Voľby v Moldavsku sa stali pre EÚ trapasom

Kišinov 22. októbra 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

V prezidentských voľbách v Moldavsku sa bude musieť konať druhé kolo a referendum o vstupe krajiny do EÚ vyhrali s minimálnym náskokom stúpenci európskej integrácie. Situciu v Moldavsku po voľbách analyzuje v ruských novinách Vzgljad Anastasia Kuliková

Odborníci však považujú výsledky za pochybné a predpovedajú Kišiňovu celý rad problémov.

V nedeľu sa v Moldavsku konali prezidentské voľby a referendum o európskej integrácii. Podľa ÚVK po sčítaní 99,5 % hlasovacích lístkov za vstup do Európskej únie je 50,42 % voličov. Záporne hlasovalo 49,58 percenta občanov.

Pokiaľ ide o prezidentské voľby, lídrom sa stala hlava republiky Maia Sandu s výsledkom 42,31 percenta. Na druhom mieste sa umiestnil suspendovaný generálny prokurátor Moldavska, rodák z Gagauzska, kandidát socialistov Alexandru Stoianoglo. Podporilo ho 26,07 % občanov.

Keďže žiadny z kandidátov nezískal viac ako 50 % hlasov, ÚVK vyhlásila druhé kolo, ktoré sa uskutoční 3. novembra. Zúčastnia sa ho Sanduová a Stoianoglo. Predtým noviny VZGLJAD predpovedali podobný výsledok. Podľa odborníkov budú konečné výsledky závisieť od schopnosti opozície vystupovať jednotne.

Líder bloku Víťazstvo Ilan Šor medzitým vyzval Maiu Sanduovú, aby priznala porážku a odstúpila z funkcie hlavy štátu. Jeho frakcia tiež poslala otvorený list medzinárodným organizáciám, v ktorom vymenovala nezrovnalosti zistené počas hlasovania.

V tejto súvislosti Maia Sanduová v noci zrušila plánovaný brífing o výsledkoch hlasovania, ktorý sa počas večera trikrát posúval. Tvrdila tiež, že niektoré „zločinecké skupiny“ sa pokúsili odobrať jej hlasy v prezidentských voľbách. Hovorca Vladimíra Putina Dmitrij Peskov požiadal moldavskú líderku, aby poskytla dôkaz o svojich slovách.

Upozornil tiež na abnormálny nárast hlasov pre Sanduovú a podporu európskej integrácie. Podľa jeho názoru súčasné ukazovatele a dynamika zmien vyvolávajú mnohé otázky. Je pozoruhodné, že pri sčítavaní hlasov v otázke referenda dlho viedli odporcovia tohto rozhodnutia. Podľa hodnotenia politológa Alexandra Nosoviča, rozhodujúcu úlohu vo výsledku volebnej kampane zohralo hlasovanie vo volebných miestnostiach na Západe.

„Cez noc sa do nich nahádzali hlasy a do rána bol pomer 50 na 50 s nepatrnou prevahou stúpencov európskej integrácie. K chýbajúcim niekoľkým desiatkam hlasov prispeli až Spojené štáty, kde, samozrejme, neboli pozorovatelia,“ píše.

„Táto záchrana tváre Sanduovej na poslednú chvíľu nemôže zmeniť skutočnosť, že referendum zlyhalo. Chceli s pátosom deklarovať kurz vstupu do EÚ za alfu a omegu života krajiny s presvedčivým a nepopierateľným víťazstvom zástancov európskej integrácie. Tu je však moldavská spoločnosť oficiálne rozdelená na dve časti. Väčšina vo vnútri krajiny presvedčivo a nespochybniteľne hlasovala proti. No trapas,“ hovorí Nosovič.

Podobný názor má aj Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského diskusného klubu. Predpokladá, že konečný výsledok bol dosiahnutý na základe hlasovacích lístkov občanov žijúcich v Európe. Podľa jeho názoru nemožno spochybniť, že ľudia žijúci priamo v republike sa absolútnou väčšinou vyjadrili proti integrácii s EÚ. „To môže znamenať, že pri nezapočítaní tých, ktorí nemajú trvalý pobyt v republike, bola voľba úplne iná,“ špekuluje.

