Vyjde Američanom utajený pokus vybudovať si u nás svoju vojenskú infraštruktúru a ešte sa aj tváriť, že nám dávajú peniaze?

❚❚

Bratislava 25. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

 

Na štvrtkovom zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti vystúpil aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, aby informoval poslancov o tom, ako je to vlastne s americkou ponukou dať nám peniaze na… na čo vlastne?

Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák

Vo svojom referáte sa minister Lajčák od dohody s Američanmi viacmenej dištancoval, tvrdil, že celá iniciatíva niečo s Američanmi dohodnúť prišla z ministerstva obrany. Lajčák mal od ministra obrany Gajdoša v roku 2017 dostať list s takýmto zámerom a on potom len v zmysle toho listu informoval prezidenta, predsedu parlamentu a predsedu vlády a následne zorganizovať jednania s Američanmi, ktorého sa zúčastnili zástupcovia všetkých rezortov.

.

Vtedy ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, že „ponuka nijako nesúvisí s otázkou riešenia nadzvukového letectva SR a zároveň striktne odmieta, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní USA na území SR“. Nasledovala výmena návrhov textov a ďalšie jednania, na ktorých však neprišlo k dohode, hoci Američania podľa Lajčáka postupne akceptovali principiálne slovenské stanovisko, že prípadná dohoda by mala byť rámcová, že na jej konkrétne naplnenie by musel byť potrebný súhlas príslušných orgánov SR, a že by musela byť v súlade s Ústavou SR.

Lajčák tiež uviedol, že všetky tieto jednania sú verejné, že žiadne pokročilé štádium textu na pripomienkovanie na stole nie je, a že táto dohoda je štandardná bilaterálna zmluva, akú majú USA uzavretú s väčšinou európskych krajín. Zároveň tvrdí, že SNS medzitým dramaticky zmenila svoj postoj – najprv vraj sama prišla s iniciatívou a teraz je proti dohode, čím zaskočila všetky rezorty a aj americkú stranu.

.

V následnej rozprave však nesúhlasne zareagoval na Lajčákovo vystúpenie poslanec Jaroslav Paška (SNS). Uviedol, že pracovný text dohody existuje: „Ten návrh je štruktúrovaný ako štandardná medzinárodná zmluva, bod po bode: Predmet a účel, Definície, Prístup k dohodnutým objektom a priestor na ich využívanie, Rozmiestnenie vojenskej techniky, dodávok a materiálu, Vlastníctvo majetku, Bezpečnosť, Vstup na územie a odchod z územia, Logistická podpora, Motorové vozidlá, Oprávnenia a licencie, Pohyby lietadiel, plavidiel a motorových vozidiel, Jurisdikcia, Právomoc v trestných veciach, Väzba a prístup k osobám obmedzeným na slobode, Disciplína, Vyňatie z daňových povinností pre úradné a súkromné účely a podobne. To znamená, že sa jedná o ucelený materiál, o ucelenú zmluvu.“ Kritizoval, že o tejto zmluve sa nerokuje tak, ako by sa malo, hoci je to zmluva, ktorá je postavená nad Ústavu SR, a ktorá prináša zásadné zmeny do fungovania Slovenskej republiky ako štátu a jeho kompetencií.

„Malo by sa jednať vecne a korektne a nešíriť informácie a argumenty, ktoré sú nepodložené. Napríklad tu hovoríme o modernizácii slovenských letísk, ale v tejto zmluve, a tiež v rozpočte USA nachádzame iné členenie toho, na čo má byť poskytnutých 105 miliónov dolárov. V ňom nachádzame položku 44 miliónov dolárov na úpravu letiskových plôch pre potreby americkej armády, aby tu mohli pristávať ťažké lietadlá, ktoré budú prepravovať zásoby, muníciu a podobne,“ uviedol Paška. „Je tam tiež položka na vybudovanie tridsiatich muničných skladov neďaleko Malaciek, ktoré podľa nášho názoru Slovenská republika nijako nepotrebuje. S tým, že je tam ešte opcia na ďalších pätnásť muničných skladov v tejto lokalite. Takže ak ministerstvo zahraničných vecí a vláda SR s nimi rokujú o takomto vybavení, ktoré potrebujú USA pre seba, tak sa pýtam: aký má mandát?“

