Vrakunskému strašiakovi odzvonilo. Tarabovci predstavili riešenie toxickej skládky

Bratislava 1. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo vyriešiť problém vrakunskej toxickej skládky komplexne a definitívne. Problém zamorenia Žitného ostrova, ktorý doteraz nedokázala adresovať žiadna predošlá vláda, by tak mohol prestať Bratislavčanov mátať

Vláda na svojom zasadnutí 29.10.2024 vzala na vedomie iniciatívny materiál podpredsedu vlády a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu, ktorý komplexne a definitívne umožní zlikvidovať environmentálnu záťaž v bratislavskej Vrakuni a ochráni zdroje najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe.

„Jedna vláda chcela za desiatky miliónov eur znečistenie zakonzervovať a finálne odstránenie tejto záťaže prenechať ďalším generáciám, druhá diletantsky nepodpisovala právne dokumenty umožňujúce využiť na realizáciu projektu európske fondy. My sme predstavili riešenie, ktoré je hospodárne, ekologické aj realizovateľné. A čo je kľúčové, vyrieši kritický stav tejto ekologickej záťaže a nezvratne očistí a revitalizuje celé dotknuté územie,“ podčiarkol Taraba.

Tarabovci by chceli definitívne sanovať znečistenie použitím technológie termickej desorpcie v inertnej atmosfére v uzatvorenom systéme. Nakoľko ide o technológiu súladnú s európskou legislatívou, je možné projekt financovať z európskych peňazí. „Ide o jedinú metódu reálne aplikovateľnú pre spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídnych látok prevyšujúcich limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu,“ vysvetlil Taraba.

Technológia umožňuje fyzické oddelenie organických toxických látok, z odpadu určeného na ďalšiu likvidáciu spálením. Do spaľovne tak poputuje len zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu.

Dekokontaminácia územia vrakunskej skládky bude prebiehať postupným čistením z miest s najväčším znečistením na skládke do miest s najnižšou koncentráciou zamorenia škodlivými látkami. Tento postup umožní kalibrovať nasadený technologický postup, čo by malo ušetriť náklady na jeho nasedenie.

Verejná súťaž by mala byť ministerstvom spustená čoskoro.

Jednu environmentálnu záťaž likvidujeme a druhú vytvárame

Rovnako ako v minulosti ťažký chemický priemysel predstavuje budúcu environmentálnu záťaž. Tej vo Vrakuni sme sa nedokázali zbaviť za 40 rokov, odkedy na skládku vo Vrakuni vysypala tatrovka poslednú tonu chemického odpadu.

Je pozoruhodné vidieť, že kým ministerstvo pod vedením Tomáša Tarabu podniká kroky k definitívneej likvidácii tejto environmentálnej záťaže, je hluché a slepé pri výstavbe giga-továrni na výrobu lítiových batérií v Šuranoch, kde sa predpokladá práca s tonami vysoko toxických chemických rozpúšťadiel počas prevádzky a je predpoklad, že na pôde Industrial parku Šurany vznikne čoskoro aj fabrika na recykláciu batérií. Výsledkom môže byť ďalšia environmentálna záťaž, ktorú zanecháme naším vnukom. O problémoch spojených s výstavbou baterkárne sme písali (tu a tu).

Okrem toho je na mieste ministrovi Tarabovi pripomenúť jeho velotoč, ktorý spravil na Rade EÚ v júni tohto roku, keď potajme podpísal Smernicu o obnove prírody, napriek tomu, že pred voľbami ako aj po voľbách túto Zelenú dohodu ostro kritizoval. Viac sme o tomto Tarabovom hriechu, za ktorý mu zatlieskali aj progresívci, písali (tu). Rudolf Huliak (NK) z toho istého koaličného klubu SNS, ktorý je presvedčený, že tento záväzok bude likvidačným pre náš vidiek, sa o tomto Tarabovom počine dozvedel až po funuse. Tento nekoordinovaný krok ministra bol jednou z kvapiek v pohári, ktorý v klube SNS pretiekol a jeho vyliatie znamenalo, že vládnu koalíciu odteraz tvoria 4 koaličné subjekty.

História skládky

Chemická skládka, ktorá je dedičstvom Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) z pred roka 1989  sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí, Ružinov a Vrakuňa, na ploche cca 4,65 ha. Počas skládkovania v období rokov 1966 – 1980 tu bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.

Po roku 1980 sa začala rekultivácia skládky spočívajúca v prekrytí odpadu zeminou z výkopových prác pri výstavbe vtedajšieho Domu odborov. Celková mocnosť pokryvných materiálov dosahuje 2 až 3 m. Na zeminu bolo navezených postupne 22 000 m3 ornice z vodného diela Gabčíkovo. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.

Na takto rekultivovanom území nebolo možné nikdy nič pestovať, nakoľko sa nepodarilo zabezpečiť expertízne posúdenie o nezávadnosti pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Od roku 2002 je mestskou časťou Vrakuňa zakázane používať podzemné vody, čerpané z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum.

Mestská časť Vrakuňa oslovila vo veci kompetentných všetkých možných úrovní. Od primátora Bratislavy Milan Ftáčnika 2014. Odvtedy oslovili 32  starostov okolitých obcí, všetkých kompetentných, až po úrad vlády a ministerstvo životného prostredia. Zriadili komisiu na dohľad nad sanáciou skládky CHZJD vo Vrakuni, dokonca štrajkovali sme pred Ministerstvom ŽP SR.

V roku 2016 mal snahu skládku zlikvidovať vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga (Smer). Skládku chceli vyriešiť jej kapsulizáciou. Z vyjadrenia Tomáša Tarabu vyplýva, že ide o drahé riešenie, ktoré by problém s toxickou chemickou skládkou len prenieslo na budúce generácie. Tí by museli na jej definitívne vyriešenie naakumulovať ďalšie zdroje.

Vtedajšia opozícia (OĽaNO) už v tom čase navrhovala definitívnu asanáciu. Prekvapivo za 3 roky, čo bačoval Ján Budaj obklopený zeleným mimovládnym sektorom na ministerstve životného prostredia, so žiadnym konkrétnym projektom na vyriešenie problému so skládkou neprišli.

Termická desorpcia

Na odstránenie následkov ľudskej činnosti boli za posledných 60 rokov objavené a vyvinuté rôzne metódy dekontaminácie. Existuje množstvo z nich založených na biologických alebo fyzikálno-chemických princípoch.

Termická desorpcia je progresívna sanačná technológia, ktorej hlavnou výhodou je krátky čas sanácie lokality a vysoká účinnosť odstraňovania kontaminantov z pevnej matrice. Táto technológia je založená na zahrievaní pevných kontaminovaných materiálov v inertnej atmosfére, pri ktorom adsorbované kontaminanty prechádzajú do plynnej fázy. Po následnom ochladení sa potom koncentrujú v kvapalnom kondenzáte. Ten sa zvyčajne likviduje v spaľovniach nebezpečného odpadu alebo sa spracúva inými inovatívnymi procesmi, ako je BCD – rozklad katalyzovaný bázou. Dekontaminovaný pevný materiál sa môže opätovne použiť napríklad na rekultivačné účely (povrchové bane, skládky).

Ohrev kontaminovaného materiálu môže prebiehať buď klasicky alebo dnes inovatívne mikrovlnným ohrevom.

Mikrovlnná tepelná desorpcia zahŕňa riadené zahrievanie pevných kontaminovaných materiálov v inertnej atmosfére mikrovlnným žiarením na teplotu, pri ktorej sa znečisťujúce látky obsiahnuté v pevnej matrici odparia. Uvoľnená plynná fáza (obsahujúca okrem pár znečisťujúcich látok aj odparenú vodu) sa privádza do kondenzátora a tam sa skvapalňuje.

Možný dodávatelia technológie   

Technológiu termickej desorpcie mikrovlnným ohrevom v ostatných rokoch spopularizovala spoločnosť Dekonta a.s.