Vladimír Vysockij, akej bol vlastne národnosti?

Bratislava 31. augusta 2019 (HSP/Vazhno/Foto:Wikipedia)

Sovietsky spevák, skladateľ piesní, básnik a herec, Vladimír Vysockij sa narodil v Moskve 25. januára 1938 (zomrel 25. júla 1980). Nina Maximovna, matka výnimočného barda, bola profesiou prekladateľka. Otec, Semjon Vladimírovič (Voľfovič) Vysockij, bol dôstojníkom (plukovník) z povolania, veteránom Veľkej vlasteneckej vojny, nositeľom vyše dvadsiatich radov a medailí, čestným občanom miest Kladno a Praha. Matka Vladimíra bola pôvodom Ruska, otec bol Žid

Židovské korene

K poznaniu rodokmeňa rodiny Vysockých významným spôsobom prispeli vedeckí pracovníci, historici V. Tkačenko a M.Kaľnickij. Preštudovali archívy s prameňmi od počiatku 19. storočia a uskutočnili výskum niekoľkých generácií.

Za zakladateľa rodu Vysockých sa považuje Lev (Leiba) Buklkovštejn z mestečka Selec (pod Brestom), ktorý bol prapradedom básnika. Pradedo Vladimíra Vysockého, Šljoma Vysockij, sa stal prvým nositeľom priezviska rodiny. Jeho rodina vychovala štyri deti. Od jednej z dcér menom Sulamif sa neskoršie podarilo získať bližšie podrobnosti o genealógii rodiny. Pradedo Vysockého bol učiteľom ruštiny a hovorilo sa o ňom, že mal „zlaté ruky, preto jeho rodina žila v dostatku“. Na konci 19. storočia spolu s rodinou opustil Selec a presťahoval sa do neveľkého mestečka Vysokoje. Niektorí historici nachádzajú paralelu medzi menom rodiny a menom obce. No zatiaľ sa nepodarilo dostatočne dôveryhodne potvrdiť, či priezvisko naozaj pochádza z pomenovania obce, niet nijakých dokumentov, ktoré by potvrdzovali túto verziu.

Hoci vlastný dedo Vladimíra bol rodákom z Kyjeva, bol taktiež čistokrvným Židom. Zachovali sa tvrdenia, podľa ktorých bol Voľf Šljomovič v rodinnom kruhu prezývaný „Velvel“.  S ohľadom na to, že v období cárskeho Ruska bolo možné považovať postavenie Židov len sotva za závideniahodné, rozhodol sa prepísať svoje údaje a stal sa Vladimírom Semjonovičom Vysockým. Babička básnika sa v jej dievčenských rokoch volala Dora Bronštejnová. No v niektorých prameňoch sa nachádzajú aj iné mená, ako Irina, Debora alebo Darja. Pochádzala z mesta Žitomir. Sú tiež svedectvá, podľa ktorých Dora Bronštejnová časom prestúpila na pravoslávie.

A za koho sa považoval samotný Vysockij?

Vladimír Vysockij sám seba považoval vždy za Rusa, nehľadiac na to, čo vedel o svojich židovských predkoch. V pase mal taktiež uvedenú ruskú národnosť. Nikdy však neskrýval židovské korene svojho otca. V jednom svojom diele nazvanom príhodne „Boli raz Židia Vysockí“ napísal otvorene o svojom rodokmeni. Genealogickému výskumu rodokmeňa rodiny Vysockých je venovaných viacero prác a všetky potvrdzujú priamu spojitosť so židovskými koreňmi, ktoré položili základ života veľkého básnika a umelca.