Pred potvrdeným stretnutím s generálnym tajomníkom NATO srbský prezident Aleksandar Vučič v exkluzívnom rozhovore medzi štyrmi očami pre The Pavlovic Today hovorí o kríze v Kosove a vysvetľuje, prečo premiéra Albina Kurtiho “nezaujíma mier” a “čo si o ňom myslia Spojené štáty americké”.

Srbský prezident Aleksandar Vučič požiadal o stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a vyzval na urýchlené zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Pre The Pavlovic Today exkluzívne prezradil, že stretnutie NATO sa má uskutočniť v Bruseli v prvej polovici týždňa 17. júla 2023. Presný deň a čas zasadnutia je síce prezidentovi známy, ale NATO ho včas verejne oznámi.

V rozhovore zo svojej prezidentskej kancelárie v Belehrade prezident Aleksandar Vučič spresnil svoje očakávania od nadchádzajúceho stretnutia na vysokej úrovni so šéfom NATO.

“Požiadal som o stretnutie s generálnym tajomníkom NATO, pretože v súlade s rezolúciou č. 1244, ktorá je v súlade s Chartou OSN, nesie NATO zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v Kosove a Metohiji,” prezradil prezident Vučič.

“S prosbou o stretnutie som sa obrátil na Jensa, ktorého považujem za spravodlivého človeka, ktorý je vždy otvorený vypočuť a zvážiť srbský pohľad,” dodal.

“Usiloval som sa o stretnutie, aby som ho upozornil na takmer nemožné prežitie Srbov v Kosove a Metohiji. Znášajú priamy fyzický nátlak a iné formy nátlaku, čo nevyhnutne vedie k znižovaniu počtu srbského obyvateľstva. Predstavuje to formu etnickej čistky, ku ktorej dochádza na začiatku 21. storočia,” uviedol srbský prezident.

“Chcel by som požiadať NATO, aby si splnilo svoju povinnosť v súlade s rezolúciou č. 1244 predtým, ako pristúpime k zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom predložíme vecné informácie o prebiehajúcej situácii,” uviedol.

“Od začiatku tohto roka bolo sedem Srbov zranených pri útokoch Albáncov, do ktorých boli často zapojené oficiálne albánske osoby, ako napríklad policajti alebo príslušníci takzvaných kosovských bezpečnostných síl. Proti zodpovedným osobám, ktoré sa zamerali na Srbov, sa nevedie žiadne súdne konanie a neboli sme svedkami žiadneho vyšetrovania,” uviedol prezident Aleksandar Vučič.

“Všetky tieto provokácie,” je presvedčený Vučič, “budú pokračovať” deň čo deň. “Je úplne jasné, že Kurti svoju politiku nezmení, a preto je stretnutie s generálnym tajomníkom NATO kľúčové,” vysvetlil. “NATO musí ukončiť všetky tieto provokácie,” zdôraznil prezident Vučič a vyzdvihol ich ako základné dôvody stretnutia s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom, ktorého prezident Vučič označil za “dobre informovaného” o zložitostiach na mieste. Srbský prezident uviedol, že v mene Srbskej republiky chce šéfovi NATO “predložiť všetky fakty”.

Na otázku, či mal možnosť hovoriť s ministrom Blinkenom a prezidentom Bidenom o situácii na mieste a o problémoch, ktorým čelí srbské obyvateľstvo v severnom Kosove, prezident Vučič poukázal na svoje prebiehajúce rozhovory s členmi Bidenovej administratívy.

“Nedávno som mal telefonický rozhovor s Blinkenom. Hovoril som s mnohými predstaviteľmi amerického establišmentu, ktorí dohliadajú na Kosovo a Metohiju a sú zodpovední za stabilitu regiónu, vrátane Jona Finera, Cholleta a Escobara,” povedal Vučič.

“Sme však v ťažkej pozícii, pretože bez ohľadu na to, akí sme konštruktívni a zodpovední, vždy sa ocitneme v pozícii tých, ktorí nie sú ich obľúbení, keďže nesúhlasíme s nezávislosťou Kosova,” zdôraznil.

“Bez ohľadu na to, ako veľmi niektorí politickí aktéri v Kosove nerešpektujú Ameriku a konajú proti jej životným záujmom, žiaľ, niekedy sa nám zdá, že budú mať vždy aj nie veľmi hlasnú podporu Spojených štátov.”