Paška položil rečnícku otázku: „Pýtam sa, či strana Smer, Slovenská národná strana alebo strana Most-Híd mali vo volebnom programe nejakú informáciu o tom, že umožní počas tohto volebného obdobia vybudovanie základní USA na našom území. Hovorím základní, pretože muničné sklady sú podľa terminológie NATO považované za základne.“

„Hovoríme tu o veciach, ktoré sú veľmi chúlostivé, bez toho, aby sme sa opýtali občanov Slovenskej republiky, verejnej správy, či je z ich strany mandát a súhlas na to, aby sme uzatvárali takéto zmluvy. Spojené štáty, napriek tomu, že sú to partneri, sú pre nás cudzou armádou,“ upozornil Paška.

Čo ďalej s touto zmluvou, „ktorá údajne neexistuje, a ktorú malo pripraviť Ministerstvo obrany“ – o tom Paška povedal: „Základom na porozumenie a na to, aby sme vyriešili tento problém je, aby sa táto zmluva dostala do rúk poslancom branno-bezpečnostného výboru, zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR. Aby sme vedeli vecne diskutovať a argumentovať, to sa dá jedine po spoznaní obsahu tohto dokumentu.“

.

„Po tých všetkých rokovaniach od roku 2016 do dnešného dňa zatiaľ nie je možné pokračovať v rokovaní o obsahu tejto zmluvy, kým americká strana nezmení prístup k týmto rokovaniam. A uvítal by som návrat k vecnému rokovaniu, aby sme naozaj otvorene hovorili o tom, o čo tu ide. Že tu nejde o pomoc na zlepšenie kapacity a techniky vojenských letísk, ktoré očakávalo od tejto dohody Ministerstvo obrany SR, ale ide o zlepšenie podmienok pre americké ozbrojené sily na využívanie našich letísk,“ uviedol Paška.

A dodal: „A pritom sa súčasne zaväzujeme, že budeme akceptovať za špecifických podmienok postavenie americkej armády v Slovenskej republike. Zdôrazňujem, za špecifických podmienok – áno, aj dnes tu pôsobia vojaci USA, aj z iných krajín NATO, ale nie podľa režimu, aký je upravený v tejto zmluve, kde sú vyňatí spod legislatívy SR a pôsobia absolútne suverénne. Pri takomto znení tej dohody nemôžeme pokračovať v ďalšom rokovaní a minister obrany nemôže ani poskytovať súčinnosť, pretože právne prostredie Slovenskej republiky mu neumožňuje nechať vstupovať amerických expertov, geodetov, na letiská na Sliači a v Kuchyni, aby sa rozhodovali o tom, v ktorej časti letiska si postavia svoj muničný sklad. To jednoducho nejde.“

Lajčák: „Vy ste ma asi nepočúvali. Na všetko, čo ste hovorili, som už zodpovedal. Odvolávate sa na niečo, čo neexistuje. Existuje návrh, ktorý sme my neakceptovali. My nie sme samovrahovia, aby sme niečo také navrhovali. Veď ja by som tú zmluvu musel prekladať v parlamente. Ja som blázon a neviem, kde žijem?“

Paška: „Lenže tá zmluva je na stole.“

Lajčák: „Tá zmluva nie je na stole. To je návrh, ktorý sme my neakceptovali.“

.

