Ukrajina v roku 2017 schválila zákon obmedzujúci používanie jazykov menšín, ktorý postihol zhruba 150 000 etnických Maďarov pri používaní ich rodného jazyka, najmä vo vzdelávaní. Z tohto dôvodu Maďarsko vyzvalo Ukrajinu uviesť veci do pôvodného stavu. „Nežiadame žiadne ďalšie práva Maďarov v Zakarpatskú, iba tie práva, ktoré mali predtým,“ povedal Szijjártó pre tlačovú agentúru MTI na summite NATO v Londýne.
Maďarsko vyhlásilo, že vždy bolo otvorené konzultáciám o tejto otázke s Ukrajinou.
Benátska komisia, orgán EÚ pre práva, vyzvala v roku 2017 Ukrajinu, aby zabezpečila podstatnú úroveň výučby v úradných jazykoch Európskej únie, napríklad v maďarskom a rumunskom jazyku, ktoré majú na Ukrajine významné menšiny. Uviedla tiež, že Ukrajina by mala okrem ukrajinčiny zabezpečiť dostatočný podiel výučby v menšinových jazykoch, poskytnúť viac času na postupnú reformu, vyňať súkromné školy a začať nový dialóg s menšinami.
Uvedenie práv menšín späť na pôvodnú mieru stavia však Ukrajinu pred problém. Najväčšia jazyková menšina nie je totiž menšina maďarská, alebo rumunská, ale ruská. A bolo to používanie práve ruského jazyka, ktoré v roku 2017 schválenie zákona podnietilo a ktoré tento zákon v provom rade obmedzil. A preto by navrátenie práv na Ukrajine žijúcej maďarskej či rumunskej menšine automaticky znamenalo ich navrátenie aj menšine ruskej.
Jazyk je na Ukrajine veľmi citlivou otázkou a niektorí Ukrajinci tvrdia, že význam Ruska je odkazom sovietskej éry, ktorá podkopáva ukrajinskú identitu. V posledných rokoch sa vyvíjal tlak na propagáciu ukrajinského jazyka v štátnych inštitúciách, školách, televízii a médiách.
Andrea Lopatková