Vyhlásenia o vstupe vojsk NATO na Ukrajinu. Čo v skutočnosti znamenajú?

Bratislava 4. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Už niekoľko týždňov sú Macronove vyhlásenia o možnosti vstupu vojsk NATO na Ukrajinu jednou z hlavných tém diskusií

Reakcia väčšiny západných krajín bola doteraz skôr negatívna. A samotný Macron bol pri interpretácii svojich vyhlásení veľmi nejednoznačný. A to už vyvolalo podozrenie, že ide o blufovanie a nikto nemá v úmysle vojská naozaj vyslať. Existuje aj presne opačná verzia – že rozhodnutie o nasadení vojsk už bolo prijaté.

Spravodajský portál Strana analyzoval, čo sa deje v skutočnosti.

Stručné závery:

1. Nie je to bluf. Ale nie je to ani vyslovenie rozhodnutia, ktoré už bolo prijaté. Ide o sondáž. Francúzsky prezident a niektorí ďalší lídri NATO, ktorí ho podporili, hovoria z úst tej časti západných elít, ktorá sa domnieva, že Rusko sa neodváži na jadrovú odpoveď, a preto by sa Aliancia nemala báť vstúpiť do priamej vojny s Ruskom, aby mu spôsobila strategickú porážku, pretože to by nedokázala ukrajinská armáda. Tento názor zároveň nezdieľa značná časť západných lídrov, ktorí považujú jadrovú hrozbu za reálnu a nie sú ochotní riskovať, najmä preto, že existuje variant “kórejského scenára”, ktorý znamená zastavenie vojny na frontovej línii. A to nebude znamenať ani porážku, ani kapituláciu Ukrajiny, ani NATO. Ukrajina si zachová svoju nezávislosť, kontrolu nad väčšinou svojho územia a hlavne bojaschopnú armádu, ktorá bude najsilnejším odstrašujúcim prostriedkom proti akýmkoľvek pokusom Ruskej federácie zaútočiť nielen na Ukrajinu, ale aj na Európu.

2. Macronovo vyhlásenie je sondou do reakcie všetkých strán (Západu, Ruska a nezápadných krajín), na základe ktorej sa rozhodne, či sa vyšlú vojská alebo nie.

3. Existuje možnosť, že aj keď v NATO nedôjde k dohode o nasadení vojsk, niektoré krajiny ich vyšlú z vlastnej iniciatívy. To však pre Alianciu predstavuje veľké riziko. Ak totiž Rusko podnikne odvetné útoky na územie krajín NATO, ktoré vyslali vojská na Ukrajinu, a NATO nezareaguje slovami “my sme vás tam neposlali”, bude to koniec Aliancie, ktorá, ako sa ukazuje, nezaručuje bezpečnosť svojich členov. Čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky. Až po rozpad NATO a EÚ a spojenectvo niektorých jej bývalých členov s Ruskom a Čínou. USA sa preto budú snažiť takémuto scenáru zabrániť. Prinajmenšom dovtedy, kým nebudú samy pripravené ísť do vojny tým, že sľúbia reagovať na ruské údery na krajiny NATO.

4. V súčasnosti nie je na výber – “porážka Ukrajiny, alebo zavedenie západných vojsk na Ukrajinu”. Existuje iná možnosť – buď ukončenie vojny na frontovej línii s dohodami o bezpečnostnom systéme vo východnej Európe, ktorý zabráni novej vojne. Alebo dlhá opotrebovávacia vojna s perspektívou (ak do vojny zasiahnu krajiny NATO) jadrového konfliktu. Teraz AFU nemôže prejsť do ofenzívy s cieľom oslobodiť dobyté územia. Rusko má teoreticky potenciál zvrátiť situáciu vo svoj prospech, ale má to veľmi vysokú cenu – je potrebné mobilizovať, úplne previesť ekonomiku na vojenské koľajnice. A ani to nezaručuje víťazstvo. Preto je dosť pravdepodobné, že bez zásahu vonkajších síl sa vojna bude uberať smerom k vyhasnutiu. Otázkou bude len načasovanie, kedy sa tak stane, a podmienky, za ktorých sa vojna zastaví.

5. Vyslanie armád NATO neumožní, aby vojna utíchla, čo je pravdepodobne jedným z cieľov tých, ktorí sú zástancami tejto možnosti. Obmedzený zásah Aliancie udrží oheň vojny v plameňoch ešte dlhé roky s nie veľmi jasným výsledkom (možno s rovnakým vyhasnutím pozdĺž frontovej línie, ale po ďalších tisícoch a tisícoch obetí). Zásah Západu je široký, vytvára hrozbu porážky Ruska a môže viesť k eskalácii a jadrovej vojne. Pretože jediný formát, v ktorom môže Rusko “rovnocenne” bojovať s NATO, je jadrový.

Dodajme, že generálny tajomník NATO Stoltenberg uviedol, že NATO neplánuje vyslať na Ukrajinu svoje jednotky a Kyjev o to nepožiadal.

“Ukrajina nežiada o vyslanie bojových jednotiek aliancie, ale žiada o posilnenú vojenskú pomoc,” povedal Stoltenberg a dodal, že NATO nie je účastníkom “rusko-ukrajinského konfliktu” a nestane sa jeho súčasťou
Prečítajte si tiež:

• Poznámka pre Macrona: Francúzsko zaútočilo na Rusko štyrikrát a vždy dostalo výprask
• Francúzska armáda: alebo čo môže “galský bojový kohút” predviesť na Ukrajine