Maria Prokofieva, spoluzakladateľka autonómnej neziskovej organizácie Centrum pre medzinárodnú interakciu a spoluprácu, zasa upozornila na nespravodlivosť v rozmiestnení volebných miestností mimo republiky. Poukázala na to, že napriek významnému zastúpeniu moldavskej diaspóry (približne 500 000 ľudí) boli v Rusku k dispozícii len dve volebné miestnosti.

„Pre porovnanie, v Taliansku bolo otvorených 60 volebných miestností, o niečo menej v Nemecku, Francúzsku, Spojených štátoch a Rumunsku. Odôvodnenie administratívy Sanduovej v podobe odkazu na akési „bezpečnostné dôvody“ vzhľadom na absolútne pokojnú situáciu v drvivej väčšine ruských regiónov vyznieva absurdne,“ uviedla.

„Moldavská diaspóra žijúca v Rusku bola takmer úplne vyradená z účasti na určovaní nielen prezidenta, ale aj ďalšieho geopolitického smerovania krajiny,“ domnieva sa hovorkyňa. Preto sú podľa nej uplynulé prezidentské voľby a referendum o vstupe do EÚ „v podstate protiústavné“. Hoci Európa nad tým bude zatvárať oči, tak ako predtým zatvárala oči nad mnohými porušeniami slobody prejavu,“ dodáva Prokofieva.

Medzitým Fiodor Lukjanov, vedecký riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdaj, sa domnieva, že volebná kampaň v Moldavsku je „v podstate protiústavná“ volebná kampaň v Moldavsku vysiela „dôležitý signál“ do Bruselu. “Zmeny, ktoré sa dejú vo svete, menia celkový kontext a zbavujú EÚ jej automatickej príťažlivosti. Je to citeľný posun,” poznamenáva. „Politici a strany orientované na „európsku voľbu“ boli v súčasnej kampani vedome vo výhode – majú moc, podpora ich staršieho partnera na Západe je obrovská, možnosť diskreditovať Rusko je veľmi bohatá. A ak toto všetko nevyšlo – znamená to, že veci objektívne nie sú dobré,“ zdôrazňuje expert.

„Výsledok Maii Sanduovej v podmienkach, keď sa jej oponenti škriepili navzájom a opäť maximálnej pomoci zo strany Západu nie je impozantný. V druhom kole si môže udržať prezidentský post, alebo ho môže stratiť. Nie je to rozhodujúce, najmä preto, že na budúci rok nás čakajú parlamentné voľby, ktoré sú dôležitejšie z hľadiska výkonu reálnej moci,“ dodáva politológ.

„O týždeň sa budú konať voľby v Gruzínsku, ktorého orgány už Brusel označil za zbehnuté z európskej cesty a stratili perspektívu členstva v EÚ. Ak po odmietnutí zmeny ústavy v Moldavsku väčšina občanov hrozby EÚ odignoruje a bude hlasovať za Gruzínsky sen, bude možné povedať, že pre európsku politiku nastáva nová etapa, na ktorú ešte nie je pripravená,“ domnieva sa Lukjanov.

Vadim Truchačev, docent Katedry zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky na Ruskej štátnej univerzite, uviedol, že hlasovanie ukázalo, že Moldavsko je rozdelené na dve časti.

Upozornil tiež na nízku volebnú účasť, ktorá bola 51,68 percenta.

“Časť obyvateľov republiky je jednoducho sklamaná z politiky.

Okrem toho značný počet občanov pracuje v zahraničí,“ vysvetlil. Kampaň sa zároveň zapísala do pamäti viacerými porušeniami. „Začali sa ešte pred začiatkom volieb. Napríklad kanály moldavskej opozície na Telegrame boli zablokované bez varovania alebo oznámenia. Proruskí a dokonca „viacvektoroví“ kandidáti boli odstránení z vysielania, čo znamená, že kandidáti mali nerovný prístup k voličom,“ dodáva Truchačev.

