Bratislava 21. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, Jakub kotian)
Slovenská verejnosť je v týchto dňoch intenzívne traumatizovaná potenciálnou rezignáciou ministra Lajčáka, ak mu nevďační a zápecnícki Slováci vezmú jeho obľúbenú hračku – globálny pakt o migrácii
Lajčákovi spolustraníci pred novembrom 1989 síce odmietli prijať mladého Andreja Kisku do KSČ, podnájomník z niekdajšieho Pionierského paláca však na Lajčáka kvôli tomu nezanevrel, ale naopak je veľmi znepokojený tým, že by bývalý komunistický funkcionár Lajčák mal opustiť svoj ministerský post.
Tak čo je dôvodom tejto Lajčákovej a Kiskovej nervozity. Formálne sa síce pertraktuje globálny pakt o migrácii, avšak v tomto huriavku trochu unikli pozornosti radikálne či dokonca až extrémistické vyjadrenia poslankyne Sulíkovej strany SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej, podľa ktorej bola revolúcia v novembri 1989 „príliš nežná“, a až „príliš nežne sme sa rozlúčili s jednotlivcami, ktorí ten systém vybudovali. Niektorí tí ľudia tu zostali. Bolo veľmi dôležité ich rázne odsúdiť a potrestať”, uviedla Lucia Nicholsonová na adresu vládnych predstaviteľov s komunistickou minulosťou.
Lucia Nicholsonová síce nekonkretizovala, či mala na mysli okrem iných konkrétne aj Miroslava Lajčáka, jeho znepokojenie v tomto kontexte by však bolo ľudsky pochopiteľné a mnohé z prebiehajúcej diskusie o globálnom migračnom pakte by sa ukázalo v úplne novom svetle. Nie je žiadnym tajomstvom, že Miroslav Lajčák si už pred svojim vstupom do KSČ v roku 1983 dôkladne osvojil nielen „materialistický svetonázor“, ako sám uviedol vo svojej prihláške do KSČ.
Jeho prijatie do KSČ by v tom čase nebolo možné ak by sa nestotožnil aj s princípmi proletárskeho internacionalizmu. Dnešnou optikou sú takýmito „proletármi“ migranti z najchudobnejších regiónov Afriky a Ázie, ktorí naozaj nič nemajú, ak si odmyslíme najnovšie smartfóny, značkové oblečenie či pofidérne kreditné karty bez mena, ale za to s vlajočkou EÚ.
Možno teda vytýkať Lajčákovi, ak z titulu svojho pôsobenia v OSN tak intenzívne loboval za týchto novodobých „proletárov“ a osobne sa zasadil za vypracovanie „globálneho migračného paktu“? Veď tento pakt je plne v súlade s nadčasovou myšlienkou „proletárskeho internacionalizmu“.
Zápecnícki Slováci by mali pochopiť, že je ich morálnou povinnosťou nezáväzne pomáhať týmto novodobým proletárom. A pani poslankyňa Ďuriš Nicholsonova by vo svojom revolučnom zápale snáď mohla učiniť výnimku a udeliť dišpenz ministrovi Lajčákovi z prípadného dodatočného rázneho odsúdenia a potrestania jednotlivcov, ktorí sa z KSČ po novembri 1989 šikovne infiltrovali do našich demokratických ponovembrových vlád.
Gabriel Gačko