O Kurtim a demokracii v takzvanom Kosove

O vodcovi albánskych separatistov z Kosova a Metohije Albínovi Kurtim Vučić hovorí, že prednáša o demokracii nielen Srbsku, ale všetkým.

“Nejde výlučne o boj v parlamente,” spresnil.

“Predstavte si demokraciu, kde sa strieľa na príslušníkov národnostnej menšiny – z jeho pohľadu, nie z nášho – a nezačne sa žiadne vyšetrovanie, zatiaľ čo tieto činy páchajú vaše inštitúcie. Hovoríte o demokracii? Hovoríte o dodržiavaní ľudských práv? Mám na mysli početné prípady, keď je váš [kosovský] parlament často narušovaný dymovnicami, slzotvorným plynom, pästnými súbojmi a ďalšími,” vyhlásil Vučič.

“To však neodráža len osobnú neslušnosť, ale podčiarkuje aj nedostatok slušnosti zo strany vlády,” dodal. “Svedčí to o tom, že niekto nedokáže pochopiť, že sa nemôže takto správať voči tým, ktorých vníma ako príslušníkov iných národov. Namiesto hľadania spôsobov a prostriedkov na riešenie spoločných výziev, ktorým všetci čelíme, sa Kurti prikláňa k vytváraniu konfliktov, provokovaniu alebo dokonca, nedajbože, podnecovaniu vojny,” povedal prezident Aleksandar Vučič.

“Toto sú veci, ktoré treba zastaviť,” poznamenal srbský prezident. “A zdá sa mi, že čoraz viac ľudí v medzinárodnom spoločenstve si to uvedomuje,” dodal.

“Aby bolo jasné, nie som ten, kto by sa púšťal do obviňovania Albína Kurtiho,” zdôraznil a podčiarkol, že zodpovedná politika “má oveľa väčší význam ako púšťanie sa do takýchto nezmyselných politických hier”.

Na otázku denníka The Pavlovic Today, ako hodnotí stav demokracie v Kosove, sa prezident Vučič podelil o svoj pohľad.

“Ak vystavený obraz Pinocchia vedie k jeho roztrhaniu a uchýleniu sa k úderom – mám na mysli obe strany [v kosovskom parlamente] -, potom to vypovedá o situácii,” komentoval bitku v kosovskom parlamente. “Svedčí to o tom, že vaša demokracia nie je skutočne na takej vysokej úrovni, ako sa ňou chválite. Možno by bolo prospešnejšie sústrediť sa na zlepšenie tohto aspektu namiesto poučovania iných.”

“Z hľadiska zodpovednosti, keď vediete miestnu komunitu, obec, nehovoriac o provincii alebo štáte, musíte konať zodpovedne a racionálne. Na základe všetkého, čo ste spomenuli, je však zrejmé, že niekto sa racionálne nesprával,” zhodnotil.

“Najnáročnejšie je jednať s osobami, ktoré sa nesprávajú racionálne a majú ciele, ktoré sa vymykajú bežným a rozpoznateľným cieľom,” poznamenal.

“Dá sa očakávať, že Kurtiho cieľom je spolupracovať s tými, ktorí vytvorili, ako sa hovorí, Kosovo. Aby s nimi mal čo najlepšie a najužšie vzťahy, v ktorých musí pochopiť, že ich úloha je minimálna a že tí, ktorí to urobili, predovšetkým Spojené štáty americké, musia mať najväčší rešpekt. Ale Kurti o tom nechce uvažovať z tohto hľadiska, zaujíma ho jeho vlastná úloha.Nezaujíma ho mier, nezaujíma ho ani to, čo si o ňom myslia Spojené štáty americké.”

Vučič vysvetlil, že Albín Kurti má záujem byť “nástupcom” Envera Hodžu, vodcu Albánska od roku 1944, a Adema Demaciho.”Kurti chce byť tým, kto vstúpi do konfliktu so Srbskom, pretože mu to v životopise chýba, aby bol niekým, kto môže povedať: ‘Tu som, vojnový vodca’, a nie iba Thaci alebo ktokoľvek iný.V takýchto podmienkach, keď má niekto takýto iracionálny prístup, je úplne nemožné zapojiť ho racionálne, inteligentne a múdro. A preto ani pre Američanov nie je ľahké s ním hovoriť,” povedal Vučič.

