Bratislava 4. júna 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Strana exprezidenta Kisku bola od začiatku odsúdená na skorý zánik
Kiska nechal zaplaviť stranu liberálmi
Už len samotný fakt, že otcom zakladateľom tejto ministraničky je kontroverzný exprezident Andrej Kiska so všetkými jeho pozemkovými a daňovými kauzami, predurčila stranu k slabému výsledku vo voľbách a k skorému zániku.
Kiskova vízia bola profilovať Za ľudí ako tzv. centristickú stranu – „všeobjímajúcu“, ktorá nedáva jasne najavo svoje ekonomické ani hodnotové – kultúrno-etické nastavenie.
Myslel si, že takto priláka množstvo voličov. Problém bol však v tom, že Kiska nebol uveriteľný. Ako prezident SR sa totiž predviedol viac než dosť. Jeho volanie po prijímaní migrantov, či podpora LGBT agendy hovorí za všetko.
Liberál Kiska hrajúci sa na centristu logicky lákal množstvo liberálov-progresivistov, ktorí sa húfne hlásili do strany. Nie je preto prekvapením, že poslanecký klub Za ľudí tvoria v drvivej väčšine liberáli.
Poďme ale po poriadku. Po neúspešných voľbách, kde Kiskova strana získala len niečo vyše 5 %, sa Kiska stiahol do úzadia – oficiálne kvôli zdravotným problémom, neoficiálne kvôli tomu, že sa nestal premiérom a klesnúť z prezidenta na poslanca parlamentu by bolo preňho ponižujúce.
Na post predsedníčky pretlačil Remišovú
Za normálnych okolností by si liberálna progresivistická väčšina zvolila za nového predsedu stranu nejakého liberála zo svojich radov. Vtedy ale zasiahol Kiska, ktorý tlačil na to, aby bola zvolená centristka, niektorí hovoria, že až konzervatívka Veronika Remišová – zrejme v snahe zachovať centristické smerovanie strany, tak ako to chcel na začiatku. To sa samozrejme liberálom príliš nepáčilo, ale nakoniec poslúchli “otca zakladateľa.”
Remišová bola na začiatku svojho predsedovania relatívne tolerovaná, no po roku sa však strana Za ľudí pohybuje v prieskumoch verejnej mienky stále okolo biednych štyroch percent.
A to samozrejme vzbudilo u mnohých hodnotovo vyhranených členov silnú aktivitu. V strane sa vytvorili dve politické krídla. Jedna menšia časť centristov podporuje Remišovú a väčšia časť najmä z radov poslancov Za ľudí podporuje svoju liberálnu “vodkyňu” Máriu Kolíkovú.
Výrazne k tomu dopomohli aj liberálne- režimistické médiá, ktoré napriek Kolíkovej fiasku s “reformou” súdnictva a jej rodinno-firemnými kauzami z ministerky spravodlivosti robia priam “sväticu.”
Rebelujúcich liberálov chcela ukľudniť kopaním do Sputnika
Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová sa najprv snažila udržať stranu pokope aj jasnými ústupkami voči rebelujúcemu progresivistickému krídlu v strane.
Z kuloárnych informácií sme sa dozvedeli, že Remišová zrejme neplánovala rozohrať geopolitickú hru okolo ruskej vakcíny Sputnik V, ani nebola za odchod Matoviča z postu premiéra, no Kolíkovej krídlo ju k tomu nakoniec donútilo. Remišová sa údajne stotožňovala aj s Matovičovým nápadom vládnuť v trojici bez strany SaS, to však neprešlo cez Kolíkovej progresivisticié krídlo, ktoré v takom prípade hrozilo odchodom z koalície.
Napriek týmto ústupkom a napriek tomu, že Remišová podržala Kolíkovú pri odvolávaní v parlamente ohľadom jej rodinno-firemných káuz, Kolíkovci žiadajú “hlavu” predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej.
Kolíková už otvorene hovorí, že sa sa chce stať novou predsedníčkou Za ľudí, a preto žiada čo najrýchlejšie zvolanie predčasného snemu strany.
Remišovej čistky v strane
Súčasnej predsedníčke Za ľudí teda už nič viac neostáva, len bojovať “na život a na smrť.” Remišová preto spustila “čistky” v strane, respektíve v predsedníctve, ktoré môže rozhodnúť o novom sneme, kde by mohla byť zvolená Kolíková za predsedníčku.
Remišová napríklad odvolala niekdajšieho poradcu Andreja Kisku Romana Krpelana z funkcie generálneho manažéra strany. Krpelan, ktorý bol kritický voči Remišovej, teda zároveň končí v predsedníctve strany. Remišová sa tak posilnila vo vedení strany.
Pokúsila sa odvolať aj Tomáša Lehotského z postu riaditeľa kancelárie strany. To sa jej však nakoniec nepodarilo z dôvodu istých vnútrostraníckých mechanizmov. Predsedníčka Za ľudí taktiež stiahla nomináciu Lehotského na post podpredsedu parlamentu. Ten je totiž tiež z Kolíkovej krídla.
Takáto vojna a rozklad strany Za ľudí však neznamená pre Slovensko nič tragické. Práve naopak. Kiskova strana bola od začiatku veľký nepodarok a obrovský bluf na voličov. Mnohí totiž pod dojmom, že ide o centristickú, neliberálnu, respektíve skôr hodnotovo konzervatívnu stranu, to vo voľbách hodili práve im.
Čo bol samozrejme omyl, keďže prevažnú väčšinu strany tvoria liberáli – progresivisti, ktorí by sa skôr hodili ku Biháriovej Progresívnemu Slovensku.
Scenáre vývoja v strane Za ľudí
Prvým scenárom je rozpad strany Za ľudí. Tento proces sa už sčasti začal odchodom poslancov Miroslava Kollára a Tomáša Valáška. Nie je zrejme žiadnym prekvapením, že vstúpili práve do ultraliberálnych strán Spolu, respektíve progresívne Slovensko.
A zrejme rovnakým smerom sa vydajú aj ostatní progresivistickí poslanci okolo ministerky Kolíkovej. To by znamenalo, že Remišová stratí v parlamente 7 poslancov, ktorí patria pod Kolíkovej krídlo. Ostali by jej nanajvýš traja verní.
Druhou možnosťou je, že by sa Kolíkovcom nejakým spôsobom podarilo presadiť mimoriadny snem, kde by bola “zvrhnutá” Remišová a novou predsedníčkou strany by sa stala ultraliberálka Kolíková, ktorá verejne podporuje LGBT agendu.
To by zas samozrejme naštvalo Remišovej krídlo, ktoré by pravdepodobne odišlo zo strany Za ľudí. Rovnako by to oslabilo stranu. Ale aspoň by strana zostala jasne vyhranenou – ultraliberálnou. Ľudia by vedeli, na čom sú. A nikto by sa falošne nezakrýval nejakým bezhodnotovým “centrizmom.”
Keďže liberálne ladení voliči už majú Progresívne Slovensko, Za ľudí pod vedením Kolíkovej by boli na druhej koľaji. Je nepravdepodobné, že by sa tým strana oživila. Pravdepodobnejšie je to, že v tom prípade by sa Kolíkovej strana spojila s Biháriovej progresívcami.
Strana Za ľudí sa teda tak či onak v podstate rozpadne. Čo je samozrejme dobrá správa pre Slovensko. A za tento rozkladný proces môžeme poďakovať Márii Kolíkovej a jej progresivistickému krídlu. Konečne robia niečo užitočné.
Samuel Gdovin