Moskva 25. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo)
Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) v novinách Izvestija odhalila, že „operácia AFU v Kurskej oblasti bola pripravená za účasti špeciálnych služieb Spojených štátov, Veľkej Británie a Poľska, píše v svojej analýze Andrew Korybko. Jednotky, ktoré sa na nej podieľali, absolvovali bojový výcvik vo výcvikových strediskách vo Veľkej Británii a v Nemecku. Vojenskí poradcovia zo štátov NATO pomáhajú pri riadení jednotiek AFU, ktoré vtrhli na územie Ruska, a pri používaní západných modelov vojenskej techniky Ukrajincami“
SVR tiež informovala: „Krajiny aliancie tiež odovzdávajú ukrajinskej armáde satelitné prieskumné údaje o rozmiestnení ruských vojsk v oblasti operácie.“
Ruské ministerstvo zahraničných vecí si zároveň predvolalo chargé d’affaires USA, aby vyjadrilo protest proti nelegálnemu prekračovaniu hraníc americkými novinármi, ktorí nelegálne prekročili ruské hranice kvôli propagandistickému spravodajstvu o invázii v Kurskej oblasti, ako aj proti úlohe, ktorú v tejto invázii zohrala minimálne jedna americká PMC.
Apti Alaudinov, veliteľ špeciálnej jednotky Čečenskej republiky Achmat, obvinil okupantov zo spáchania série vojnových zločinov v rámci cieľov, ktoré uviedol Zelenskyj – vytvorenie „nárazníkovej zóny“ a posilnenie ukrajinského „výmenného fondu“ na budúce výmeny zajatcov.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko predtým poskytol rozhovor popredným ruským médiám, v ktorom varoval, že Ukrajina môže v skutočnosti chcieť, aby Rusko použilo jadrové zbrane.
Všetky tieto podrobnosti ukazujú, že to, čo sa deje v Kursku, je skutočná ukrajinská invázia podporovaná NATO na uznané ruské územie, a nie nejaký „majstrovský plán v 5D šachu“, ktorý vymyslelo Rusko, aby zahnalo Ukrajincov do „kotla“, ako naznačujú niektorí členovia Alt-Media Community (AMC).
Washington môže zo seba robiť hlupáka, koľko chce, ale Moskva je presvedčená, že za touto bezprecedentnou provokáciou stoja USA, čo vyvoláva otázku, ako bude Putin reagovať.
Mnohí z AMC na sociálnych sieťach požadujú niečo radikálne, napríklad aby Rusko udrelo na ciele NATO a/alebo aby Wagner uskutočnil vpád cez bieloruské hranice, ale je nepravdepodobné, že sa niečo z toho uskutoční. Nech už si o politike ruského lídra myslíme čokoľvek, Putin dokázal, že má trpezlivosť svätca, keď odmietol vyhrocovať situáciu aj po mnohých provokáciách, ktorých sa voči jeho krajine dopustili od začiatku špeciálnej operácie.
Patrí k nim bombardovanie krymského mosta Ukrajinou, zničenie Kachovskej priehrady, ktorá hrozí premenou Krymu na púšť, vraždy novinárov, ako je Daria Duginová, neustále útoky na civilistov v nových regiónoch Ruska, bombardovanie jeho strategických leteckých základní a systémov včasného varovania, účasť na teroristickom útoku v Crocuse a dokonca aj útok na Kremeľ. Toto a mnohé iné sa uskutočnilo s americkou pomocou, ale nič z toho nevyprovokovalo Rusko k radikálnej reakcii.
Maximum k čomu sa Rusko odhodlalo boli údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru s cieľom zmariť vojenské operácie AFU a nedávne vytvorenie malej nárazníkovej zóny v Charkovskej oblasti. Rusko však nebude bombardovať mosty cez Dneper ani útočiť na politické ciele.
Znovu a znovu Rusko dôsledne odmieta eskaláciu, a keď sa rozhodne urobiť niečo neobvyklé, je to len malý zlomok toho, čo požadujú jeho horliví stúpenci v AMC.
Dôvodom tohto opatrného (niektorí by povedali až príliš opatrného) prístupu je Putinova neochota neúmyselne vyprovokovať tretiu svetovú vojnu. Obáva sa, že ak Rusko radikálne zareaguje na provokácie svojich nepriateľov, spustí rýchlu reťaz následkov a potom môže byť tretia svetová vojna nevyhnutná. Aby bolo jasné: Rusko má právo takto reagovať, ale dobrovoľne sa tohto práva vzdáva z uvedených dôvodov, ktoré považuje za „vyššieglobálne dobro“.
V súlade s tým je veľmi nepravdepodobné, že by Putin odložil svoju vrodenú opatrnosť a zámerne riskoval tretiu svetovú vojnu (alebo aspoň tak vidí situáciu) tým, že by radikálnymi krokmi reagoval na závery, ktoré jeho vláda urobila v súvislosti s účasťou USA na invázii na Ukrajinu v Kurskej oblasti.
Jediné pravdepodobné scenáre, pri ktorých by Putin mohol zmeniť svoje kalkulácie, sú, ak by došlo k jadrovej provokácii, atentátu na vysokopostavenú osobu alebo ešte horšiemu teroristickému útoku, než bol ten v Crocuse.
Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie o Lukašenkovom varovaní, že Ukrajina by v skutočnosti mohla chcieť, aby Rusko použilo jadrové zbrane, nemožno vylúčiť žiadny zo scenárov, v ktorých by sa Putinova bezvýhradná červená línia obmedzila (k predchádzajúcim provokáciám zatiaľ nedošlo).
Tieto scenáre by sa pravdepodobne použili aj v prípade veľmi nepravdepodobnej porážky ruskej armády na západnej hranici Ruska alebo kolapsu Bieloruska na jeho vlastnej hranici s NATO a s Ukrajinou, po ktorom by nasledovala rozsiahla invázia.
Z pohľadu Ruska napriek ukrajinskej invázii do Kurskej oblasti a zapojeniu USA do tejto bezprecedentnej provokácie zostáva situácia pod kontrolou, čo znamená, že Putin sa pravdepodobne neuchýli k radikálnej reakcii, o ktorej fantazíruje AMC. Ak sa však rozhodne vybiť si svoj hnev, mohlo by to zvýšiť intenzitu špeciálnej operácie na Ukrajine, nie však viesť k útoku na NATO a vypuknutiu tretej svetovej vojny, čomu sa Putin doteraz cielene snažil vyhnúť.
Andrew Korybko je americký politický analytik. Špecializuje sa na stratégiu USA v Eurázii, Afrike, iniciatívu Pásmo a cesta a hybridnú vojnu.
Prečítajte si tiež:
7.5°C
13.0°C
12.2°C
17.0°C
16.8°C
.jpg)
.jpg)
