Vylúčenie sudcu ústavného súdu pre jeho pracovný a kolegiálny pomer k jeho poradcovi

V predchádzajúcom príspevku som sa venovala súvislosti medzi nestrannosťou sudcu a jeho súdneho poradcu resp. asistenta, a to na podklade rozsudku ESĽP vo veci Tsulukidze a Rusulashvili proti Gruzínsku. ESĽP konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže súdna asistentka sudcu bola dcérou právneho zástupcu žalovanej obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k požiadavke na nestrannosť súdnych úradníkov konštatoval: „Hoci súdni úradníci nie sú imúnni voči požiadavke nestrannosti, uplatniteľnosť tejto podmienky závisí od špecifík úlohy dotknutého súdneho úradníka v rámci vnútroštátneho právneho a súdneho systému. V závislosti od konkrétnych úloh zverených súdnemu poradcovi môže mať jeho účasť značný význam pre súdny proces, a preto jednotlivec vykonávajúci tieto úlohy musí byť nestranný, aby bolo konanie v súlade s čl. 6 dohovoru.“ (bližšie pozri tu).

Z povahy veci vyplýva, že pôjde o tých súdnych úradníkov, ktorí sa náplňou svojej činnosti podieľajú na samotnej rozhodovacej činnosti sudcu a nie len na administratívnych úkonoch nevyhnutne spojených s výkonom súdnictva.

ESĽP svoje závery formuluje všeobecne a nerozlišuje medzi súdnymi poradcami všeobecných súdov (vyšší súdni úradníci a asistenti sudcov Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) a ústavného súdu.

Každý sudca ústavného súdu má právo na pridelenie najmenej štyroch súdnych poradcov. Súdni poradcovia môžu byť štátnymi zamestnancami v kancelárii ústavného súdu alebo môžu činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného súdu[1]. Sudcovi ústavného súdu, na základe jeho návrhu, pridelí predseda ústavného súdu najmenej troch súdnych poradcov zo súdnych poradcov, ktorí sú štátnymi zamestnancami v kancelárii ústavného súdu a ktorí v čase prideľovania už nie sú pridelení inému sudcovi ústavného súdu (interní poradcovia). Sudca ústavného súdu má právo vybrať si ostatných súdnych poradcov, ktorí budú činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného súdu (externí poradcovia).[2]

Náplň práce súdneho poradcu sudcu ústavného súdu svojím obsahom zodpovedá náplni práce vyšších súdnych úradníkov, či asistentov sudcov najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu. Súdny poradca sudcu ústavného súdu najmä pripravuje podklady pre rozhodovanie, spracúva koncepty rozhodnutí a plní ďalšie odborné úlohy (vykonávanie skutkových a právnych analýz a konzultovanie ich výsledkov, vypracovanie písomných procesných rozhodnutí a návrhov uznesení a rozhodnutí vo veci samej, vypracovanie prehľadu literatúry a judikatúry a vykonávanie lustrácií)[3]. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru je irelevantné, či tieto úkony súdny poradca vykonáva samostatne alebo výlučne podľa pokynov príslušného sudcu.

Rovnako ako podľa procesných predpisov upravujúcich konanie pred všeobecnými súdmi[4] môžu účastníci konania pred ústavným súdom namietať nestrannosť súdneho poradcu ale aj zapisovateľa, znalca alebo tlmočníka.

Napriek tomu je situácia v jednej zásadnej veci odlišná, a to, že zatiaľ čo mená súdnych úradníkov a asistentov sudcov všeobecných súdov sú súčasťou rozvrhu práce, ktorý je verejne dostupný, v prípade ústavného súdu tomu tak nie je a s menami súdnych poradcov sa robia tak trochu „tajnosti“. Rozvrh práce ústavného súdu obsahuje len náležitosti týkajúce sa zloženia senátov, ich príslušnosť, zastúpenie a spôsob náhodného prideľovania vecí, i keď ide len o demonštatívny výpočet minimálnych obligatórnych náležitostí rozvrhu práce ústavného súdu [5] a reálne nič nebráni ústavnému súdu uvádzať v rozvrhu širší okruh údajov, najmú ak požiadavka na ich zverejnenie vyplýva z dohovoru a rozhodovacej činnosti ESĽP.

Základným predpokladom pre účinné uplatnenie námietky zaujatosti voči súdnym poradcom je, že meno tejto osoby je účastníkom konania známe. Informácie o osobách vykonávajúcich funkciu súdneho poradcu a ich zaradenie k jednotlivým a sudcom ústavného súdu nesprístupnil predseda ústavného súdu ani na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám s odôvodnením, že ide o osobné údaje[6].

