Začnime s Emmanuelom Macronom. Predstavte si ho, ako sa s plastickým úsmevom na tvári prechádza po boku Si Ťin-pchinga v Kantone. Po – dlhých a jemných – tónoch klasiky “Vysoké hory a tečúca voda” vstupujú do sály Baiyun, aby si ju vypočuli v podaní 1000 rokov starého Guqinu (nádherný nástroj). Ochutnajú vôňu 1000-ročného čaju – a rozjímajú o vzostupe a páde veľkých mocností v novom tisícročí.

A čo Si povie Macronovi? Vysvetľuje, že keď počujete túto večnú hudbu hranú týmto večným nástrojom, očakávate, že ste v spoločnosti spriazneného priateľa; ste zosynchronizovaní rovnako ako “Vysoká hora a tečúca voda”. To je hlbší význam starobylého príbehu hudobníkov Yu Boya a Zhong Ziqi spred 25 storočí v kráľovstve Chu: “prsné priateľstvo”. Len prsní priatelia môžu rozumieť hudbe.

A tým, ako vysvetľovali čínski učenci, Si vyzdvihol pojem Zhiyin. Po smrti Zhong Ziqiho Yu Boya rozbil svoj Guqin: myslel si, že nikto iný nemôže rozumieť jeho hudbe. Ich príbeh vtlačil pojem “Zhiyin”: niekto, kto rozumie hudbe, s pridaným významom blízkych priateľov, ktorí si dokážu úplne porozumieť.

Všetky stávky sú na to, či narcistická bábka ako Macron bude niekedy dostatočne kultivovaná na to, aby pochopila Siovo jemné, sofistikované posolstvo: tí, ktorí ho pochopia, sú skutočnými spriaznenými dušami. Okrem toho Macrona nevyslali jeho páni do Pekingu a Kantonu, aby tam robil spriaznené duše, ale aby sa pokúsil Siho nakloniť k NATO v otázke Ruska/Ukrajiny.

Macronova reč tela je signálom – spolu s prekríženými rukami demonštruje nudu. Možno bol spočiatku neprístupný myšlienke, že skutočné priateľstvo si vyžaduje vzájomné porozumenie a uznanie.

Potom sa však stalo niečo mimoriadne. Siovo posolstvo sa možno dotklo kľúčového miesta v mučivých vnútorných hlbinách narcistického Macrona. Čo ak je v medzinárodných vzťahoch vzájomné porozumenie a uznanie kľúčom k tomu, aby národy našli spoločnú reč a spolupracovali na dosahovaní spoločných cieľov?

Aká revolučná predstava. Toto nie je hegemónom nanútený “medzinárodný poriadok založený na pravidlách”.

Ste skutočným suverénom?

Pozvaním Macrona do Číny a osobným stretnutím so svojím hosťom, ktoré trvalo 6 hodín, Si predviedol tisícročia starú diplomaciu v najlepšej podobe. Svojmu hosťovi pripomenul búrlivú históriu medzi Francúzskom a anglosaskými mocnosťami; a hovoril o suverenite.

Kľúčový jemný podtext: “Európa” by si mala dobre rozmyslieť, či bude podriadená hegemónovi, a čo najviac minimalizovať obrovské hospodárske turbulencie, keď nastane deň konfrontácie s USA. Naznačuje, že prioritou Pekingu je rozbiť rastúce pokusy USA o obkľúčenie Číny.

Si teda považoval Francúzsko za potenciálneho skutočného suveréna aj v rámci EÚ.

Samozrejme, pod touto konfuciánskou výzvou k epistemologickému rastu bolo implikované ďalšie kľúčové posolstvo. Pre tých, ktorí nie sú ochotní byť voči Číne priateľskí kvôli zložitým geopolitickým vrstvám, nikdy nebude neskoro, aby Peking ukázal menej “priateľskú” stránku čínskeho štátu – ak sa takáto situácia vyskytne.

V preklade: ak Západ prejde na totálneho Machiavelliho, Čína uplatní totálneho Sun-Cu. Aj keď Peking by radšej zvolil medzinárodné vzťahy pod záštitou Krásy, Dobra a Pravdy, ako stratégiu “ak nie ste s nami tak ste proti nám”.

Mal teda Macron svoj moment slávy? Verdikt je otvorený. Hegemóna doslova vyľakal svojím výbuchom, že Európa musí odolávať tlaku, aby sa stala “nasledovníkom Ameriky”. To je celkom v súlade s 51 bodmi, na ktorých sa dohodli Peking a Paríž, s dôrazom na “legitímne bezpečnostné záujmy všetkých strán”.

Američanov ešte viac vystrašilo, keď Macron tvrdil, že Európa by sa mala stať nezávislou “treťou superveľmocou”. Macron dokonca pokročil v niektorých malých krokoch v prospech de-dolarizácie (určite pod dohľadom svojich finančných pánov) a nie v prospech Forever Wars.

