Bratislava 5. júna 2023 (HSP/Foto: HSP)
“Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb,” hovorí zákon o volebnej kampani. Už teraz sa však popri cestách v rozpore s týmto zákonom objavujú obrovské papierové hlavy ľudí, ktorí sa dušujú, že zákonnosť im leží na srdci. Vtip je v tom, že ak sa koniec volebnej kampane stráži aspoň v médiách, jej začiatok starosti nikomu nerobí. Masáž retušovanými a sľubujúcimi hlavami je už v plnom prúde
V počte hláv a sľubov na billboardoch sa stávame najbohatšou krajinou v Európe. “Bude to trvať síce len niekoľko mesiacov, no pri dnešnej frustrácii slovenských občanov je aj to pridlho,” píše Karol Farkašovský. “Ktovie koľko múdrosti nám prinesú. A či vôbec. Masírovanie verejnej mienky sa už rozbehlo.”
Farkašovský sa prizrel tomu, ako k volebnej kampani pristupujú dve najsilnejšie liberálne strany, Saska a Progresívne Slovensko: “Liberálni politickí maséri najskôr s veľkým hrmotom “menili hru”. Potom si dokonca zmenili aj meno. Ale pamäť národa nezmenia. Saskári sa zrejme hanbia za svoju minulosť a dva a pol ročné poslušné pritakávanie v najlepšej vláde všetkých čias. Aj sa veru majú za čo hanbiť. A poriadne. Zase sľubujú a zase majú odborníkov na všetko od energetiky až po vypitie baru. V prvom rade sú však plne zodpovední za všetky vládne kotrmelce, parlamentné harakiri, materiálnu i duchovnú devastáciu akú ešte Slovensko nezažilo. V porovnaní s ňou ešte aj ničivá tatranská smršť v roku 2004 bola iba letným vánkom. A Slovensko si to bude veľmi, veľmi dlho pamätať,” píše Farkašovský k Saske. Na zmenu hry mala strana skvelú príležitosť, zmenila však len názov. A Sulík nenakúpil ponožky…
Farkašovský sa prizrel favoritovi médií: “Druhá skupina liberálov – so vznešeným názvom “progresívci” je už médiami prezentovaná ako parlamentná strana. Má až jedného poslanca, ktorý prezieravo ubzikol od „za ľudí“ a zaparkoval v lepšej politickej partii. A veselo vymetá jednu televíznu diskusiu po druhej. Parlamentný solitér s vervou prezentuje „tie pravé“ transatlantické hodnoty. Pri tom zanietení však zabúda na tradičné hodnoty a národné záujmy Slovenska.”
A ako je to s deklarovaným liberalizmom PS? Farkašovský píše: “Progresívny podpredseda Európskeho parlamentu z plagátov sľubuje “dôstojnú budúcnosť pre všetkých”. Vari aj pre občanov, ktorí vyznávajú tradičné konzervatívne hodnoty? A práve tu sa odkrýva pokrytectvo a faloš liberálov. Popierajú totiž základný pilier liberalizmu – toleranciu. Netolerujú iný ako “oficiálny” názor. Popierajú slobodu prejavu. Ak má niekto iný názor, okamžite hovoria o dezinformáciách, cudzej propagande a dehonestujú ľudí s inými názormi na konšpirátorov.”
Progresívci sú liberálni len naoko, v skutočnosti sa tomuto slovu dávno spreneverili. “Občania však nie sú hlúpi ani slepí,” píše Farkašovský. “Vidia, že tu v skutočnosti ide o informačnú cenzúru, následné vypínanie nepohodlných webov a o odstavenie ľudí s iným názorom. Ide o potlačenie akejkoľvek názorovej polemiky. Práve v tom idú progresívci sami proti sebe. Keby si viac vážili históriu, poznali by múdrosť J.A. Komenského, ktorý povedal, že : “jedine z dialógu a polemiky názorov sa rodí pokrok“. Progresívcom na margo sľubov o dôstojnej budúcnosti skromné upozornenie – Slovensko chce a potrebuje predovšetkým a najmä Dôstojnú Prítomnosť.”
Tak sa to má s dvomi liberálnymi stranami, ktoré s dôrazom na zákonnosť šliapu po zákone, s dôrazom na liberálny prístup dusia hlasy oponentov a s dôrazom na hodnoty samy ich znehodnocujú.