Vstup Ukrajiny do EÚ: Propaganda či skutočnosť a môže vstup poškodiť Slovensko?

Bratislava 18. júla 2023 (HSP/Foto:Twitter@GibisVB)

Časopis Foreign Policy sa vo svojej najnovšej analýze zaoberá vstupom Ukrajiny do EÚ, pričom poukazuje na rozdiel v prístupe k ambíciám Ukrajiny zo strany EÚ a NATO. Lídri NATO na stretnutí v litovskom Vilniuse minulý týždeň sklamali Kyjev – vágnym vyhlásením o budúcej pozvánke na vstup do aliancie, keď budú „splnené podmienky”. Úprimnejší postoj NATO je v ostrom kontraste s EÚ a jej posolstvom o členstve Ukrajiny

NATO však aspoň úprimne signalizuje, že medzi spojencami stále existujú prekážky, ktoré treba prekonať. To je v ostrom kontraste s EÚ a jej komunikáciou o členstve Ukrajiny. Ak si myslíte, že cesta Ukrajiny do NATO je ťažká, počkajte, čo sa stane, keď sa vstup Ukrajiny do EÚ začne brať vážne, píše Foreign Policy.

Brusel vo svojej veľkolepej rétorike o budúcnosti Ukrajiny v EÚ hovorí, akoby vstup Kyjeva do bloku bol hotovou vecou. Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vo februári Brusel, lídri EÚ sa navzájom predbiehali, aby sa s vojnovým lídrom odfotili. Predseda Európskej rady Charles Michel privítal Zelenského tweetom: „Vitajte doma, vitajte v EÚ.”

Ukrajina spolu s Moldavskom získala štatút kandidátskej krajiny EÚ v júni 2022, čím sa výrazne skrátil spletitý proces, ktorý iným krajinám na čakacom zozname trval roky. Kyjev dostane prvé písomné hodnotenie pokroku od Európskej komisie v októbri. V záujme udržania tempa ukrajinskí predstavitelia presadzujú, aby sa oficiálne prístupové rokovania začali do konca tohto roka, pravdepodobne na zasadnutí Európskej rady naplánovanom na december.

Foreign Policy pripomína, že aj napriek tomu, že Ukrajina pracuje na vstupe do EÚ rýchlym tempom, Brusel a členské štáty bloku nerobia ani zďaleka toľko, aby boli na prijatie Ukrajiny pripravené. Vzletná rétorika lídrov EÚ o členstve Ukrajiny preto nezodpovedá ich činom. Na prijatie krajiny s veľkosťou, počtom obyvateľov, nízkou úrovňou príjmov, potrebami financovania a obnovy, akú má vojnou zničená Ukrajina, by bola potrebná rozsiahla reforma inštitúcií, politík a rozpočtových procesov EÚ. Prinajmenšom by to vyvolalo neľútostné konflikty medzi súčasnými členmi o rozdelenie finančných prostriedkov EÚ.

Článok upozorňuje na dôležitú skutočnosť – ak by sa rozpočet EÚ a proces prerozdeľovania nezmenili, Kyjev by okamžite vyčerpal veľkú časť rozpočtu EÚ vrátane prostriedkov, ktoré teraz dostávajú menej bohatí členovia bloku vo východnej Európe a inde. Mnohé krajiny, ktoré v súčasnosti využívajú fondy EÚ, by sa zo dňa na deň stali čistými prispievateľmi. Ak si myslíte, že to bude hladký proces, potom toho o európskej politike veľa neviete.

Vzhľadom na súčasné prerozdeľovanie finančných prostriedkov v rámci EÚ nie je prekvapením, že najväčšie trhliny v podpore ukrajinského členstva nastali vo východnej Európe, kde sa sústreďujú čistí príjemcovia EÚ. V skutočnosti sa boj o umožnenie prístupu Ukrajiny na európske poľnohospodárske trhy začal už dávno predtým, ako sa prerozdelí jediné euro z poľnohospodárskych dotácií EÚ: Po invázii Brusel podporil Ukrajinu tým, že jej umožnil vstup obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov na jednotný trh EÚ. Lacnejší ukrajinský tovar podhodnotil ceny poľnohospodárov v susednom Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Hoci Ukrajina zúfalo potrebovala príjmy, Poľsko porušilo pravidlá EÚ a jednostranne zablokovalo vstup ukrajinského obilia na poľské územie. EÚ zasiahla kompromisom, ktorý umožnil vstup ukrajinských výrobkov do EÚ, ale vyžadoval, aby obchádzali päť východoeurópskych krajín, ktoré boli najviac postihnuté nevítanou konkurenciou.

Niektoré z týchto východoeurópskych krajín – ktoré patria k najväčším vojenským a diplomatickým podporovateľom Ukrajiny – sa tiež stavajú proti akejkoľvek vážnej snahe o uskutočnenie reforiem EÚ, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou vstupu Ukrajiny do EÚ. Nielenže tieto krajiny môžu prísť o značné finančné prostriedky, ale reformy EÚ, ktoré majú pripraviť pôdu pre členstvo Ukrajiny, budú pravdepodobne zahŕňať aj zjednodušenie pravidiel rozhodovania EÚ, čo by mohlo znížiť právomoci jednotlivých členov, najmä krajín ako Maďarsko a Poľsko, ktoré liberálne využívajú svoje právo veta na ovplyvňovanie rozhodnutí EÚ.