Môj profil 
Predplatné
Protesty, rabovanie, cenzúra nepohodlných názorov a kľačanie pred rozzúrenými demonštrantmi. To všetko podľa Břicháčka svedčí o kultúrnej vojne, ktorá zúri v Spojených štátoch aj v Európe.
“S kultúrnou vojnou dnes nestojíme na dejinnom rázcestí, ako by to niektorí radi videli. Rázcestie sme nechali ďaleko za sebou. Už veľmi dlho ideme po zlej ceste, ktorá končí strmým zrázom,” mieni Břicháček.
Z kedysi “vznešenej a krásnej civilizácie“ sa Západ podľa neho stal duchovne vyprahnutý, mravne a kultúrne uvädajúci, dezorientovaný, ustrašený, odľudštený, sebanenávidiaci, zadrhavajúci sa vo svojej vlastnej korektnosti a zblúdilý medzi falošnými modlami a nahrádzanými cnosťami.
“Výjavy kľačiacich postáv v amerických a európskych uliciach a na športoviskách sú alegóriou Západu, ktorý je na kolenách,“ zhŕňa svoju víziu právnik.
Břicháček je pritom pesimistický ohľadom toho, či sa Západ opäť dokáže postaviť na nohy. Ako prejav nádeje ale vidí príhovor amerického prezidenta Donalda Trumpa pri príležitosti amerického sviatku Dňa nezávislosti pod pamätníkom Mount Rushmore v Južnej Dakote, ktorý zaznel 4. júla 2020.
“V jeho priamom pomenovaní konania a cieľov terajších ľavicových revolucionárov, v pevnej vôli postaviť sa im na odpor a obhajovať odkaz predkov i v jeho zvolaní, We stand tall, we stand proud, and we only kneel to Almighty God!‘ ‘(,Stojíme vzpriamene, stojíme hrdo a pokľakneme iba pred všemohúcim Bohom!‘, pozn. red.) akoby presvitla z tmy stará dobrá Amerika a s ňou aj Západ,” píše publicista.
Pred pádom do zrázu nás podľa Břicháčka môže zachrániť iba návrat k onej pomyselnej križovatke, “kde sme zišli z osvedčenej cesty“.
“Potrebujeme tých, ktorí zostanú stáť, keď dav kľačí, kto nebude mlčať, keď si to politická korektnosť žiada, kto bude (…) hlásať samozrejmosti, aj keď to vyžaduje nesmiernu odvahu,“ zdôraznil.
Varovanie pred novou totalitou
Břicháčkov komentár nie je prvým prejavom obáv z možných dôsledkov hnutia Black Lives Matter (BLM). Demonštrácie, ktoré najprv prepukli ako protest proti násilnej smrti černocha Georgea Floyda belošským policajtom, ku ktorej došlo v Spojených štátoch, rýchlo prerástli v násilnosti.
Demonštrácie, ktoré zasiahli okrem Spojených štátov aj Európu, sprevádzajú rabovania aj strhávanie pomníkov historických osobností, ktoré sú obviňované z rasizmu. Podľa zástupcov hnutia BLM rasizmus nie je individuálnym prejavom neznášanlivosti konkrétnych ľudí, ale predstavuje systémový problém “belošskej nadvlády“. Týmito heslami obhajujú aj cenzúru niektorých filmov ako napríklad Sever proti Juhu, či prepúšťanie osôb, ktoré sa s heslom BLM nestotožňujú. Pritom ide často o univerzitných profesorov.
.JPG)
.jpg)
