Vo veku 100 rokov zomrel bývalý prezident FIFA Joăo Havelange

Rio de Janeiro 17. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Felipe Dana, File)

Pod  vládou Joăo Havelangea sa z organizácie stalo mohutné impérium, ktoré má už dnes aj veľký politický vplyv

Vo veku 100 rokov zomrel v utorok bývalý dlhoročný prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Joăo Havelange z Brazílie. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na potvrdenie hovorkyne nemocnice Samaritano v Rio de Janeiro.

Havelange viedol FIFA v rokoch 1974 až 1998. Pod jeho “vládou” sa z organizácie stalo mohutné impérium, ktoré má už dnes aj veľký politický vplyv. Stál za rozšírením finálového turnaja MS na 32 mužstiev.

Bývalý právnik a obchodník bol v poradí siedmym prezidentom FIFA. Dlhšie ako on pôsobil na tomto poste len Jules Rimet. Po odchode z postu dostal titul čestný prezident FIFA, ale vzdal sa ho v roku 2013. Vo funkcii nahradil Stanleyho Rousa a po ňom prišla vláda Josepha Blattera. Havelange bol v rokoch 1963 až 2011 tiež členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Na OH štartoval ako plavec v rokoch 1936 v Berlíne a ako vodný pólista v roku 1952 v Helsinkách. V máji 2016 oslávil životné jubileum, keď sa dožil 100 rokov.

Bývalý najmocnejší muž svetového futbalu sa ale napokon stal obeťou vyšetrovania rozsiahlych korupčných praktík vo svetovom futbale. V roku 2012 ho švajčiarska prokuratúra aj obvinila v kauze prijímania mnohomiliónových úplatkov pri udeľovaní marketingových práv na MS.

Po finálovej prehre domácej Brazílie s Uruguajom (1:2) na MS 1950 prehlásil: “Keby som bol prezident federácie, získam majstrovský titul pre moju krajinu”.

Ako 42-ročný sa tento úspešný brazílsky podnikateľ postavil v roku 1958 do čela Confederacao Brasileira de Desportos, predchodcu dnešného Brazílskeho futbalového zväzu. Ešte v ten istý rok získal Pelé a spol. titul majstrov sveta vo Švédsku. Nasledovali tituly v roku 1962 v Čile a v roku 1970 v Mexiku. S úspechom “kanárikov” rástla aj popularita Havelangea v zahraničí.

Jedenásteho júna 1974 tesne pred MS v Nemecku sa stal prezidentom FIFA. Do roku 1998, keď sa funkcie ujal Švajčiar Joseph Blatter, urobil zo “zatuchnutej byrokratickej inštitúcie” fungujúcu a prosperujúcu firmu. “Keď som prebral úrad, našiel som v Zürichu starý dom a v šuplíku 20 dolárov. Keď som ho o 24 rokov opúšťal, vlastníctvo FIFA dosahovalo hodnotu štyroch miliárd dolárov,” skonštatoval Havelange, ktorý je povestný svojim autokratickým štýlom vedenia.

Počas šiestich funkčných období vstúpilo do FIFA päťdesiat nových národných zväzov, počet štartujúcich krajín na MS sa zvýšil zo 16 na 32, juniori, ženy a haloví futbalisti dostali vlastné majstrovstvá sveta. Za svoj najväčší úspech však Havelange považuje rok 1980, keď sa Čína vrátila do “futbalovej rodiny” po 25-ročnej pauze.

Jeden sen sa mu však zrealizovať nepodarilo. Zápas medzi Izraelom a Palestínou v sídle OSN v New Yorku. “Je pre mňa najväčšie sklamanie, že sa aj s pomocou športu nenašlo mierové riešenie tohto konfliktu,” priznal Havelange.