Zrážka medzi Clintonom a Kurtim

Bývalý prezident Bill Clinton sa nedávno ocitol v Tirane, hlavnom meste Albánska, kde mu premiér krajiny Edi Rama udelil medailu. Uprostred tejto slávnostnej záležitosti si Clinton neodpustil príležitosť, aby kosovskému premiérovi Albínovi Kurtimu adresoval ostrý odkaz v súvislosti s jeho pôsobením v severnom Kosove, pričom vyhlásil: “Prestaňte s touto hlúposťou.”

Dôsledky Clintonovho vyhlásenia boli ako vždy ďalekosiahle. Keď ho denník The Pavlovic Today požiadal o komentár, prezident Vučič spomenul rýchlo sa rozvíjajúce konšpiračné teórie, ktoré zaplavili sociálne médiá v reakcii na Clintonov odkaz Kurtimu.

“Neviem, či ste si všimli, čo sa stalo potom. Na sociálnych sieťach sa objavila vlna botov a trollov, kvázi oficiálnych predstaviteľov a Kurtiho spolupracovníkov, ktorí obviňovali Billa Clintona, že dostal peniaze od Ediho Ramu, aby kritizoval Kurtiho,” povedal Vučič neveriacky.

“Je to ako niečo zo sci-fi, nedá sa to ani komentovať,” dodal Vučič. “Jediné, čo môžem povedať, je, že tým len potvrdil to, čo o ňom hovoria všetci ostatní.”

Na otázku, či Edi Rama počas svojej štátnej návštevy Belehradu spomenul niečo o Clintonovom vyhlásení, Vučič prezradil menej známy detail bez toho, aby uviedol rozsiahle podrobnosti.

“Edi Rama spomenul, že je zrejmé, čo si každý myslí. Nechcem sa miešať do albánskych sporov, ale áno, bol som informovaný o tom, ako sa vyvíjala návšteva Billa Clintona v Albánsku,” prezradil Vučič.

Dialóg s Prištinou

Srbský prezident vyjadril pripravenosť obnoviť diplomatický dialóg s Kurtim pod vedením EÚ. Možno sa však pýtať, či Kurti zašiel priďaleko.

“Myslím si, že áno, a bude pre neho ťažké zmeniť kurz,” odpovedal prezident Vučič.

“Vnútorné problémy a napätie sa vystupňovali, pričom parlamentné napätie sa pripisuje Besniku Bislimimu,” uviedol Vučič. Vučič uviedol, že Kurtiho prístup k dialógu medzi Belehradom a Prištinou považuje len za snahu “získať čas a ochrániť vlastnú moc” bez skutočného záujmu o riešenie základných problémov. Podľa Vučičovho hodnotenia to najlepšie ilustruje odmietnutie Albina Kurtiho vytvoriť Združenie obcí so srbskou väčšinou.

“Najdôležitejšia vec, ktorú vám chcem povedať, je, že Kurti jednoducho nechce vytvoriť Združenie obcí so srbskou väčšinou, a to za žiadnych okolností, a bude si len stále vymýšľať všetky možné dôvody, prečo to neurobí,” vyhlásil Vučič.

“Všetky ostatné záležitosti sú len politické manévre a formality,” dodal prezident.

Vučič naznačil, že Kurtiho neochota realizovať dohodnutý dodatok v Ochride týkajúci sa obcí so srbskou väčšinou vyplýva z jeho snahy formovať svoj politický odkaz spôsobom pripomínajúcim Envera Hodžu, ktorý sa vykresľuje ako “obeť” a “veľký mučeník”. Podľa prezidenta Vučiča vedie tento prístup k patovej situácii bez akéhokoľvek pokroku.

Kosovský premiér Albin Kurti vyhlásil, že kosovská polícia je “pokračovaním” Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA). V Haagu čelia Hashim Thaci, Kadri Veseli, Jakup Krasniqi a Rexhep Selimi obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných v Kosove v rokoch 1998 až 2000. Ako hodnotí toto vyhlásenie prezident Vučič vzhľadom na skutočnosť, že KLA bola separatistická milícia?

“V pozadí toho všetkého je niečo nebezpečnejšie. Na to chce poukázať veľmi malý počet ľudí. A budeme o tom diskutovať s Jensom Stoltenbergom. Ak je kosovská polícia nástupcom KLA, potom je právnym faktom, že KLA a všetky skupiny, ktoré z nej vznikli, sú zakázané rezolúciou OSN 1244,” naznačil prezident Vučič.