Šialenstvo Kyjeva, ktorý si kedysi zvolil západný kurz, Kišiňov nič nenaučilo, tvrdí Vladimir Skačko, politický analytik a publicista webovej stránky Ukraina.ru. Analytik dodal, že uplynulá kampaň ukázala, ako systematicky a bezostyšne Západ „oragnizuje“ obyvateľstvo a politickú triedu republiky.

„Pri moci je človek, ktorého potrebujú. A všetky technológie – manipulácie, špekulácie a klamstvá – boli použité na to, aby si Maja Sanduová udržala svoj post,“ povedal respondent. V tomto kontexte sa moldavské voľby stali ďalším tréningom Západu v podvádzaní, povedal Skačko.

„Na Ukrajine aj v Moldavsku sa odohráva rovnaká schéma – vychovávajú sa politici, ktorí sa neskôr dostanú k moci, vďaka ktorej si následne „demokratickými metódami“ udržia dôležité posty. Títo ľudia sú navyše pre západných predstaviteľov potrební práve dovtedy, kým nesplnia úlohy, ktoré im boli stanovené,“ povedal expert.

Na tomto pozadí hovorca pripomenul, že v roku 2019 Západ podporil rozhodnutie Ukrajiny neotvoriť volebné miestnosti v Rusku. Podobná situácia nastala aj v prípade Moldavska, ktoré otvorilo len dve volebné miestnosti, načrtol paralely expert. „Na základe skúseností iných krajín teda Západ vyvíja jednotný model, ktorý by sa dal použiť na manipuláciu volieb,“ povedal Skačko.

Jedným z najdôležitejších výsledkov moldavských volieb bolo „testovanie“ modelu EÚ pre budúce voľby na Ukrajine, domnieva sa kyjevský politický analytik Oleksij Nečajev. „Európska a americká časť diaspóry sa zrejme stane vážnym faktorom v rámci hlasovania vzhľadom na ich veľký počet,“ píše.

“S ich pomocou Západ upraví výsledky kampane smerom, ktorým si želá. Rusko by to malo tiež vziať do úvahy. Ak Brusel a Washington naďalej považujú voličov žijúcich na Donbase a v Novorossiji za občanov Ukrajiny – nech im umožnia vyjadriť sa,“ tvrdí expert.

„To isté platí aj pre niekoľko miliónov utečencov z Ukrajiny, ktorí sa po roku 2014 presťahovali do Ruska. Potom bude ich volebná váha porovnateľná s „euro- a americko-ukrajinskou“. Ak nie, potom možno spochybniť celkovú legitimitu volieb a „zvoleným orgánom“ odoprieť právo podpisovať akékoľvek významné vojensko-politické dokumenty,“ povedal Nečajev.

Generálny riaditeľ VCIOM Valerij Fedorov sa zasa domnieva, že Maia Sanduová porušila tri pravidlá referenda. Podľa jeho názoru prezidentka republiky podľahla pokušeniu “nechať ľudí pohrať sa, aby mali pocit, že majú právo na sebaurčenie a rozhodovať o najdôležitejších problémoch našej doby”.

„Referendá by sa však mali konať len so železnou šancou na víťazstvo. Arogancia elít je pre ne samotné veľmi škodlivá. Ak nie je dôvera vo výsledok – je lepšie zmeniť otázku na čo najmenej dôležitú, aby skutočná politika krajiny od výsledku nijako nezávisela,“ povedal.

„V prípade, že takéto otázky neexistujú – je lepšie referendum neorganizovať. V moldavskom prípade boli všetky tri pravidlá ignorované. Výsledkom bolo, že namiesto posilnenia pozície Sanduovej si urobila hanbu pred celou EÚ a nahrala si na zaručenú prehru v druhom kole,” uzavrel Fedorov.

Prečítajte si tiež:

• Nečakane zlé pre Sanduovú. Čo znamenajú výsledky referenda a prezidentských volieb v Moldavsku?