Moc vymenila množstvo starostov a primátorov, ale uzavrela aj mediálne domy. Erdogan vďaka dekrétom pripravil o prácu viac ako 110.000 štátnych zamestnancov vrátane asi 4000 sudcov a prokurátorov. Iba v nedeľu pocítili to isté na základe rovnakého postupu ďalšie tisícky ľudí. Medzi 18.000 prepustenými boli nielen učitelia, ale aj vojaci a policajti.