“Takže teraz sa pýtame, počkajte, toto všetko povoľujete? Skutočne chcete, aby KLA bola predĺženou rukou kosovskej polície? Pretože úlohou KFOR bolo práve ich odzbrojenie: aby KLA aj srbská armáda opustili Kosovo a Metohiju. Takže teraz vzniká otázka: Aký zmysel má to, čo hovorí Kurti? Na čo všetkých týchto ľudí primäl? Čo chce celým týmto príbehom dosiahnuť? Aký má zmysel? Okrem toho, že je to úplne nezákonné,” povedal Vučič.

“Preto sa obávam, že pripravuje oveľa nebezpečnejšie veci a snaží sa ľuďom nahovoriť, že sa pripravujú na konflikty, ktoré chce vidieť len on a ktoré chce iniciovať len on. My chceme mier a to, čo hovorí, naznačuje, že chce konflikt a nič iné.”

Prezident dodal, že to netreba brať na ľahkú váhu. “Preto som taký znepokojený.”

Trik proti Srbom

Na základe presviedčania Západu sa premiér Kurti rozhodol nie pre úplné stiahnutie kosovskej polície z obcí na severe, ale pre zníženie jej prítomnosti len o 25 %. Prezident Vučič tento krok označil za “nezmyselné politické hry”, pretože v Bruseli “ho nemôžu k ničomu prinútiť”. Vučič sa domnieva, že 25 % zníženie síl, ktoré má na mieste len málo badateľný vplyv, má za cieľ žiadať od Srbska “opäť niečo seriózne” na oplátku.

Na otázku, aby vyčíslil percento kosovských policajtov, ktoré sa zníži, prezident Vučič odpovedal: “V obciach ich majú 40, pri redukcii ich bude 30, ” uviedol.

“V súčasnosti ich majú v severnom Kosove a Metohiji asi 600 a znížia ich na 450. Žiadna zmena, nič.” Podľa názoru prezidenta Vučiča otázka znie: “Kto to bude kontrolovať, kto na to bude dohliadať? Tomu nerozumiem.”

Osobitný vyslanec Nemecka pre západný Balkán Manuel Sarrazin povedal, že zníženie o 25 % “nestačí” a je to len prvý krok.

“Ak chcú byť ľudia spravodliví, potom je im všetko krištáľovo jasné. Ak nie, nemá to zmysel. Toto 25 % stiahnutie nič neznamená,” povedal prezident Vučič. “Je jasné, že tento človek (Kurti) nechce nič urobiť,” dodal. “Keď to prezentujete ako krok vpred, potom neviem, čo sa považuje za krok späť.”

Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako potvrdil srbský prezident Vučič, vypracovali plán na riešenie otázky albánskych starostov zvolených na základe 3,4 % mandátu. Na ich veľké zdesenie však výsledok nezodpovedal presne ich očakávaniam.

“Podľa plánu Scholza a Macrona, ktorý vychádza z toho, čo sme počuli v Kišiňove, mali títo ľudia [etnickí albánski starostovia zvolení na 3,4 %] odstúpiť. Kurti odmietol, aby odstúpili,” prezradil Vučič.

“Teraz od nás žiadajú, aby sme požadovali voľby, ale naši ľudia sa nechceli zúčastniť na voľbách, pretože Kurti nevytvoril Združenie obcí so srbskou väčšinou,” vysvetlil.

“Nakoniec sa Srbi vždy dostanú pod veľký tlak, pretože Srbi si vždy chcú zvoliť mier a Kurti chce provokovať, aby nebol mier. A to je podstata veci,” povedal Vučič.

“Celý čas sa nachádzame medzi kameňom úrazu a tvrdým miestom, pretože Kurti jednoducho chce podkopať mier, urobiť ho neudržateľným, pretože tam je mu najpohodlnejšie a je zrejmé, že je to jeho cieľ,” vyhlásil prezident Vučič.

“Musíme sa tomu postaviť a pokúsiť sa zachovať mier a vysvetliť našim partnerom na Západe racionálnymi argumentmi, o čo tu všetko ide,” povedal prezident Vučič.

Kurti chce konfrontáciu

Prezident otvorene povedal, že nevidí stabilný recept na východisko z krízy.

