Bratislava 26. novembra 2024 (HSP/Foto:Archív HSP)
Pozvanie do štúdia Hlavných Správ prijal starosta obce Bc. Vladimír Baran. Je bývalým vojakom OS SR, ktorý sa zúčastnil na viacerých mierových misiách OSN. V júli sadil brezu spolu s ruským veľvyslancom Bratčikovom
Smilno, malá obec na východe Slovenska v okrese Bardejov so 700 obyvateľmi sa v týchto dňoch významne zviditeľnila na politickej ako aj mediálnej mape Slovenska. Keď v marci 2022, po vstupe vojsk RF na zvrchované územie Ukrajiny, vyhlásil jej starosta zbierku na pomoc utečencom z Ukrajiny, jeho aktivita zaujala tak akurát miestnu samosprávu.
Vyhlásením zbierky pre občanov Ruska v Kurskej oblasti po tom, ako na toto územie počas leta vstúpili a časť obsadili, ukrajinské jednotky, strhol na seba starosta obce značnú mediálnu pozornosť ako aj pozornosť politikov. Niektorí sa od aktivity dištancovali, iní jej tlieskali, presne v súlade s tým ako je dnes naša spoločnosť v otázke vojny na Ukrajine rozdelená.
Minulý týždeň bol starosta osobne vyzbieranú sumu odovzdať v Moskve.
Zbierkou starosta reaguje na aktivitu liberálnych aktivistov, ktorí v apríli tohto roku vyhlásili zbierku na muníciu pre Ukrajinu, čo iniciátori zbierky v Smilne považujú za “pokračovanie zabíjania sa Slovanov”. Viac sme o zbierke na muníciu písali (tu a tu).
Viac vo videu
Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru
„Zbierka pre občanov Ruska – Kursk“
Vladimír Baran: Ďakujem veľmi pekne, len by som chcel dodať, že som tam bol s pánom Antonom Korbom, lebo to bola rovnocenná zbierka nás oboch. Obaja sme sa na tom rovnako podieľali.
Redaktor: Poďme k tej zbierke. Ako ten nápad vznikol?
Vladimír Baran: Bol to čisto môj nápad. Ja som oslovil pána Antona Korbu, s ktorým máme dobré vzťahy. A on mi povedal, že ma v tom plne podporí a že pôjdeme fifty-fifty, aj keby boli akékoľvek náklady. Zavolali sme aj na Ruskú ambasádu, že či im to nebude vadiť. Hovorili, že to je naša slobodná vôľa, keď tak učiníme, je to naša vec. A tak sme to aj začali, otvorili sme spoločný transparentný účet v banke, nebudem radšej meno hovoriť. Bolo to trošku s ťažkosťami, museli si to preverovať asi dva dni na riaditeľstve v Bratislave, lebo tam bolo Rusko, ale bolo to ako humanitárna záležitosť, tak nakoniec nám to umožnili.
Redaktor: A čo vás motivovalo k tejto aktivite?
Vladimír Baran: Bolo to viacej dôvodov. Prvý, lebo to bolo presne pár dní pred 80. výročím Slovenského národného povstania, kde nám Červená armáda vo väčšine zastúpená vojakmi Ruska pomohla a doteraz je na Slovensku asi 70 tisíc vojakov, ktorí položili životy za naše oslobodenie.
Taktiež bezprecedentný útok ukrajinských Banderovcov na ruské územie, na posvätné miesto Kursk, kde nastal obrat v 2. svetovej vojne.
A taktiež hlavne pomôcť tým postihnutým civilom, lebo pre dopady civilov tam neboli žiadne vojenské základne. Bojuje sa na Dombase v Luhansku, ale tam sú základne obrnené. Ja neviem pevnosti, ktoré budovali Ukrajinci s pomocou západných armád od roku 2014. Tam je to pochopiteľné, tam sa bojuje, je tam vytvorená frontová línia a mínové polia a všetko, čo s tým súvisí. Ale v Kursku tam boli civili, boli tam kadeti na hraniciach ako napr. u nás boli medzi Poľskom a Slovenskom a nikto nečakal ten podlý útok Ukrajincov podporovaných západnými samozrejme USA a NATO vojskami, lebo sami by toho neboli schopní. A hlavne s ich zbraňami.
A keď som zbierku robil už dvakrát raz pre môjho kamaráta z misie OSN v bývalej Juhoslávii Paľa Vanča, ktorý dostal sklerózu multiplex, myslím že v roku 2006, vtedy sa vyzbieralo 2 000 EUR. Je to aj zdokumentované. Potom v roku 2022 som robil zbierku pre Ukrajincov, tak ruskí civili mi nepripadajú o nič menej ako ukrajinskí, naopak.
Redaktor: S akým ohlasom sa vaša zbierka stretla, priamo v obci?
Vladimír Baran: Áno, tých, čo som oslovil, že mám taký zámer, ma v tom podporovali. Niektorí vyjadrili podporu a samozrejme podporili ma aj v tej zbierke. Aj moja rodina aj niektorí poslanci, aj veľa, niektorí ľudia z obce. Niektorí boli proti tomu a ma upozorňovali, že teraz je taká situácia vo svete, nehodilo by sa to. Ale ja aj napriek tomu som to urobil, lebo som cítil ten správny čas, ako som spomenul tie dôvody predtým.
