Vzhľadom na nedávnu demonštráciu sily zo strany Severnej Kórey, ktorá jednoznačne ukázala, že jej jadrové a raketové technológie sa stávajú čoraz väčšou hrozbou, čoraz viac odborníkov tvrdí, že je čas uvažovať o realistickejšom a dosiahnuteľnejšom cieli, ako je denuklearizácia, ako sa vyrovnať so Severom.

V tejto súvislosti sa podľa niektorých diplomatických pozorovateľov ako pravdepodobná možnosť na odvrátenie stupňujúcej sa jadrovej hrozby zo strany Severnej Kórey ukazuje dohoda o kontrole zbrojenia, zatiaľ čo iní s ňou nesúhlasia, pretože by sa tým Severná Kórea uznala za jadrový štát.

Keď bol Joe Biden v roku 2020 zvolený za prezidenta USA, existovali obavy, že bude pokračovať v politike administratívy Baracka Obamu voči Severnej Kórei, známej aj ako “strategická trpezlivosť”, vzhľadom na to, že Biden bol Obamovým viceprezidentom. Politika strategickej trpezlivosti, ktorá znamenala neangažovanie sa voči Severnej Kórei, kým jej vedenie pokračovalo vo vývoji jadrových zbraní a testovaní balistických rakiet, je teraz terčom kritiky, pretože v skutočnosti nedokázala riešiť neustále sa rozvíjajúci jadrový a raketový program tohto izolovaného štátu.

Podľa juhokórejských a amerických spravodajských služieb je Severná Kórea plne pripravená uskutočniť siedmy jadrový test.

“Bidenova politika voči Severnej Kórei odráža poučenie z 30 rokov neúspešnej diplomacie. Hoci USA a spojenci opakujú rituálne výzvy na denuklearizáciu, všetci si uvedomujú, že Kim Čong-un sa svojich jadrových zbraní nevzdá,” povedal Robert Manning, významný starší spolupracovník Stimsonovho centra, a dodal, že je len malé očakávanie, že sa Pchjongjang zapojí.

Ramon Pacheco Pardo, profesor medzinárodných vzťahov na King’s College v Londýne, uviedol, že USA zlyhali pri riešení severokórejského jadrového programu ešte za vlády (Billa) Clintona.

“Keď sa dohodnutý rámec po jeho podpísaní (v roku 1994) neimplementoval, myslím si, že je už neskoro na to, aby Bidenova administratíva urobila niečo v súvislosti so severokórejským jadrovým programom,” povedal Pacheco Pardo.

Cieľom dohodnutého rámca bolo zmrazenie a nahradenie severokórejského programu jadrových elektrární elektrárňami s ľahkými vodnými reaktormi, ktoré sú odolnejšie voči šíreniu jadrových zbraní, spolu s postupnou normalizáciou vzťahov medzi USA a Severnou Kóreou.

“Má teda zmysel uvažovať o zmene politiky v oblasti kontroly zbrojenia, čo sa podľa môjho názoru malo stať už v roku 2006, keď Severná Kórea otestovala jadrové zariadenie. Vtedy Severná Kórea nemala skutočnú motiváciu vzdať sa svojho jadrového programu. Tak je to aj dnes. Preto si myslím, že USA a celé medzinárodné spoločenstvo premrhali mnoho rokov na dosiahnutie cieľa, ktorý nebol dosiahnuteľný,” dodal Pacheco Pardo.

Podobný názor prezentoval aj Bruce Bennett, hlavný medzinárodný obranný analytik v spoločnosti RAND Corporation, podľa ktorého Bidenova administratíva nedenuklearizovala Severnú Kóreu a dokonca ani nedosiahla úplné alebo čiastočné zmrazenie výroby jadrových zbraní.

“Bidenova administratíva umožnila najzávažnejší severokórejský program testovania balistických rakiet, ktorý síce nie je priamo jadrový, ale súvisí s jadrovými zbraňami, a urobila len málo na to, aby od týchto testov odradila. A účinne nereagovala na čoraz tvrdšie hrozby Severnej Kórey, že použije jadrové zbrane, a na jej novú jadrovú doktrínu, ktorú práve oznámila,” dodal Bennett.

Keď Bennett spomenul, že vláda USA sa v súčasnosti sústreďuje na Čínu a ruskú inváziu na Ukrajinu, uviedol, že jej nedostatočné zameranie na otázku Severnej Kórey môže negatívne ovplyvniť spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA.

“Ak nezačnú uplatňovať proaktívny prístup voči Severnej Kórei, poskytnutie viac času nezmierni severokórejskú hrozbu jadrových zbraní a jej rast, ani nezastaví Kimove účinné snahy o podkopanie rozšíreného odstrašovania USA alebo spojenectva medzi USA a Južnou Kóreou,” povedal.