Američania tak museli v panike poslať nemeckú piatu kolónu Annalenu “360 stupňov” Bearbockovú narýchlo do Pekingu, aby sa pokúsila zvrátiť výpady Macrona – a potvrdiť oficiálny scenár, že Washington diktuje Bruselu. Nikto a nikde tomu nevenoval ani najmenšiu pozornosť.

To sa pridalo k najkrikľavejšej podzápletke celého príbehu: ako sa k Ursule von der Leyenovej správal Peking. Istý čínsky učenec ju zlomyseľne opísal ako “len papuľu psovitej organizácie bez zubov. Dokonca aj jej štekot znie ako kňučanie smrteľne chorého psa, ktorý sa chystá na eutanáziu”.

“Nevyliečiteľne chorý pes” musel prejsť pasovou a colnou kontrolou (“Niečo na deklarovanie?”) Žiadny diplomatický štatút. Žiadne oficiálne pozvanie. Žiadna suverenita. A nie, nemôžete ísť špeciálnym vysokorýchlostným vlakom spolu s Macronom do Kantonu. Takže tu je ďalšia správa – táto je dosť názorná: Nezahrávajte si s 3 000 rokov starým étosom ríše stredu.

Lula a “Zhiyin”

Špičkoví čínski vedci boli absolútne nadšení, keď Si použil diplomatické triky, ktoré boli také užitočné pred 25 storočiami a ktoré sa teraz znovu uplatňujú na globálnej scéne na ceste k multipolarite.

Niektorí vyzývajú na nové “Stratégie bojujúcich štátov” prepracované pre 21. storočie. Obrovský okrúhly stôl pripravený podľa čínskeho protokolu s “džungľou” uprostred a Macronom a von der Leyenovou umiestnenými ako na pracovnom pohovore bol monštruóznym hitom na Weibo a We Chate. To viedlo k nekonečným diskusiám o tom, ako Čína teraz konečne dokáže “vraziť klin medzi barbarov”.

V porovnaní so všetkým týmto humbukom sa príbeh brazílskeho prezidenta Lulu, ktorý prišiel do Šanghaja a Pekingu, číta ako názorná ilustrácia Žiinu.

Lula išiel na dračku hneď na začiatku, počas inaugurácie bývalej prezidentky Dilmy Rousseffovej za novú prezidentku NDB, banky BRICS.

Jednoduchým, priamočiarym jazykom, ktorému rozumie každý od Sahary po Sibír, Lula povedal: “Každý večer sa sám seba pýtam, prečo by mala byť každá krajina pri obchodovaní naviazaná na dolár? Prečo nemôžeme obchodovať vo vlastných menách? A prečo nemáme odhodlanie inovovať?”

Priamo z toho vyplýva skutočnosť, že rozširujúci sa BRICS+ by mal okrem umožnenia obchodovania v národných menách navrhnúť a podporovať vlastnú menu (tento dlhý a zložitý proces sa už začal).

Lulovo silné posolstvo bolo adresované celému globálnemu Juhu. Brazílskym príkladom je čínska banka ICBC, ktorá v Brazílii zriadila zúčtovacie stredisko umožňujúce priamu výmenu jüanu a realu.

Niet divu, že oficiálny plátok CIA, Washington Post, s penou na ústach okamžite vydal verdikt Deep State: Lula nedodržiava diktát “medzinárodného poriadku založeného na pravidlách”.

To znamená, že Hlboký štát pôjde po Lulovi a jeho vláde – znova a znova a bez zábran sa ju pokúsi destabilizovať. Pretože to, čo povedal Lula, je presne to isté, čo v minulosti povedali Saddám Husajn a plukovník Gadaffi – a snažili sa to aj realizovať.

Takže Lula bude potrebovať všetku pomoc, ktorú môže dostať. Opäť vstúpi do hry “Zhiyin”.

Takto Si oficiálne privítal Lulu v Pekingu. Len málo ľudí na celom svete, ktorí nie sú Číňania, chápe, že keď vám niekto Siovho postavenia priamo pred vami povie, že ste “starý priateľ Číny”, je to tak.

Všetky dvere sú otvorené. Dôverujú vám, objímajú vás, chránia vás, počúvajú vás, pomáhajú vám v núdzi a vždy urobia všetko pre to, aby si udržali priateľstvo blízko pri srdci.

A tým sa náš príbeh o “spriaznených priateľoch”, ktorí sa vydali na cestu do Pekingu, nateraz končí. Priateľ BRICS určite pochopil všetko, čo treba vedieť. Čo sa týka malého kráľa NATO, ktorý sníva o tom, že sa stane skutočným suverénnym vodcom, chvíľa pravdy mu klope na dvere.