A samozrejme moja motivácia bola hlavne tá, aby som ukázal tomu hlavnému prúdu tých šialencov aj z Čiech, ktorí robili zbierku na zbrane, aby sa zabíjali Slovania. Aby som trošku ten hlavný prúd trošku naštrbil, aj keď iba máličko ukázal, že sú tu aj normálni ľudia, ktorí stále len sklonia hlavu a budú počúvať masmédiá, ktoré im určia. Aj slovenská televízia. Prvé čo zapnete, ruskí okupanti bojovali, aj teraz a každý deň bombardovali ukrajinské mesta. Oni bombardujú iba vojenské cieľa a keď zostrelia Ukrajinci raketu, tak bohužiaľ stanú sa aj civilné obete.
Ale na druhej strane ma k tomu primälo aj to, že keď zabíjajú už rok, nie že zabíjajú, ale masakrujú, robia genocídu, Izrael robí v okolitých štátoch, kde neochraňujú Židov. V tých okolitých štátoch nie sú Židia, ale ničia tam aj kresťanov a hlavne moslimov a dokola robia škodu. Tisíce ľudí, sú tam 30 tisíc bezbranných detí, žien, oni bombardujú. Včera som iba pozeral v správach 100 ľudí zahynulo v Libanone a v Sýrii tiež.
To sú štáty, ktoré nie sú s Izraelom vo vojne. Oni si toto dovolia robiť a ľudia sa na to, celý svet sa na to prizerá, zažmúri pred tým oči. A tam, keď je 100 mŕtvych, tak je tam ďalších 200 ranených. Majú tam ľudia potrhané nohy. Sú slepí, ohlušení z tých výbuchov, nemajú kde bývať, je tam porušená kanalizácia, psy trhajú ľudské tela.
Toto nikomu nevadí, ale keď náhodou Ukrajinci zostrelia ruskú raketu, ktorá je cielená na vojenské ciele, tak Putin je, ani nechcem povedať čo a ruskí okupanti. A izraelskí sú samozrejme obranné forces, ako obranné jednotky. Oni sa bránia, na cudzom území sa bránia tak, ako sa bráni Amerika všade vo svete, kde robila vojny okrem svojho územia. To isté robia aj Ukrajinci v okolí Ukrajiny, čo sa Kursku týka. Ale Izrael robí toto isté v okolí Izraela a toto ma tiež veľmi irituje a ja už si neviem pomôcť.
Ako tá verejná mienka je s tým zmierená že keď zabíjajú Američania a Izrael, tak oni sa bránia, sú mierotvorci a keď Putin vošiel na Ukrajinu, čo viem, že bola to samostatná, je to stále samostatná krajina, porušil medzinárodné právo. Ale porušil ho preto, aby ochránil ruský hovoriacu menšinu, ktorej bola páchaná krivda od roku 2014.
Ale mám dosť problémov spojených s touto zbierkou a okrem zbierok ja musím aj pracovať. Starostovanie nie je ľahká činnosť. Naštrbilo mi to aj ako vedenie obce, lebo najprv odstúpil jeden poslanec, teraz ďalší. Oni samozrejme boli z toho prúdu PS a SAS, Trošku sa im divím, lebo mohli by ostať a kritizovať ma na schôdzach a teraz odstúpili, nebudú mať ten priestor. Dá sa to, už jeden poslanec je nahradený lebo bol jeden náhradník, ale druhého musíme, ešte som ani nezistil, že či budeme musieť vyhlásiť nové voľby, lebo kľudne vieme dôjsť do konca volebného obdobia aj v takom počte, ale ešte neviem legislatívne, ako je to možné.
A taktiež nám vandali, nejakí proukrajinskí, namaľovali lavičky na tie farby, kde sú budovy pomaľované a zástavy visia v Českej republike žlto-modré. A tiež sme mali taký incident, náš erb sa skladá z gazdu a býka, tak toho býka nám namaľovali, tiež poškodili vandali ukrajinskí, toho býka namaľovali tiež.
Som sa teraz vrátil z Moskvy, budem zajtra (v utorok) riešiť aj poisťovňu. Je tam aj kamera pred úradom, ale v noci to učinil.
Taktiež ten istý pravdepodobne vandal ponižujúcim, odsúdenia hodným spôsobom zlomil brezu, ktorú sme zasadili spoločne s jeho excelenciou pánom Bratčikovom veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku na cintoríne z prvej svetovej vojny, ktorý bol rekonštruovaný a spolu sme ho otvorili. Tak sa znížili až tak, že ten strom, ktorý za to nemôže, zlomili.
Tak vidíte, že keď sú tí ľudia takí podporovatelia Ukrajiny a nevedia si predstaviť, čo Ukrajinci robili v 2. svetovej vojne a po nej, nech si pozrú aj film Volyň. A tam sa im to krásne objasní. Takže brezka malá, bola pre nich nič, aby ju zlomili.
Tam týrali deti, podpaľovali, vyberali plody ženám, ktoré boli tehotné a hrali s tým futbal a všetko, s tým nenarodeným deckom futbal. A je to hrozné, čoho sa dopúšťali. Podľa mňa, čoho sa teraz dopúšťa Izrael vo Gaze.
Slúžil v zahraničných misiách OSN
Redaktor: Keď ste spomínali tie aktivity Američanov vo svete Amerických vojsk, vy ste absolvovali niekoľko misií v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Kedy sa to vo Vás otočilo?
Vladimír Baran: U mňa sa to neotočilo. Ešte možno pred základnou službou v 90-tych rokoch, keď bol u nás komunizmus, tak som videl to namaľované pozlátko, ako je Amerika je perfektná, aká ohromná demokracia tam je. Ale v demokracii, keď sa to tu u nás začalo všetko rozkrádať a privatizovať a samozrejme museli sa podniky predať do rúk Nemecka, západných štátov.
A potom keď som bol v misii UNPROFOR v Juhoslávii. Keď som videl ako sa prekrúca pravda. Keď Srbi boli tí zlí, keď som bol aj svedkom toho, keď sme vyšetrovali incident, ktorý som už aj popísal predtým, keď „mínometka“ padla na trhovisko v moslimskej časti v Sarajeve. My sme tam boli spolu s Francúzmi vyslaní, aby sme to vyšetrili. A bolo jasné, že minometka dopadla na moslimov z moslimskej strany.
To je také niečo, ako na Ukrajine keď do Poľska, keď padla strela a hneď na druhý deň už všetci Ukrajinci vedeli, že to bola ruská strela. Nakoniec sa ukázalo, že bola ukrajinská. Tak tie provokácie sú samozrejmé. Tam to tiež bola provokácia. My sme zistili a bolo to riadne zmerané. Bolo jasné, že to vyšlo z moslimskej strany na moslimské trhovisko. A o pár dní vyšlo v záverečnom vyhlásení, že to Srbi strieľali a potom začali nálety NATO na horu Igman.
To isté ako v Iraku, vojenskí inšpektori. Tí spravodliví ako Scott Ritter, ktorých bolo málo, ktorého teraz perzekvujú v Amerike, robia mu zle, stiahli ho z lietadla. On bol ten spravodlivý, on povedal že tam nie sú žiadne chemické zbrane. Tak tam niečo nastrčia, aby nejaký blbec do CIA povedal, že sú tam chemické zbrane a zničili Irak. Vrátili ich o 100 rokov späť alebo 50 a teraz tam majú svoje základne. Ľudí čo tam nemajú čo robiť a to isté.
A vtedy v UNPROFOR sa to už vo mne prevrátilo totálne. A potom sa to vo mne iba upevňovalo. Keď som robil v ďalších misiách. Či už v Afrike alebo na Cypre.
Cyprus je napríklad suverénna krajina. Samozrejme po kolonizácii, keď sa stal Cyprus nezávislým štátom, si tam Angličania nechali dve základne. Akrotiri a na druhý názov si nespomeniem (pozn. Dekeleia) a majú ich tam. Skrátka budú tam navždy. Tak ako po 2. svetovej vojne si Američania nechali základne na Okinave a Ramštajne a budú tam navždy. To sú v Amerike a tak aj v Anglicku stále pretrvávajú tie koloniálne záležitosti. Oni musia mať kolónie po celom svete.
A Rusko má tú smolu, že si vytvorilo štát medzi 800 americkými základňami, ktoré sa približujú na ich dostrel. A rozširovanie NATO zahrňujúce Slovensko, Česko, Maďarsko bolo prvým krokom a tým posledným už mala byť Ukrajina. Ale to už ten hrniec. Putin ich prosil veľakrát. Prosil doslova, aby sa nerozširovali, že je to cez čiaru. Nedali si povedať. Tak on iba urobil to, k čomu bol vyprovokovaný. Tak ako aj pápež presne povedal, že psy brechali pred prahom domu, tak ten gazda musel niečo robiť s tým (pozn. Pápež František v máji 2022 naznačil, že za ukrajinskú krízu môže expanzia NATO, keďže medzinárodná organizácia podľa jeho slov “štekala na dvere Ruska.”).
Redaktor: Keď sa vrátim k zbierke koľko sa vám podarilo vyzbierať?
Vladimír Baran: 52 tisíc. Ja som dal ako prvý 500 eur, potom pán Anton Korba. Ako som spomínal, my dvaja sme túto zbierku robili, sme sa na tom podieľali, ale aj cudzí ľudia dali 2 tisíc eur. , najprv sme išli uzavrieť účet, však potom prídeme k tomu, ale nemohli sme previesť peniaze transferom na ruskú ambasádu, lebo sa to nedalo.
Tak najprv tam bolo necelých 50 000. My sme tam doplatili, lebo ja mám rád okrúhle sumy, niekoľko sto eur. Medzi tým sa ten účet nepodarilo zatvoriť, tak tam peniaze stále narastali a doteraz by narastali, keby nám nebol účet vypovedaný bankou bez udania dôvodu. Kým bol uzatvorený nazbieralo sa ďalších 1 700 eur asi. Tak tam bolo 1 780, my sme to doplnili na poly 50-50 s pánom Korbom a vyzbieralo sa 52 tisíc.
Dávali ľudia aj z Austrálie, Slováci. Čechov veľa dalo. Aj osobne tu za mnou boli. Američan, jeden dokonca originál Američan, ktorý žije na Slovensku tu na východnom Slovensku. Podporovali ma ľudia aj z Bulharska. Stále si píšeme. Prekvapilo ma, keby nebol nutene ten účet uzavretý, omnoho viacej by sa vyzbieralo.
Ale oni to neočakávali, veď aj preto nám dovolili asi ten účet otvoriť. Lebo očakávali fiasko ako v Čechách, keď sa skladali na potopy a oslovili aj Ukrajincov, ktorých tam je neviem koľko 100 000, aby prispeli, tak sa vyzbieralo v Čechách, tak by bolo povedané, 1 800 korún českých, to je asi 60-70 eur. A u nás už tá suma išla rýchlo hore, tak s tým museli niečo robiť.
A banky, ako dobre vieme, my nemáme žiadnu banku, sú vlastnené európskymi krajinami, ktoré vedú Európsku úniu a im sa to nepáčilo, že taký problém som urobil. Že som využil ten moment prekvapenia, keď napadli aj Kurskú oblasť a išiel som robiť pre utečencov. A robil som aj pre ukrajinských, takže viete to bol taký precedens, ktorý si nemohli dovoliť, aby mi to nedovolili otvoriť. Ale už keď sa tá suma sa zvýšila, tak rýchlo zatiahli ručnú brzdu a museli sme ten účet zatvoriť.
Odovzdanie zbierky
Redaktor: Takže vám to zatvorili ešte pred odovzdaním tej samotnej zbierky?
Vladimír Baran: Áno, áno, účet bol uzatvorený pred dvoma mesiacmi a potom mesiac a pol sme mali problémy. Posielali sme prevodom, hej prevodom, nešlo to. Prišlo to naspäť do tej banky, potom mi povedali, že to si musíte poslať na svoj bežný účet, na nový. Ja som si vytvoril nový bežný účet, poslal som tie peniaze. Potom mi povedali, hej dobre, že zo svojho už môžete poslať. Poslal som. Nemohli prejsť. Tam to bolo 3 týždne možno tak. Komunikoval som s nejakým compliance tímom. Viete, aj neviete s kým debatujete. Iba si píšete. Dokonca ani telefón v tej banky nedvihnú, peniaze boli niekde v digitálnom vákuu.
Ja som ich už nemal, Ruská federácia ich ešte nemala, ako ambasáda myslím. Potom boli vrátené, potom som týždeň musel čakať, písať žiadosť, že ich chcem vyplatiť. A už nám hrozila cesta, lebo sme, tak bolo dohodnuté, že ich ideme odviezť ako formálne do Ruska, k čomu prídeme verím.
A my sme boli s pánom Korbom pripravení aj na takú alternatívu, že dáme po 26 000 zo svojich. Hovoril som o tom v Západoslovenskej televízií, ktorá odvysielala túto zbierku. Že ak k tomu dôjde. Že budú viete naťahovať tak, ako to na Slovensku býva. Že ten sa vyjadri, potom ešte nejaký úradníček a zástupca úradníčka sa vyjadrí a každý sa vyjadruje, kto má nejakú stoličku v nejakej štátnej budove.
Redaktor: 20. novembra ste boli tú zbierku osobne odovzdať. Ale to bolo len formálne odovzdanie. Podarilo sa Vám tie peniaze nejako previesť? Vy ste tie peniaze… Lebo ste ukazovali, respektíve médiá ukazovali že ste odovzdávali šek.
Vladimír Baran: Áno, my sme, ale my sme fyzicky odovzdali peniaze, lebo do Ruska nemôžete previezť peniaze. Môžete maximálne 10 tisíc. Keby sme ich previezli viac tak by sme porušili zákony. My sme ich fyzicky vytiahli z banky. ja som vybral z banky z toho môjho bežného účtu, toho druhého, na ktorý sa to vrátilo z toho vákua. A potom sme ich odniesli na ruskú ambasádu, kde sme podpísali riadne zmluvy o donesení peňazí a oni to potom pošlú, myslím, že už boli poslané diplomatickou poštou do Moskvy. A tam tiež sme podpisovali. Už aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré príjme z Kurskej oblasti.
Tie fotky, ten šek bol iba taká forma.
Redaktor: V samotnej Moskve ste komu tie peniaze odovzdali? Teda ten šek.
Vladimír Baran: Tam bol zástupca Kurskej oblasti myslím, že minister hospodárstva alebo obchodu a bola tam aj, neviem, meno si nespomínam teraz, pani, ktorá má na starosti humanitárne záležitosti v Kurskej oblasti. Bolo to prijatie v City of Moscow. Tam to sú tie výškové budovy, také moderné, sklenené, veľa ich tam je, z toho istého Z toho sme odišli preč a tam sme to odovzdávali v spoločnosti kamier, rôznych ruských televízií. Oficiálne sme každý niečo povedali a predali sme formálne ten šek.
Odovzdanie v Moskve prebehlo v uniformách OS SR
Redaktor: Pozornosť vzbudilo to, že ste mali oblečené uniformy OS SR. Prečo?
Vladimír Baran: Začali sme tú zbierku v uniformách, lebo ja som aj členom Únie vojnových veteránov Slovenska, nosím modrý baret. A keď som končil v armáde, mne bolo povedané, ja som výsluhový dôchodca, že môžem nosiť uniformu. Môžem, ak o to požiadajú moje deti, mať aj vojenský pohreb. Odišiel som so všetkým, čím odchádzajú vojaci, či už po 15, po 25 alebo po 30 rokoch do dôchodku a nikdy som nepodpisoval žiadne papiere, ktoré by mi zakazovali nosiť uniformu niekde inde.
Bol som v Amerike, takisto som nosil uniformu. Bol som aj na súkromnej návšteve v Amerike a fotil som sa v uniforme. Doteraz to nikto nenamietal. Ale už keď idete do Ruska, tak už to každý namieta. A môj kolega Anton Korba tam tiež bol v uniforme, lebo on tiež slúžil ako vojak ešte v Československej armáde a on má taktiež dovolené nosiť uniformu.
Redaktor: Akurát že keď ste to takto urobili, tak už to prestala byť súkromná akcia, ale stalo sa z toho niečo oficiálnejšie, lebo však to boli insígnie Slovenskej republiky a získalo to trošku inú hodnotu. A ten symbol je trochu iný, ako keď by ste to odovzdali ako súkromnú zbierku.
Vladimír Baran: V našich zákonoch, čo nie je zakázané, je dovolené. Nosiť slovenskú uniformu, ako hovorím, nosil som ju v Amerike, nebol problém, nosil som ju aj teraz, už keď som bol v civile, v Chorvátsku, keď chodíme na návštevy rôznych podujatí ako vojnoví veteráni.
A neviem, čím iné je Rusko ako Chorvátsko alebo Amerika. Čo sa týka prekročenia hraníc stále je to zahraničie a doteraz mi to nikto nevyčítal. A nemal som s tým žiadne problémy. Ako som bol v Chorvátsku, s tou istou uniformou, aj so slovenskými insígniami, neboli s tým spojené žiadne problémy.
Určenie zbierky
Redaktor: Tá zbierka je humanitárneho charakteru na čo všetko je určená?
Vladimír Baran: Na prikrývky, na jedlá. Už záleží na nich, ako ju použijú. Ale rozprávali sme s nimi, že tí ľudia žijú v dočasných priestoroch, v telocvičniach, lebo z Kurskej oblasti bolo vysídlených okolo 150 tisíc ľudí. Tí Banderovci tam držia v šachu ešte asi 4 tisíc ľudí. Preto Rusi majú ťažkosti to oslobodiť tak rýchlo. Lebo ľudia si to predstavujú, že to Kursko je nejaký okres, ale Kurská oblasť má 30 tisíc kilometrov metrov štvorcových. Slovensko má myslím že 39, alebo niečo tak podobne (Pozn. 49 036 km2).
Takže keď si predstavíte, to nie je ľahké oslobodiť. A ešte keď tam držia živé štíty zajatých nevinných ruských občanov. Toto Rusi nerobia na Donbasse ani v Luhansku. To sú podlé činy ukrajinských Banderovcov, ktorí podporovaní západnými mocnosťami, aby sa nejako do vymenovania Trumpa snažili ešte niečo učiniť. Ale ich základným cieľom bolo dobyť alebo obsadiť Kurskú jadrovú elektráreň, aby mohli vydierať Rusov ešte viac.
Ukrajinský režim sú pre neho Banderovci
Redaktor: Viackrát ste použili slovo banderovci, ktorým označujete ukrajinské vojenské sily. Prečo?
Vladimír Baran: Lebo je to zvrátené, keď sa masovému vrahovi stavajú sochy na Ukrajine a búrajú sa sochy hrdinov z 2. svetovej vojny. Lebo Azov, to sú všetko Banderovci. Všetko sa začalo tým, že tí Banderovci, mnohým sa podarilo po druhej svetovej vojne utiecť do Kanady. Potom, však je to aj mediálne známe, ešte myslím tento rok bol nejaký „Bandera“ v kanadskom parlamente. Mu tam tlieskali mal „standing ovation“. „Parchant“ nejaký, ktorý zabíjal ľudí v spojení s jednotkami SS a oni mu tam ešte tlieskali. A ja som hovoril aj s mnohými ľuďmi, ktorí boli v Kyjeve a videli, že tam normálne chodia títo novorodení Banderovci so svastikami vytetovanými na rukách. Takže to nie je tak, akí mierumilovní sú, Oni sú tam bojovníci a to sú potomkovia Banderovcov. A keď sa stavajú sochy a najväčšia ulica v Kyjeve sa pomenuje po masovom vrahovi, tak to nič nie je, čo by trebalo prehliadať.
A to isté spojenie, aj keď môžem zase povedať, to isté spojenie s Netanyahuom. Masový vrah, ktorý bol teraz odsúdený aj medzinárodným súdom (pozn. ICC), prišiel do Ameriky a tam mal standing ovation. Tak ako Zelenský. Kvôli Zelenskému a jeho neochote sa dohodnúť, zahynul možno milión zahynie milión Ukrajincov, veľa ľudí bude vysídlených. Stačilo sa dohodnúť alebo uznať práva menším tak ako my uznávame Maďarom a Rusínom. Nič iné Putin nepožadoval.
Vojna na Ukrajine
Redaktor: Prečo vojenský konflikt na Ukrajine nevnímate tak, že sa Ukrajinci od februára 22 bránia?
Vladimír Baran: Oni sa bránia, lebo porušili všetky práva. A v roku 2014 zaútočili. A od roku 2014, tá vojna netrvá od roku 2022, ale od roku 2014, keď zahynulo veľa ľudí, keď ľuďom vracajúcim sa z Kyjeva, z Majdanu urobili zverstvá. Už odvtedy sa tam začali stavať barikády a západ tam navážal hrozne veľa zbraní, doteraz. Preto, ako som spomínal, že majú tam tie fortifikácie poriadne a Rusi nechcú tvrdohlavo, tak ako za druhej svetové vojny veľa obetí, tak preto ich ničia opotrebovacou vojnou. Ukrajina nemá na to, aby to vydržala, ale keď tam tlačí zbrane a peniaze celý svet, nemajú to ľahké. Bohužiaľ. Preto tú vojnu predlžujú a Slovania hynú vyprovokovanou vojnou na ilúziu.
Tak ako to bolo vo Vietname. To majú Američania radi. Bojujte, my vám dovezieme, dáme vám zbrane. To sa im už podarilo. Odkedy začali obsadzovať Ameriku. Jedným dali zbrane, druhým dali whisky, Vybili sa medzi sebou, a to isté sa deje viac menej aj na Ukrajine. Tí ostatní, ktorí sa im nepoddali, zatvorili do rezervácie. A povedali im, ako sa pekne tam budú mať. Keď sa tam našla náhodou ropa, tak ešte aj z rezervácie ich hnali.
A to isté mysleli, že urobia aj s Rusmi, že oslabia Rusko cestou Ukrajiny. To nie je od 2022 roku.
Ozbrojené sily SR sa od aktivity starostu Smilna dôrazne dištancovali
Redaktor: Ako vnímate skutočnosť že Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa od vašej aktivity výrazne dištancovali? S tým, čo ma zaujalo, že vaše konanie nereflektuje hodnoty a oficiálne postoje odborných síl Slovenskej republiky v súvisiace s ruskou agresiou na Ukrajine. Hlavne tie hodnoty.
Vladimír Baran: Tie hodnoty tak ja, o tom by sa dalo dlhšie trošku porozprávať. Ja som dostal vyznamenanie ako prvý do vlastných rúk. Najvyššie vyznamenanie OSN za pomoc pri záchrane ľudského života. A hodnoty slovenskej armády boli také, že mi ani nikto nepoďakoval, keď som sa vrátil na Slovensko. Ani ma nenavrhli do Siene slávy.
Takže o tých hodnotách by sa dalo veľa pochybovať a tie hodnoty, o ktorých sa teraz rozpráva, ja som žiadne hodnoty neporušil. A myslím, že aj budúcnosť ukáže, že môže byť Slovensko na to pyšné, čo som urobil.
Starosta robil zbierku aj v roku 2022
Redaktor: Už ste spomínali tú zbierku v roku 22. Tá vtedy bola nefinančného charakteru prečo teraz bola finančného?
Vladimír Baran: Aj tá bola finančného. Ale vyzbieralo sa iba asi necelých 300 EUR. A hlavne, lebo to bolo tak, že ma oslovil Ukrajinec, ktorý robil pre nejakú firmu, ktorá robila zákazku, subdodávku v Smilne. Zoznámili sme sa, keď začal ten konflikt. Tak ja som tiež ako väčšina cítil s utečencami a vyzbieralo sa veľa. Deky sa zbierali, trvanlivé potraviny, šampóny všetko možné. Na hygienu veci, ale aj finančne, ja som tam osobne tiež finančne prispel. Ale vyzbieralo sa asi 205 až 300 EUR.
Tá druhá zbierka, nebolo možné, vidíte, mali sme problémy, odviezť iba peniaze v sáčku do Kurska. A nie na to, aby sme robili nejakú zbierku materiálu. Tak z logistického hľadiska, z technického sa to nedalo robiť.
A taktiež je treba povedať, že tu išlo o zbierku skoro celoslovenskú a aj európsku a keď prispel niekto aj z Ameriky, tak skoro celosvetová. Kým tá prvá zvierka pre Ukrajinu bola iba obecná.
A aj tamtú zbierku som zverejnil na stránke obce aj tú druhú. Ako som už povedal, ja nemám dôvod si myslieť alebo považovať, že niektorí utečenci, či už z ruskej strany alebo ukrajinskej sú menej a tým treba pomôcť a tým nie. Ukrajinským len preto, že ich chváli západ a ruským nie, lebo sú považovaní za menej cenných.
Redaktor: Počas toho Vášho pobytu v Moskve, keď ste formálne rozdávali zbierku, aké ďalšie aktivity ste absolvovali?
Vladimír Baran: Bol som v televízii, v Izvestiach, jedny z najväčších novín v Moskve robili so mnou rozhovor. Vysvetľoval som, prečo som robil tú zbierku a s tým spojené veci.
A ostatné aktivity boli iba také, že sme urobili to, čo sme mali a potom sme pozerali krásy Moskvy. Je to neuveriteľné mesto. Metro je čisté. Ja môžem porovnávať, bol som v New Yorku, v Paríži, v Londýne, vo veľa mestách. V New Yorku, keď prejde súprava metra, tak za ňou ešte pol minúty dobiehajú odpadky.
V Rusku čisté, žiadne grafity, žiadne odpadkové koše, lebo sú tam rozumní ľudia ako aj v Japonsku, že nie sú smetné koše na uliciach. V Rusku sú na uliciach, ale metre nie. Tam každý človek si zoberie keď má cukrík, si zoberie odpad do vrecka a nehádže ho po zemi.
Tam ani nemusí mať cukrík, lebo tam je metro tak perfektné, že každých 15 sekúnd ide ďalšia súprava, takže tam ľudia iba chodia, tam nečakajú ako v Prahe že „ukončite výstup a nástup dveře sa zavírají“. Treba čakať na druhú súpravu minútu. Nie, tam každých 15 sekúnd, ale to je neuveriteľné, možno aj menej chodí ďalšia súprava a na každej stanici. A každá stanica je ako múzeum, nenormálne krásne. Žiadne grafity som v Moskve nevidel.
V Rusku som bol. Je tam americká ambasáda. Vôbec tam nie je žiadny škaredý plot. Ako u nás v Bratislave. A divím sa, že my sme tak servilní tej Amerike, že oni tam, keby postavili nejakú dúhovú LGBTI záhradu predtým, tak my im tam ešte namaľujeme dúhu na ňu.
A keby Američania nevraždili po celom svete ľudí nevinných nenapadali štáty ako Grenáda, Venezuela, Líbya, Síria, Irak, Irán bude na muške teraz. Keby Amerika nevraždila ľudí po celom svete, tak by nemusela mať svoju ambasádu v Bratislave obkolesenú tým odporným plotom. Myslím, že niektorá vláda si to dovolila namietať. Keď robia zle po celom svete, tak nech si postavia v základňu niekde na poli ako sú tie logistické centrá medzi Trnavou a Bratislavou a nie v centre historickej maličkej Bratislavy.
Kde nie, že hyzdia celý svet s tým, že vraždia ľudí a podporujú Izrael, kde 70 % z každej bomby je zaplatených Amerikou, ale ešte aj nám robia zle, že a samozrejme mimovládkami to už ani nespomínam, ale to, že ten odporný plot tam je v strede Hviezdoslavovho námestia, na kraji. Nevidel som tam žobrákov. Jedného žobráka som videl, je pravda, ale to bolo v televízii, Zelensky sa volal, ktorý žobral o peniaze, ponižoval sa v tej zelenej bundičke, mrňavý chlapec. Tak toho som tam videl z televízie, toho tam spomínali, ale inak som žobrákov nevidel.
Redaktor: Takže do Kurskej oblasti ste sa nedostali?
Vladimír Baran: Nie, nie, nie. Bolo by to logisticky viete, náročné, lebo my sme tam prišli v pondelok večer a v sobotu ráno sme odlietali.
Viete Rusko je malé, keď sa pozriete na mapu, samostatná tá Kurská oblasť je ako Slovensko a je trošku ďalej od Moskvy. Nie až tak, ale nie, logisticky nie. Odovzdali sme to zástupcom Kurskej oblasti v Moskve.
Možno sa aj báli o našu bezpečnosť. Neviem ale nie, tak to bolo dojednané.
Redaktor: Prečo by ste sa chceli ocitnúť na sankčnom zozname Európskej únie po boku Vladimíra Putina?
Vladimír Baran: Putin vyliečil… Európu a svet z covidu. Dokedy nezačala vojna na Ukrajine, tak o ničom inom nebola reč, len koľko zomrelo včera, koľko dnes a koľko sa predpokladá zajtra. A keď začala tá špeciálna vojenská operácia, tak skončil aj covid. A Putin je jeden vodca, ktorý bude v histórii spomínaný ako Katarína Veľká alebo Peter Veľký. Lebo to, čo on dokázal, to, čo pokazili prezidenti pred ním. Skoro to vyzeralo tak, že sa Rusko rozpadne, lebo ponižovali ho a títo boli slabí vodcovia. Ale Putin stojí za to, aby bolo Rusko silné, majú zdroje. Oni nepotrebujú nikoho, oni si budú obchodovať sami medzi sebou 150-140 miliónov.
Keď my hovoríme o sebestačnosti 5 miliónov, že sami si vyrobíme, sami si kúpime, tak čo oni. Oni naviac majú zdroje, majú tam celú Mendelejevovu sústavu. Oni sami vyžijú a samozrejme majú na strane ešte aj Čínu, Indiu, ktorí vôbec tiež boli vykorisťovaní tým, ako som spomínal, kolonizačnými nenažratými západnými mocnosťami.
Takže Putin je človek, ktorého si budú ľudia veľmi vážiť a ešte si neuvedomujú jeho silu a jeho zdržanlivosť a odolnosť voči provokáciám Ameriky. Keby toto robili Rusi v Mexiku proti Amerike, tak už je dávno 4. svetová vojna. Nie tretia.
A byť vedľa takého človeka na sankčnom zozname by bola pre mňa česť.
Redaktor: Spomínali ste, že ste otvárali zrekonštruovaný cintorín vojakov, ktorí padli na území Slovenska počas prvej svetovej vojny. Prečo bol pozvaný len ruský veľvyslanec? Alebo boli ešte aj nejakí iní?
Vladimír Baran: Áno, ja som pozval aj maďarského aj rakúskeho. Neprišli. Bolo obdobie prázdnin, bolo to v auguste. Ruský to akceptoval a ja som tomu rád. Neviem vám viacej, čo k tomu povedať.
Prišiel, potešilo ma to. Pre našu obec to bola veľká udalosť. Ešte tu nebol ambasádor z najväčšej krajiny na svete. A samozrejme z krajiny, ktorá nás oslobodila a veľa jej mladých mužov položilo životy v druhej svetovej vojne. Na toto netreba nikdy zabúdať, lebo sa teraz prekrúca história.
Samé, „Zachráňte vojaka Rayana“ a samé tie americké cielené filmy sa pozerajú v televízii a mení sa história, Nás pomaly oslobodili Američania.
Američania tak akurát zbombardovali Dimitrovku, Plzeň. A bombardovali, tak ako teraz bombarduje Izrael Gazu, oni bombardovali Drážďany, kde zahynulo 60-70 tisíc civilov v podzemí. Sa tam rozliali ľudia, roztopili od žiare, ktorá bola nad nimi, keď zničili celé mesto. Takže nás oslobodila Červená armáda nie Amerika. Aj toto som chcel tým pozvaním povedať pánovi Bratčikovi a som rád, že toto pozvanie akceptoval.
Mestské zastupiteľstvo v Smilnom opúšťajú poslanci
Redaktor: Ešte by som sa vrátil k tomu že zastupiteľstvo opúšťajú niektorí poslanci. Nevymení sa vám to tam po tejto aktivite?
Vladimír Baran: Tak odišiel jeden poslanec a nahradil ho poslanec, ktorý má podobný názor, lebo náhradník je ďalší, ktorý postupuje automaticky. Poslanec, ktorý má ten istý názor na situáciu vo svete ako ja. Takže keď bol stav, ja predpokladám, že aj v dedine taký medzi ľuďmi, aj na Slovensku, že bol stav 70 : 30 alebo 60 : 40 percent. Že 60 je za to, že Rusko nie je agresor a Amerika je celosvetový provokatér. Už nespomínajú Líbyu, Sýriu, Juhosláviu. Tak sa to vymenilo tak, že teraz šiesti majú ten istý názor, čo ja, alebo zdieľajú so mnou názor na ten konflikt. A ten jeden ďalší, čo tiež nezdieľal ten názor so mnou, mal iný názor, odišiel tiež. A tak teraz bude 6:0. Dovtedy než neodišli, bolo 5:2, teraz je 6:0.
Redaktor: A ešte odišla pani Henrieta Dujčáková (PS).
Vladimír Baran: No ona je poslankyňa. Ja som nechcel povedať, že aby nebola, lebo bola iba jediná. Ona odišla prvá, teraz odišiel druhý. Takže ako hovorím, bolo 5:2, teraz je 6:0.
Redaktor: A neočakávate, že to bude pokračovať?
Vladimír Baran: Nie.
Starosta predpokladá, že toto je jeho posledné funkčné obdobie
Redaktor: A kde budú smerovať vaše ďalšie aktivity? Ste starostom, takže predpokladám, že budete venovať čas obci.
Vladimír Baran: Ja som čas obcí venoval a týmito mojimi aktívami obec nebola nejako ukrátená.
Redaktor: Akurát získala mediálnu pozornosť.
Vladimír Baran: Hej, hej ale obec bola zanedbaná. Predo mnou bol starosta, lúpežník a alkoholik. Ja som mal čo robiť v prvom volebnom období, aby som to dostal, viete, keď ste nejak pod čiarou, aby som to dostal na čiaru. A teraz som to dostal nad čiaru Že toľko veľa vecí sa urobilo v obci, nepamätám veľa desiatok rokov dozadu, že by sa toľko udialo. Lebo sme boli aj dobrá partia aj sme stále. Bohužiaľ, ja som proti tým dvom poslancom nikdy nič nemal, oni sú dobrí ľudia, skrátka majú iný názor.
Ale toto nijako obec a jej fungovanie neovplyvní. A ja som už vyhlásil, už obdobie predtým som nemal extra záujem kandidovať, ale teraz som, keď som išiel, nemal ani súpera. Prvýkrát v histórii nebol žiadny super proti mne, lebo by to považoval za zbytočné.
A takisto to isté zastupiteľstvo bolo zvolené ako predtým. A som povedal, že toto už je môj posledný volebný „štvorrok“. Keď som nastúpil do tohto posledného volebného obdobia, som každému povedal, že už ďalej kandidovať nemienim.
Redaktor: Takže ešte vás čakajú dva roky vo funkcii.
Vladimír Baran: Dva roky normálnej práce, ako čaká veľa starostov na Slovensku.
Redaktor: Pán starosta, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
Vladimír Baran: Veľmi rád. Ďakujem veľmi pekne. Pekný večer.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