“Aliancia je v súčasnosti silná, ale vznikajú v nej trhliny a praskliny.”

Dohoda o kontrole zbrojenia znamená obmedzenie jadrového vývoja Severnej Kórey a zabránenie použitiu jej existujúcich zbraní, ale pretrvávajú obavy, že ak by USA dosiahli takúto dohodu so Severom, formálne by uznali stalinistický štát za jadrovú mocnosť – čo je štatút, o ktorý sa krajina agresívne usiluje.

Manning povedal, že dohoda o kontrole zbrojenia je na základe histórie veľmi nepravdepodobná.

“Kimovým cieľom je, aby bol de facto akceptovaný ako jadrový štát ako Izrael alebo Pakistan. Predpokladám, že v určitom okamihu môže mať Sever záujem o dohodu o kontrole zbrojenia, obmedzenie a zmrazenie svojho jadrového a raketového programu – teraz, keď je blízko k jeho dokončeniu,” povedal Manning a položil otázku, či sú príslušné krajiny pripravené legitimizovať Severnú Kóreu ako jadrový štát napriek všetkým dôsledkom pre NPT a možnosti reťazového šírenia jadrových zbraní v severovýchodnej Ázii.

“Hoci stojí za to preskúmať to, dôveryhodná dohoda je veľmi nepravdepodobná. Prečo? Dôsledok neúspešných dohôd pomáha vysvetliť prečo. Dohodnuté vyhlásenie z roku 2005 a jadrová dohoda z roku 1994 sa rozpadli kvôli problémom s transparentnosťou. Sever odmietol poskytnúť úplné vyhlásenie o tom, aké a kde sa nachádzajú jeho jadrové zbrane. Ak nevieme, koľko ich je, ako si môžeme byť istí, že program je zmrazený? Po druhé, Pchjongjang odmietol prijať plnú kontrolu a monitorovanie MAAE – vrátane náročných inšpekcií. Ak si nemôžeme byť istí overovaním, ako môžeme vedieť, že existuje obmedzenie a zmrazenie?” povedal.

Manning preto povedal, že podľa neho by mali existovať predbežné podmienky.

“Akékoľvek rokovania o kontrole zbrojenia potrebujú úplné vyhlásenie o ich jadrových zásobách a záväzok umožniť MAAE primerané overovanie a monitorovanie,” povedal.

“Ak by s tým Pchjongjang súhlasil, potom by jadrové rozhovory mali šancu byť dôveryhodné.”

Bennett tiež povedal, že jednou z najhorších chýb, ktoré by USA mohli teraz urobiť, by bolo odmeniť Kimovo zlé správanie uznaním Severnej Kórey za jadrovú mocnosť.

Povedal však, že stále existuje šanca, že sa so Severnou Kóreou dá dosiahnuť pokrok, ak sa k severokórejskej hrozbe jadrových zbraní bude pristupovať postupne a zároveň sa upustí od používania strategického prístupu nejednoznačnosti v odstrašujúcich krokoch USA.

“USA by mali Severnej Kórei pohroziť konkrétnymi sankciami, ktoré budú uvalené v prípade, že Severná Kórea bude pokračovať v raketových testoch alebo obnoví svoje jadrové skúšky. Tieto sankcie sa musia dotknúť Kim Čong-una osobne – on je ten, kto rozhoduje, a naozaj ho nezaujímajú napríklad sankcie uplatňované na personál, ktorý využíva na podporu vývoja svojich jadrových zbraní,” povedal Bennett.

“USA musia mať stratégiu stupňovania sankcií, aby mohli primerane reagovať v závislosti od toho, ako závažná je daná severokórejská provokácia. Navyše, tieto stupňujúce sa sankcie by Kimovi hrozili vážnejšou cenou, ktorú by musel zaplatiť, ak by po skorých sankciách USA eskaloval.”

Podľa neho by napríklad v prípade, že Kimov režim bude pokračovať vo výrobe jadrových zbraní, USA mohli pohroziť Severnej Kórei plánom vrátiť na Kórejský polostrov niektoré z jej taktických jadrových zbraní, ktoré boli z Južnej Kórey odstránené v roku 1991.

Bennett dodal, že zbrane, ktoré by USA mohli vrátiť, by boli nové gravitačné bomby B61-12 špeciálne navrhnuté na ničenie hlbokých podzemných zariadení, kde by sa Kim mohol v prípade konfliktu ukryť. Povedal, že jediné taktické jadrové zbrane, ktoré USA majú, sú gravitačné bomby B61.