Paška: „Prosím, zverejnite ten návrh pre poslancov.“

Lajčák: „Zverejniť americký návrh, to je absolútne ,spojenecké‘ gesto. Vám to možno pomôže k nejakým tým percentám, ale ukážeme sa ako absolútne nekredibilný partner. Návrhy zmlúv sa nezverejňujú. To je slušnosť.“

Paška: „Nechoďte na mňa s touto hrou, nie som prvý rok v parlamente. Rokovali sme s USA o viacerých dohodách, o hospodárskej a investičnej dohode a mali sme k tej dohode úplný prístup. Nehovorte mi, že kým nie je dohoda uzavretá, že sa o nej nerokuje.“

Lajčák: „Pán Paška, ste vítaný na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo na Ministerstve obrany, a nielen vy, ale ktokoľvek iný, a dostanete úplný brífing o tom, v akej fáze to je, kde sú návrhy a kde sú protinávrhy. Kde sa rysuje zhoda a kde sa nerysuje zhoda. Ale to sa nerobí tak, že sa to zverejní – to je popretie všetkých princípov negociácie, vrátane toho, že v tej dohode my proste vieme, čo je a čo nie je pre nás akceptovateľné. Vy vyvodzujete závery z návrhu, ktorý sme my neprijali, ako keby to bola hotová vec. Ja neviem, či potrebujeme to, čo je v tej zmluve spomínané: zlepšenie leteckej infraštruktúry na letisku Sliač, parkovacie miesta pre lietadlá, otočka na konci dráhy, priestor na nabíjanie a vybíjanie lietadiel, priestor na testovanie motorov, cesty, systém na zavodnenie a odvodnenie… naše F16-ky to nebudú potrebovať? Ja neviem…“

Paška: „Ale to nie je súčasťou tejto dohody. To, o čo skutočne ide, je uvedené v rozpočte Spojených štátov amerických. Ja vám ukážem kópiu príslušnej kapitoly rozpočtu USA, kde je presne špecifikované, na čo sem dávajú tie peniaze. A tam je to jasne napísané: muničné sklady.“

Lajčák v reakcii uviedol, že ministerstvo obrany striktne odmieta tvrdenia, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní USA na území SR. Strana SNS si to vraj má v rámci strany upratať a jeho do toho sporu nezaťahovať. Podľa neho sa nič neutajuje.

Paška: „Kongres USA určil tieto finančné prostriedky na budovanie muničných skladov. Ak ktokoľvek hovorí o inom využití týchto peňazí, či pán veľvyslanec alebo niekto z vás, tak hovorí o niečom, čo nie je dohodnuté, ani schválené Kongresom USA. Na roky 2019 – 2020 sú tam určené finančné prostriedky na tieto veci: muničné sklady, sklad pohonných hmôt v Malackách a letové dráhy. To sú finančné prostriedky, o ktorých tu hovoríme. Nič z toho Slovenská republika na fungovanie svojich Migov alebo budúcich F16-ok nepotrebuje.“

Lajčák: „Spojené štáty navrhujú Slovensku využitie finančných prostriedkov na zlepšenie leteckej infraštruktúry na letiskách Sliač a Kuchyňa, zvýšenie kapacity skladu pohonných hmôt na letisku Kuchyňa a výstavbu nového priestoru muničných skladov v areáli vojenského priestoru Kuchyňa. Uvoľnenie peňazí na realizáciu týchto projektov je podmienené uzavretím dohody o obrannej spolupráci, na ktorej nie je zhoda. To znamená, nikto nám nič nenanucuje, ak tie peniaze chceme, a ak vieme dohodu uzavrieť tak, aby bola plne v súlade s ústavou a zákonmi SR, tak v tej chvíli tie peniaze môžu prísť. Ak sa nedohodneme, nebudú peniaze a nebude dohoda.“

V ďalšej časti Paška uviedol: „Ak sa vrátime k tomu, čo ste povedali, že v tejto podobe je navrhovaný text pre Slovenskú republiku neprijateľný, tak ja som spokojný. Pretože naozaj nevidím cestu, aby sme s takouto zmluvou pokračovali ďalej. Pri rozhodovaní o takýchto zmluvách je potrebné mať súhlas, alebo aspoň podporu verejnosti. Ja si neviem predstaviť, ako by mohol štát nariadiť samospráve v Malackách či Kuchyni, že na ich území, v osídlenej oblasti sa budú budovať veľkokapacitné sklady munície, dokonca tridsať skladov a potom ďalších pätnásť, a že to je záujem Slovenskej republiky.“

Po výhrade, že už bolo povedané, že návrh nebol prijatý, Paška povedal: „V takom prípade sme ale zbytočne stratili čas. Od roku 2016 do dnešného dňa máme na stole nejaký návrh, ktorý USA predložili, a my sme ho doteraz nezhodili zo stola.“

.