Napriek tomu, že samotný ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštatuje, že: „..pracovný vzťah sudcu k svojmu externému poradcovi je dôvod na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti…“, bez znalosti mena súdneho poradcu sa účastníci konania musia spoliehať len na dobrú vôľu a svedomie samotného sudcu a súdneho poradcu, ktorí riadne oznámia všetky skutočnosti, ktoré môže zakladať pochybnosti o ich nestrannosti a dôvod na ich vylúčenie.

Niektoré mená súdnych poradcov a ich zaradenie je možné zistiť zo zverejnených rozhodnutí ústavného súdu týkajúcich sa námietky zaujatosti. Mená externých súdnych poradcov je možno zistiť aj zo zmlúv o výkone činnosti externého poradcu, ktoré uzatvárajú s Kanceláriou Ústavného súdu SR a ktoré sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv. Z ich obsahu však nie možné zistiť pridelenie súdneho poradcu konkrétnemu sudcovi ústavného súdu[7].

Z uznesenia sp. zn. III. ÚS 633/2024 zo dňa 21.11.2024 vyplýva, že advokát doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. je externým poradcom sudcu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho.

Z uznesenia sp. zn. I. ÚS 402/2020 zo dňa 27.08.2020 vyplýva, že advokátka JUDr. Jolana Fuchsová, PhD. je externou poradkyňou sudcu ústavného súdu JUDr. Libora Duľu.

Z uznesenia sp. zn. IV. ÚS 630/2021 zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že doc. JUDr. Branislav Jablonka, PhD. ako konateľ v advokátskej kancelárii BAJO LEGAL s.r.o. je externým poradcom sudcu ústavného súdu Roberta Šorla.

Do budúcna by bolo vhodné aby rozvrh práce ústavného súdu uvádzal aj mená súdnych poradcov, interných aj externých, a ich zaradenie ku konkrétnemu sudcovi, tak ako je tomu v prípade všeobecných súdov[8] a účastníci konania tak mali reálnu možnosť namietať ich prípadnú nestrannosť resp. nestrannosť sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci pre jeho „prirodzený pracovný a kolegiálny pomer k jeho poradcovi“.

Právne vety:

I. Požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Preto treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že nenaznačujú nedostatok nestrannosti súdu, resp. sudcu.

II. Pracovný vzťah sudcu k právnemu zástupcovi sťažovateľa ako svojmu externému poradcovi je dôvod na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti tohto sťažovateľa.

III. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania o rozhodovania o ústavnej sťažnosti je stav, keď sťažovateľa alebo zúčastnenú osobu zastupuje externý poradca sudcu ústavného súdu, a to aj v situácii, že sťažovateľa alebo zúčastnenú osobu zastupoval v konaní pred všeobecnými súdmi. Analogicky v tomto prípade ústavný súd posudzoval aj situáciu, ak bol externý poradca sudcu ústavného súdu činný v prospech zúčastnenej osoby ako jej zástupca v konaní pred všeobecným súdom, ktoré je predmetom posudzovania ústavným súdom.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 633/2024-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Ivana Fiačana a Marina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa XX, zastúpeného Procházka & partners, spol. s r. o., Búdková 4, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/150/2023 z 24. apríla 2024 o oznámení dôvodov zaujatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboša Szigetiho takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboš Szigeti je vylúčený z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. Rvp 1579/2024.

Odôvodnenie:

1. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako sudcovi spravodajcovi pridelená sudcovi ústavného súdu Petrovi Molnárovi, členovi II. senátu ústavného súdu, v ktorom je zaradený aj sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti, ktorý 6. novembra 2024 predsedovi ústavného súdu oznámil dôvod jeho vylúčenia z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti. Ten spočíva v tom, že sťažovateľa v konaní o ústavnej sťažnosti zastupuje doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., ktorý ako advokát poskytuje právne služby prostredníctvom obchodnej spoločnosti a zároveň je externým poradcom sudcu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho.

2. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a čl. IV bodu 1 písm. c) a čl. II bodu 3.3 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v II. senáte ústavného súdu rozhoduje III. senát ústavného súdu.

3. Podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania o rozhodovania o ústavnej sťažnosti je stav, keď sťažovateľa alebo zúčastnenú osobu zastupuje externý poradca sudcu ústavného súdu (IV. ÚS 132/2023, I. ÚS 442/2020, I. ÚS 154/2020, I. ÚS 402/2020, IV. ÚS 630/2021), a to aj v situácii, že sťažovateľa alebo zúčastnenú osobu zastupoval v konaní pred všeobecnými súdmi (IV. ÚS 52/2022, IV. ÚS 336/2021, I. ÚS 211/2018).

4. Niet dôvod odchýliť sa od týchto záverov. Z objektívneho hľadiska môžu vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho pre jeho prirodzený pracovný a kolegiálny pomer k jeho externému poradcovi, ktorý je zástupcom sťažovateľa. Preto sú splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2024

Robert Šorl

predseda senátu

Mgr. Erika Kutková

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravne listy.