Vučić: Chceme väčšiu prítomnosť KFOR v severnom Kosove a Metohiji

Belehrad 4. októbra 2023 (HSP/b92/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Srbský prezident Aleksandar Vučić bol hosťom CNN v relácii s Christiane Amanpourovou

Na začiatku vyjadril vďaku za to, že ho hostila CNN. Informuje spravodajský portál B92.

Novinárka sa ho opýtala na situáciu v Kosove a Metohiji.

“Vždy som oceňoval všetky správy z Bieleho domu, NSC, ale v skutočnosti ide o to, že tieto správy nie sú úplne presné,” povedal a dodal, že Belehrad si želá väčšiu prítomnosť KFOR na podporu bezpečnosti Srbov.

“Dovoľte mi povedať, že v roku 2001 sme podpísali dohodu s NATO, ktorá sa týka nášho prístupu k pozemnej bezpečnostnej zóne v teréne. Dohodli sme sa, že je bez akýchkoľvek obmedzení, rovnako ako územie Srbska, bez obmedzení v počte techniky a zbraní. Musíte však niečo vedieť. Mali sme 14 000 ľudí s administratívnou líniou s Kosovom. Pred niekoľkými dňami bol tento počet menej ako 8 400. Dnes ich máme 4 400, čo je regulárny počet ľudí,” začal Vučić svoj príhovor.

“Vždy počúvame a počúvame, čo od nás naši partneri očakávajú. V súčasnosti nie je dôvod na obavy. Chceme, aby sa prítomnosť KFOR v Kosove zvýšila,” dodal Vučić.

Prezident tvrdí, že v blízkosti administratívnej línie nebola zvýšená ani bojová pohotovosť armády.

Poprel, že by vydal rozkaz na zvýšenie vojenských síl pozdĺž hranice s Kosovom.

“Naši ľudia z armády sledujú situáciu v teréne a presúvajú sily tam, kde budú najužitočnejšie. Nepodpísal som vysokú pohotovosť pre armádu,” povedal Vučič a pripomenul, že Srbsko nemá na základe dohody s NATO žiadne obmedzenia týkajúce sa počtu vojakov alebo techniky v pozemnej bezpečnostnej zóne. Uviedol, že v súčasnosti je v zóne 4 400 vojakov v porovnaní so 14 000 pred rokom. Srbsko je prakticky poslednou krajinou, ktorá tieto incidenty v Kosove potrebovala vzhľadom na dynamiku celého procesu rokovaní. Všetci videli, že Srbsko bolo počas dialógu konštruktívnym partnerom, že urobilo veľa ústupkov. Druhá strana urobila tento typ postupného etnického čistenia. Máme o 10 percent menej Srbov ako pred dvoma rokmi, hneď po nástupe Albína Kurtiho k moci”.

Vučić dodáva, že okamžite odsúdil zabitie albánskeho policajta. “Pokiaľ ide o to, čo sme mohli nájsť na našom území a čo je na našom území k dispozícii, naši prokurátori budú robiť svoju prácu. Je to niečo, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležité. Ale je tu ešte niečo, o čom som hovoril, a vy to nechcete počuť, a to je pre mňa v poriadku. Problém je v tom, že Srbi sa chceli chrániť, a ja nechcem ospravedlňovať smrť albánskeho policajta. Odsúdil som ju. Ale povedal som, že Srbi boli zatýkaní bez akýchkoľvek obvinení, došlo k vtrhnutiu do domov, vyhnaniu, vyvlastneniu, všetko v súlade s Bruselskou dohodou a medzinárodným verejným právom. Spoločenstvo srbských obcí sa od roku 2013, teda 10 rokov po tom, čo sme ju podpísali, ešte nevytvorilo a albánsky režim v Prištine ju nechcel realizovať. Ľudia sa chceli chrániť a my nemôžeme dovoliť, aby sa v rokoch 1998, 1999 a 2000 uplatňovali rôzne prístupy.” “Oceňujem váš objektívny a nestranný prístup. Bol by som rád, keby ste sa mohli vrátiť k tomu, o čom EÚ hovorila po našom poslednom stretnutí. Dokonca aj Joseph Borrell a Miroslav Lajčák, vyslanci EÚ, verejne povedali, že Srbsko bolo úplne konštruktívne, že Srbsko akceptovalo všetko, o čo albánski predstavitelia žiadali,” dodal. “Sme pripravení rokovať, ale musíte si uvedomiť, že Priština nie je pripravená vytvoriť Spoločenstvo srbských obcí. Som vždy k dispozícii, aby sme hovorili o všetkých problémoch. Urobíme všetko, čo sme sľúbili, a mier je v záujme Srbska. Máme čo stratiť, prečo by sme mali hrať takúto hru? Preto sme odhodlaní rokovať,” zdôraznil Vučić. Dodal, že podporuje Milorada Dodika a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny.

Musíme vyriešiť rokovania a uvidíme, ako vyriešime všetky problémy v budúcnosti, pretože chceme budovať lepšiu budúcnosť s otvorenými hranicami, administratívnymi líniami, akokoľvek to nazveme,” ukončil svoj príhovor Vučič.