Lajčák: „Nie je pravda, že USA na tom trvajú. Tie rokovania sú veľmi komplikované a ďalej prebiehajú. Napríklad pobaltské krajiny tento návrh schválili v zásade bez mihnutia oka. U nás je spoločenská atmosféra iná, preto sú tie rokovania také zložité. Maďarsko minulý mesiac dosiahlo dohodu v texte, my nie sme ani zďaleka tak ďaleko.“ Následne vyslovil aj názor, že pracovný text nie je možné zverejniť, lebo by bol zle pochopený.

Toľko skrátený záznam časti diskusie z rokovania Výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR zo štvrtka minulého týždňa. Zhrňme si teda podstatu: Američania sa v rámci svojej mierovej a obrannej politiky rozhodli, že východoeurópske krajiny sú po tridsiatich rokoch demokracie dostatočne pripravené na ďalšiu fázu okupácie, už aj vojenskú. Pod zámienkou finančného daru sa pripravuje zmluva, ktorá je vo svojej podstate škandálom rozmerov pozývacieho listu z roku 1968, ktorá de facto umožní Američanom sem prísť v ľubovoľných počtoch, legálne tu umiestniť čokoľvek, čo budú chcieť, a my nebudeme mať právo im do toho vôbec hovoriť. A to všetko za smiešnu sumu 105 miliónov dolárov, čo je cena, za akú dnes nekúpite ani poriadne lietadlo. Celé sa to pieklo pekne v tichosti a nebyť prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára, ktorý celej verejnosti na plné ústa vysvetlil podstatu toho, o čo skutočne ide, možno by sme sa o veci ani nedozvedeli, kým by nebola v parlamente – a tam sa už aj v minulosti udiali veci nevídané… Lenže teraz, keď je z toho škandál, každý dáva od judášskej zmluvy ruky preč a tvári sa, že to nie on je ten iniciatívny. Zdá sa však, že to opäť bolo ministerstvo zahraničných vecí na čele s jeho vládcom, ktoré bolo snaživé viac, ako treba. A tí, ktorí to dostali za úlohu pretlačiť stoj čo stoj, teraz musia čakať, až záujem verejnosti opadne, aby to mohli skúsiť trebárs komínom, keď to na prvýkrát nešlo dverami.

Zatiaľ sme teda „dar“ od Američanov neprijali. A mimochodom: ak chceme merať rovnakým metrom, tak by sme si mali položiť otázku: prečo sme sa my vlastne tým predošlým našim ochrancom, tým z východu, ani nepoďakovali za presne ten istý „dar“, za investície do infraštruktúry vojenských základní, ktoré urobili počas svojho pobytu na našom území?

Ivan Lehotský

 

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

15:07

Kurz ruského rubľa oproti doláru klesol v závere tohto týždňa na viac než 2,5-ročné minimum. Ruská mena tak reagovala na rozhodnutie USA uvaliť sankcie na viacero ruských bánk vrátane banky Gazprombank, ktorá je kľúčová pri platbách za dodávky ruského plynu do Európy. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa dosiahol pred ukončením obchodovania oproti doláru 103,02 RUB/USD, čo predstavuje pokles o 1,7 %. Počas obchodovania však klesol až na 103,7455 RUB/USD, čo znamenalo najnižší kurz ruskej meny v porovnaní s dolárom od 23. marca 2022.

15:05

Švajčiarska vláda v piatok oznámila, že zakázala dodávky vojenského materiálu istej poľskej firme po odhalení, že približne 645.000 nábojov švajčiarskej výroby skončilo na Ukrajine, čo je v rozpore so švajčiarskymi zákonmi. TASR o tom píše podľa agentúr AP a PAP.