“Dnes ho nevidím,” reagoval Vučič bez okolkov. “Mohol by som vám rozprávať rozprávky, ale ja nie som fanúšik rozprávok, mal som ich rád do svojich piatich alebo šiestich rokov. Ale pre mňa je dôležité, aby sme sa rozprávali a aby niekto pochopil, že ak nebudeme dostatočne zodpovední a seriózni, tento človek (Kurti) nás zavedie do konfliktu,” upozornil prezident Vučič. Poznamenal, že všetci sa teraz správajú, akoby sa nič nedialo, zatiaľ čo pod povrchom vrie a hnije nestabilná situácia.

“Teraz je pokoj, dnes je pokoj. Zajtra, keď začne opäť zatýkať ľudí, už to nikdy nebude pokojné,” dodal Vučič. “Takže vám chcem povedať, že sa jednoducho musíme pokúsiť niekomu vysvetliť, že sa nemôže správať tak, ako sa správa. A že sa ich niekto pokúsi priviesť do sféry racionálneho a, prepáčte, že používam toto slovo, normálneho správania.”

Jedna otázka stále zostáva. Albánski starostovia boli zvolení 3,4 % hlasov na celom území severného Kosova. Ako získali legitimitu v kontexte demokratického deficitu?

“Nemajú ich a každému je jasné, že ich nemajú, ale ako povedal Escobar, vďaka jeho politickej moci môže byť legitímny aj ten, kto má 3 %. Predstavte si, že by niekto v Srbsku dostal 3 % hlasov a povedal by: ‘Budem vládnuť, zatýkať, biť a robiť všetko ostatné’. No počúvajte, boli by sme na všetkých čiernych zoznamoch na svete,” povedal Vučič. “Ale v tomto prípade je to dovolené,” dodal, aby zdôraznil “hru so slovami” a politiku “dvojitých štandardov”.

Biden a EXPO 2027

Vučič si zaspomínal na stretnutia s prezidentom Bidenom v roku 2016 a prezradil, či by Bidena prijal aj teraz ako prezident Spojených štátov.

“Prezidenta Bidena som hostil v roku 2016 ako predseda vlády a zanechal vo mne veľmi dobrý dojem. Je to mimoriadne dobre pripravený človek,” povedal Vučič. “Neverím, že budem mať opäť takúto príležitosť, ale bola by to pre mňa veľká česť a veľmi rád by som ho hostil v Belehrade a v Srbsku.”

Pri pohľade na budúcnosť srbsko-amerických vzťahov Vučič vyzdvihol úlohu srbských emigrantov pri posilňovaní väzieb medzi oboma krajinami. Priznal, že globalizácia spôsobila, že časové a priestorové rozdiely sa stali bezvýznamnými, a zdôraznil význam týchto spojení s diaspórou.

“Globalizácia je proces, ktorý dominuje, absolútne. Preto sú dnes tieto spojenia s diaspórou, aj keď štát nerobí nič, oveľa silnejšie, oveľa dôležitejšie a oveľa významnejšie ako kedykoľvek predtým,” poznamenal.

“Som vďačný každému Srbovi a každému občanovi Srbska, ktorý je občanom USA alebo občanom USA srbského pôvodu, ktorý má rád Srbsko. Dnes má každé pozitívne slovo veľký význam,” poznamenal Vučič.

Prezident Vučič sa s denníkom The Pavlovic Today podelil o svoje pocity z veľkého víťazstva, ktoré Srbsko vybojovalo a stalo sa hostiteľom EXPO 2027.

“Cítil som sa prekvapený, pretože som očakával, že budeme na druhom mieste, ak mám byť úprimný. Bolo to veľké víťazstvo a veľká radosť,” povedal.

“Dúfam a verím, že sa nám podarí byť čo najlepšími hostiteľmi a zanechať dojem na celý svet. Prostredníctvom výstavby zariadení, organizácie a pohostinnosti, ktorou sme všestranným hostiteľom,” povedal.

Vučič zdôraznil potrebu budovať Srbsko v súlade s demokratickými princípmi a rešpektovať práva všetkých menšín v krajine.

“Verím, že sa nám v nasledujúcich štyroch rokoch podarí vybudovať a zlepšiť našu krajinu, práve natoľko, aby sme mohli byť pred celým svetom hrdí na naše úspechy v rôznych oblastiach,” vyjadril neochvejné odhodlanie.