Teherán 29. decembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/Office of the Iranian Supreme Leader)
Gásema Solejmáního zabili 3. januára v Bagdade pri americkom leteckom útoku na jeho vozidlo. Generál Iránskych revolučných gárd Mohammed Hejazi nedávno povedal, že prioritou Teheránu je krutá pomsta za smrť Solejmáního. Raketové útoky na americké vojenské základne boli len “facky“
Said Hasan Nasralláh, vodca libanonského politického hnutia a militantnej skupiny Hizballáh sa domnieva, že do zločinu, pri ktorom prišiel o život “vysoko postavený iránsky generál Gásem Solejmání, neboli zapletení len Američania.“
“Myslím si, že zločinu sa zúčastnil Izrael aj Saudská Arábia, s tým rozdielom, že ich úlohou bolo len vyprovokovať Washington k zločinu,“uviedol Nasralláh pre televíziu Al–Mayadeen.
Izrael a Saudská Arábia doteraz na jeho obvinenia nereagovali.
Vyjadrenie nasledovalo po tom, čo sa v iránskej tlačovej agentúre Tasnim objavila informácia o tom, že zoznam amerických účastníkov útoku na Solejmáního doplnili novými menami.
Agentúra sa odvolávala na hovorcu Národného výboru pre oslavu výročia mučeníctva generála Solejmáního, ktorý uviedol, že zoznam mien účastníkov zločinu sa zvýšil z 45 na 48 mien, pričom šesť krajín dostalo povolenie zatknúť podozrivé osoby.
Bývalý iracký premiér Núrí Málikí v nedeľu v rozhovore pre televíziu Al–Alam uviedol, že príčinou, prečo USA odstránili Solejmáního, bolo to, že veliteľ elitných iránskych jednotiek Kuds zmaril plány USA, ktoré chceli “zmeniť identitu regiónu,“ a to podľa jeho slov nahnevalo Američanov.
Málikí oznámil, že akcie USA sa skôr podobajú činom banditov a nie štátu, ktorý stále kričí o slobode a demokracii.
Interview sa objavilo niekoľko dní potom, čo sa generál Iránskych revolučných gárd Mohammed Hejazi vyjadril, že Teherán plánuje pomstu za smrť Solejmáního a že útoky na americké vojenské základne boli len fackami.
Smrť Solejmáního
3. januára Solejmáního a šéfa irackej milície PMF Abú Mahdí Muhandisa zabili pri raketovom útoku na ich automobil na medzinárodnom letisku v Bagdade. Operáciu schválil prezident Donald Trump.
Potom Irán 8. januára bombardoval dve vojenské letecké základne v Iraku, kde sa nachádzali americké vojská. Sľúbil však, že to nebude posledným aktom pomsty, pokiaľ USA neodsunú svojich vojakov z Blízkeho východu.
Ako veliteľ elitných iránskych jednotiek Kuds sa Solejmání zúčastnil radu protiteroristických operácií na Blízkom východe. V roku 2001 krátko spolupracoval s USA v boji s hnutím Taliban v Afganistane. Solejmání tiež pomáhal sýrskej vláde proti džihádistom v roku 2010.
Januárové udalosti mali za následok zhoršenie vzťahov medzi Teheránom a Washingtonom. Amerika odstúpila od iránskej jadrovej dohody z roku 2015, známej ako Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Uvalili tiež tvrdé ekonomické sankcie proti Islamskej republike v roku 2018.
0.0°C
.jpg)