Švajčiarsky výrobca a poľská spoločnosť podpísali dohodu o ďalšom predaji, v súlade s ktorou však bola poľská spoločnosť oprávnená muníciu ďalej predávať len na území Poľska.

15:05

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu ocenil “odvážne rozhodnutie” Medzinárodného trestného súdu (ICC) o vydaní zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Erdogan je silným kritikom Izraela od začiatku jeho vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy.

15:00

Irán predložil ruskému ministerstvu zahraničných vecí “protestnú nótu” v súvislosti s údajným násilným zadržaním dvoch iránskych študentov na univerzite v ruskom meste Kazaň. Oznámili to v sobotu iránske médiá, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruský regionálny vyšetrovací výbor v piatok oznámil, že dvoch cudzincov zadržali za údajné “použitie násilia voči predstaviteľovi úradu”.

Študentov po zásahu iránskeho konzulátu prepustili v piatok neskoro večer, píše agentúra AFP.

14:47

Primátor Varšavy Rafal Trzaskowski zvíťazil v primárkach centristickej Občianskej koalície (KO) a stal sa tak prezidentským kandidátom pre budúcoročné voľby. Oznámil to líder strany a premiér Donald Tusk na sobotňajšom straníckom zhromaždení. TASR o tom informuje podľa správ agentúr PAP, AP a Reuters.

Tuskova strana si v primárkach vyberá kandidáta do prezidentských volieb
Na snímke kandidát do prezidentských volieb centristickej Občianskej koalície (KO) poľského premiéra Donalda Tuska a starosta Varšavy Rafal Trzaskowski gestikuluje počas stretnutia s občanmi v meste Piaseczno v strednej časti Poľska
14:30

Futbalový útočník El Bilal Toure bude niekoľko mesiacov v zostave VfB Stuttgart chýbať. Dôvodom je zlomenina, ktorú utrpel v nedávnom reprezentačnom zápase. Klub v sobotňajšom vyhlásení uviedol, že Toure musí absolvovať operáciu.

13:33

V Bratislave sa v treťom kvartáli 2024 predalo 490 nových bytov. Tempo predaja, teda počet predaných bytov za mesiac, sa medziročne zdvojnásobilo. Tretinu všetkých predaných bytov tvorili byty v dokončených projektoch, oproti minulému roku ich predaj stúpol o 70 %. Rástla aj priemerná cena bytov v novostavbách, v treťom kvartáli 2024 dosiahla sumu 4210 eur za štvorcový meter (m2) bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Informovala o tom realitná kancelária (RK) Herrys.

13:32

Poľskí poľnohospodári z iniciatívy Podvedená dedina (Oszukana Wieś) začali v sobotu ráno na hraničnom priechode s Ukrajinou Medyka-Šehyni s nepretržitou blokádou na protest proti zvýšeným daniami a tiež proti plánovej obchodnej dohode EÚ so združením Mercosur zahŕňajúcim juhoamerické krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

13:22

Počet obetí sobotňajšieho útoku izraelských jednotiek na centrum libanonského hlavného mesta Bejrút stúpol na 11. Ďalších 63 osôb utrpelo pri útoku zranenia, oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

13:11

Inšpektori regionálnych veterinárnych a potravinových správ v októbri 2024 vykonali 3570 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Úradná kontrola bola vykonaná u 1353 právnych subjektov a 2069 prevádzok. Nedostatky sa zistili pri 197 kontrolách. Z uvedeného počtu bolo zistených 567 nedostatkov. Uviedla to v aktuálnej správe Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR.

12:42

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nemôže robiť svojvoľné kroky v súvislosti s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) pre podozrenie z vojnových zločinov v Gaze na Netanjahua je totiž záväzný aj pre Maďarsko, uviedla pre portál Euronews podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na snímke Věra Jourová
Na snímke Věra Jourová
Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Strechy domov sú pokryté snehom a dym stúpa z komínov v Kronbergu pri Frankfurte nad Mohanom v Nemecku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Erik Majercak

Marek Brna

Milan Šupa

Ivan Štubňa

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali