Bratislava 16. mája 2024 (HSP/Foto:Facebook/Peter Bardy, Marek Vagovič)
Strieľali na ústavného činiteľa, strieľali na demokraciu. Peter Bárdy z Aktualít píše, že je načase, aby sme začali k sebe hľadať cestu. Osvietilo ho, žiaľ, až po šokujúcom, bezprecedentnom atentáte. Zato Vagovič si bez hanby vystaví vizitku slovami, že kto seje vietor, zožne búrku. A to zďaleka nie je všetko…
Bárdy sa vyjadruje zmierlivo a korektne, akoby si uvedomoval, že svoj podiel na vyhrotenej situácii majú aj médiá. Veď vo vlastných podcastoch sústavne verbálne atakoval členov vlády aj s premiérom. Na druhej strane sám odmieta poukazovanie na príčiny nešťastia: „Hľadanie vnútorných nepriateľov nie je cesta k riešeniu.“
Nuž, omyl na druhú: vnútorných vinníkov netreba hľadať, oni sú predsa známi. Po ďalšie, cesta k tomu, aby sa nič podobné neopakovalo, je práve v prijatí potrebných preventívnych opatrení.
Čo môže vládať reálne urobiť, aby sa v budúcnosti zamedzilo extrémnemu hroteniu spoločenskej atmosféry?
Pozrite, v demokracii budú vždy ľudia hovoriť kadečo. Budú vykrikovať, podliehajúc emóciám osočovať a útočiť na politikov – jedna aj druhá strana barikády má maslo na hlave. Človek je už raz taký.
Avšak je tu jeden podstatný rozdiel.
Keď sa na Facebooku rozkrikuje jednotlivec, indivíduum bez seriózneho spoločenského významu, je to len krčmové krikľúnstvo na elektronickej pôde globálnej dediny.
Keď sa, na druhej strane, ozýva oficiálna inštitúcia, na ktorej čele stoja osoby s výtlakom, ide o symbolickú legitimizáciu všetkého, čo daná inštitúcia vyjadrí.
Tými inštitúciami mám na mysli neštátne a nekomerčné organizácie a spolky, ktoré majú otvorené ambície podieľať sa na kreslení a tvorbe politickej mapy.
Hovorí sa im aj mimovládne organizácie.
Michal Šimečka, predseda PS vo svojej štúdii na tému ako spáchať majdan, bez okolkov priznáva, že k štátnym prevratom sú potrebné zahraničné peniaze – ku cti mu slúži aspoň to, že hovorí o nenásilných revolúciách.
Žiaľ, to je len ideál – vieme, ako skončila farebná revolúcia na Ukrajine…
Slovom, Šimečka uvádza, že svoj podstatný podiel na rozvracaní režimov majú mimovládky financované západom, napríklad Nadácia otvorenej spoločnosti. Tieto organizácie zamestnávajú rozličných odborníkov od marketérov až po právnikov. Majú silné zázemie a náklonnosť liberálnych médií, čo im dáva extrémny spoločenský výtlak.
Vari si niekto nemyslí, že občania slovenskej republiky, ktorí sa naučili absolútne Zlo personifikovať do osoby Roberta Fica, na to prišli sami od seba?
Mimochodom, po internete už koluje fotka z protestu Šimečkovcov, kde strelec Juraj C. stojí neďaleko transparentu s nápisom KONIEC FICA.
Indoktrinácia obyvateľstva prebieha postupným masírovaním zo strany médií. Tie uprednostňujú naratívy práve spomínaných, politicky angažovaných mimovládok. Nielen Šimečka, aj Juraj Rizman v jednom podcaste priznáva, že skutočne je ich ambíciou ovplyvňovať smerovanie krajiny. Lebo vraj – „občianska spoločnosť“. Takto to vraj má byť (nevedno, podľa akého zákona). Mimovládky v mene občanov, ktorí ich nevolili, „bojujú“ za demokraciu.
