Košice 22. októbra 2024 (TSKE/grkatke/HSP/Foto:grkatke.sk)
V gréckokatolíckom chráme Najsvätejšej Trojice v Cejkove 20. októbra posvätil arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup, nový prestol čiže oltár. Spolu s kňazmi, miestnym správcom farnosti jerejom Jaroslavom Girovským, trebišovským protopresbyterom protojerejom Marekom Kovaľom a farárom farnosti Novosad jerejom Vladimírom Geletkom, v prvej časti posvätenia zakončili zloženie prestola, keď vrchnú dosku zabili klincami spolu s dolnou konštrukciou a následne ho umývali a mazali červeným vínom, ružovou vodou s nardom i odiali ho novými liturgickými plachtami
Počas svätej liturgie vladyka Cyril pripomenul dôležitosť a vážnosť posväcovania svojho života, k čomu má viesť stretávanie sa na posvätnom mieste, ktorého centrom je nepochybne práve prestol.
Slávnosť bola symbolickým ukončením asi dvojročnej etapy obnovy chrámu, počas ktorej bola namaľovaná strecha, opravené zvody dažďovej vody, fasády chrámu, chodníkov, vybudovanie parkoviska pri chráme, zrušenie starého plotu a výsadby okresných drevín. Väčšina prác sa konala svojpomocne a to miestnymi veriacimi, predovšetkým farskou radou. Prestol bol taktiež zhotovený miestnym dobrodincom.
Podľa archijeratikona, liturgickej knihy určenej pre biskupa, koná posvätenie prestola (oltára) biskup vo všetkých kňazských rúchach, na ktoré si ešte oblieka slávnostnú bielu zásteru. Tá je symbolom čistého plátna, do ktorého bolo zavinuté Kristovo telo v hrobe.
Prestol je vyvýšený stôl vo forme štvorca, postavený na štyroch stĺpoch, ktoré symbolizujú prorokov a apoštolov. Štvorec je symbolom štyroch strán sveta, keďže Kristus priniesol spásu celému svetu. Samotná trapéza (prestol) je nielen obrazom Kristovho hrobu, ale aj symbolom stola pri poslednej tajomnej večeri. Nazýva sa aj svätým prestolom, keďže symbolizuje Kráľa slávy, Sudcu a Pána Ježiša Krista.
Do dier v stĺpoch nôh prestola sa nalieva mastixový vosk. Pripravuje sa zo včelieho vosku, myrhy, škorice, drveného bieleho mramoru a iných aromatických prísad. Symbolizuje Kristovu lásku k nám a jeho zjednotenie sa s nami, skrze narodenie a smrť na kríži. Jeho vôňa pripomína voňavý olej, ktorým bolo pomazané Ježišovo telo pred pohrebom (Mk 14,3-9).
Vrchná doska trapézy (prestola), ktorá sa klincami upevňuje k dolnej konštrukcii nôh je obrazom ukrižovanie Krista – oboch rúk a nôh. Kamene, ktoré sa používajú na pribíjanie klincov sa natrvalo ukladajú pod prestol.
Následne sa prestol umýva teplou vodou s voňavým mydlom a maže sa liturgickým červeným vínom, ružovou vodou zmiešanou s nardom. Je to symbol umývania mŕtveho Kristovho tela po sňatí z kríža. Červené víno je symbolom Kristovej krvi. Voňavé mydlo, ružová voda a nard symbolizujú zmes myrhy s aloou (voňavú zmes, olej), ktorou pri Kristovom pohrebe Jozef z Arimatey a Nikodém potreli plátno, do ktorého zavinuli Kristovo telo pred tým, než ho uložili do hrobu (Jn 19,38-40). Je aj symbolom myra (voňavých olejov), ktoré v nedeľu skoro ráno, po východe slnka priniesli k prázdnemu Kristovmu hrobu ženy – myronosičky (Mk 16,1-2).
Veľkňaz na umytom prestole robí štetcom tri kríže na tých miestach, na ktorých počas liturgie má byť umiestnený evanjeliár, diskos a čaša.
Najprv sa prestol odieva spodnou plachtou – katasarkou, ktorá symbolizuje plaščenicu, do ktorej bolo ovinuté mŕtve a nahé telo Krista pred jeho pochovaním. Omotáva sa povrazom, keďže povrazom boli zviazané Kristove ruky, keď ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi (Jn 18,24).
Až potom sa odieva vrchnou zdobenou plachtou – inditiou – ktorej farba zodpovedá obdobiu liturgického roka. Symbolizuje žiaru Božej slávy.
Nakoniec sa na prestol položia ostatné predmety potrebné k sláveniu svätej liturgie ako iliton – symbol šatky, ktorú mal Kristus ovinutú okolo hlavy (Jn 20,7), antimenzion – plátno so zobrazením uloženia Krista do hrobu, na ktorý sa počas liturgie ukladajú čestné dary, evanjeliár a ručný kríž.