Od tohto týždňa sa zdá, že účel svätí prostriedky…
Je dôležité zdôrazniť, že žiadne spätné postihy nezmenia, čo sa stalo. Avšak to, čo je nevyhnutné, je zabezpečiť takú prevádzku mimovládok, aby nemohli za peniaze z cudziny (z ľubovoľného štátu) udávať v spoločnosti tón. Sústavná masáž mozgov potom zachádza v konečných dôsledkoch tak ďaleko, že osoba typu Juraja C. sa nedokáže ovládnuť a vykoná strašný čin.
Ani to, že žijeme v demokracii, neznamená, že si ktokoľvek môže robiť čokoľvek. Vplyvové operácie mimovládok – akokoľvek maskované šľachetnými frázami o ochrane demokracie – sú nástrojom emocionálneho burcovania más.
Dôkaz leží v banskobystrickej nemocnici s priestrelom čriev.
Preto je teraz na vláde, aby konala. Demokraticky, legitímne, v súlade so zákonom a normami EÚ, pochopiteľne. Zákon o transparentnom financovaní mimovládok a ich následnom označovaní ako slobodných alebo prozápadných treba prijať, kým je čas. Aby si bežný občan mohol utvoriť obraz, kto za koho kope.
A aby sa nenechal nahuckať k zúfalým a hrozným činom.
Mimochodom, „sorosovská“ Nadácia otvorenej spoločnosti na Facebooku odsúdila útok na Roberta Fica. Dodáva však jedným dychom, že „Obviňovanie opozície, názorových a politických oponentov, médií či mimovládneho sektora roztáča špirálu strachu, nenávisti a ďalšieho možného násilia.“
Tak trochu alibistické, no nie?
Treba zdôrazniť, že nikomu nejde o „roztáčanie“ ďalších špirál. Avšak mlčať nie je riešenie. To by sa tak dotyčným páčilo, keby atentát prešiel bez všimnutia si jeho príčin. A bez návrhov riešení, ako mu do budúcna predísť. Ján Baránek správne postrehol vo svojom videu, že mainstremové médiá už panikária v pude sebazáchovy…
Šírili predsa ideologickú nenávisť, štvali jedných proti druhým a podporovali ich hádky. Čo to napísal komentátor SME? Že neočkovaní by mali „kvičať ako prasce?“
Veď aj tie politické debaty v TV už nie sú debaty, ale prekrikovanie. Nemyslite si, že moderátor by to neustriehol – lenže v naháňaní vyššej sledovanosti nechajú emócie, aby ovládali obrazovku. To sú naše slávne „profesionálne“ masmédiá.
V tejto situácii musíme spolu komunikovať, musíme si vychádzať v ústrety a nájsť si k sebe cestu aj prostredníctvom ústupkov. Zároveň však treba vziať tých, čo sa pričinili k dnešnému stavu, na zodpovednosť.
Vláda musí konať.
Ináč by nielen pôsobila ako slabá, a teda nestabilná a napadnuteľná, ale zároveň by dala najavo, že mediálny a mimovládkový útlak politikov môže ďalej pokračovať. Dokedy? Kým dôjde k masovejšiemu nešťastiu?
Samozrejme, veci treba riešiť s chladnou hlavou, korektne a bez emócií, nie s nádychom pomsty – nech je to teraz akokoľvek ťažké. Kroky treba prijať racionálne, jadrne, a zásadne. Mimovládky musia fungovať na transparentnej báze.
A už je hádam každému jasné, že zmeny v RTVS sú nevyhnutné tiež.
Musí k nim dôjsť nielen pre bezpečnosť politikov, ale aj pre celkovú spoločenskú atmosféru na Slovensku.
Pre našu budúcnosť – a pre budúcnosť našich detí.
Prečítajte si tiež:
- NAŽIVO: Deň po atentáte na Roberta Fica. Jeho stav je stabilizovaný, ale naďalej je vážny. Zasadá bezpečnostná rada
- Mimoriadne vyhlásenie Pellegriniho a Čaputovej: Politické strany vyzvali k zásadnému kroku
- Bezpečnostný analytik Zábojník pre HS: Po týchto slovách, mali ochrankári ihneď konať. Žiaľ, nebolo to tak…