Vláda schválila nové pravidlá pre vydávanie náhradného cestovného dokladu EÚ

Bratislava 2. októbra 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay,TASR-Milan Kapusta,AP-Grace Kassab,Jakub Kotian,Martin Baumann)

Aktualizované 2. októbra 14:40

Vydávanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) by sa malo riadiť novými pravidlami. Zavádzajú sa v nadväznosti na smernicu Rady EÚ. Tento doklad vydávajú zastupiteľské úrady SR v zahraničí občanom iného členského štátu EÚ, ktorý nemá na danom území tretieho štátu diplomatické alebo konzulárne zastúpenie. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorú v stredu na rokovaní schválila vláda SR

“Náhradný cestovný doklad Európskej únie sa definuje ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní. V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou,” vysvetlil rezort.

Návrh pomenúva aj dôvody, pre ktoré môže zastupiteľský úrad doklad vydať, napríklad pri strate či odcudzení.

Poplatok za vydanie náhradného cestovného dokladu EÚ navrhol rezort vo výške 50 eur. Na 50 eur sa má zvýšiť tiež poplatok za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu a na 100 eur za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Navýšiť sa majú aj ďalšie konzulárne poplatky tak, aby boli deliteľné piatimi a nebolo nutné používať mince.

Novela zákona navrhuje tiež vypustiť správne konanie o odňatí cestovného dokladu po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu či uložení zákazu vycestovať.

“Navrhovaná nová koncepcia o zaevidovaní takého cestovného dokladu ako odcudzeného namiesto vydávania správneho rozhodnutia o jeho odňatí, zrýchli a zefektívni výkon týchto súdnych rozhodnutí,” zdôvodnilo MV SR.

Vzhľadom na podobnosť s ostatnými rozhodnutiami sa tieto postupy majú vzťahovať aj na súdom nariadené obmedzenie osobnej slobody a predvedenie svedka.

Zaviesť sa má povinnosť deklarovať hotovosť pri jej preprave cez hranice

Do legislatívy by sa mala zaviesť povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu Európskej únie. Neuposlúchnutie výzvy ozbrojeného príslušníka finančnej správy na oznámenie prepravy hotovosti v sume presahujúcej 10.000 eur alebo uvedenie nesprávneho údaju o sume by sa mohlo posudzovať ako priestupok. Vyplýva to z navrhovaných úprav zákonov, ktoré sú súčasťou novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Materiál v stredu schválila vláda SR

“Negatívne hodnotenie zo strany Výboru Moneyval bolo dôvodom predloženia návrhu novely zákona o finančnej správe. Podľa hodnotiacej správy je v regióne V4 veľký tok hotovosti, ktorou sa financuje obchod s bielym mäsom, zbrane, drogy, terorizmus a podobne. Z hodnotiacej správy zároveň vyplýva, že Slovenská republika neprijala dostatočné opatrenia pre vyššiu kontrolu hotovosti, za čo jej bolo znížené hodnotenie v uvedenej oblasti,” zdôvodnil rezort vnútra.

Zaviesť sa má aj pojem osoba usadená vo vysokorizikovej krajine. Precizujú sa tiež povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby.

Cieľom novely je zároveň zaviesť do slovenskej legislatívy európske smernice. Medzi finančné inštitúcie by sa mali po novom zaradiť poskytovatelia služieb kryptoaktív. Uložiť by sa im mali aj nové povinnosti s cieľom zmierniť riziká legalizácie a financovania terorizmu s ňou spojené. Osobitne sa majú upraviť cezhraničné korešpondenčné vzťahy zahŕňajúce vykonávanie služieb kryptoaktív.

V súvislosti s nedostatkami pri transpozícii inej európskej smernice sa v návrhu zákona napríklad dopĺňa definícia konečného užívateľa výhod v prípade zvereneckého fondu zriadeného podľa práva iného štátu. Orgánom kontroly sa určuje povinnosť spolupracovať s orgánmi kontroly členského štátu, v ktorom má zahraničná povinná osoba sídlo a finančnej spravodajskej jednotke spolupracovať s Európskou centrálnou bankou.

Sestrám s odbornou prípravou v Rumunsku by mohla byť uznaná kvalifikácia

Sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, by mohla byť na Slovensku uznaná odborná kvalifikácia. Zároveň sa má zaviesť koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín Európskej únie (EÚ) na pokračovanie v štúdiu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR návrhom reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a odporúčanie Rady EÚ

“Navrhuje sa ako príloha žiadosti vložiť výpis absolvovaných skúšok, z ktorého bude možné získať informácie, ktorými sa preukáže trvanie štúdia, kreditová záťaž, vstupné podmienky na štúdium, z ktorého doklad o vzdelaní je predmetom uznania, ako aj informácie o tom, či predmetný doklad oprávňuje pokračovať v štúdiu v štáte vydania dokladu o vzdelaní,” uviedol rezort.

Vzhľadom na to, že na členské štáty sa podľa neho bude uplatňovať doložka o uznaní, nebude toto doplnenie predstavovať dodatočnú záťaž pre uchádzačov z členských štátov EÚ.

Ministerstvo doplnilo, že chce tiež zaviesť systém elektronických uznávacích doložiek, ktorý by predstavoval formu automatického uznávania stupňa dosiahnutého vzdelania bez potreby absolvovania administratívneho procesu uznania zahraničného dokladu o vzdelaní. Reaguje tak na odporúčanie Rady EÚ.

“Cieľom je zabezpečiť, aby vysokoškolská kvalifikácia alebo kvalifikácia umožňujúca prístup na vysokoškolské štúdium získaná v jednom členskom štáte, bola automaticky uznaná na rovnakom stupni na účely prístupu k ďalšiemu štúdiu v iných členských štátoch,” vysvetlilo.

Novela zákona má nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.

Minimálna sieť ambulancií špecialistov sa určí podľa nových pravidiel

Minimálna sieť ambulancií špecialistov sa určí podľa nových pravidiel. Sieť by mala byť po novom definovaná na základe určených parametrov s každoročným prehodnocovaním a vyhodnocovaním jej naplnenia. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Vláda ho schválila na stredajšom rokovaní.

“Zdôvodnenie potreby prehodnotenia súčasného spôsobu definovania verejnej minimálnej siete sa opiera o skutočnosť, ktorou je potreba zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dosah starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách,” vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

Aktuálne nastavenie siete podľa neho nedáva možnosť problém nedostatku lekárov a iných zdravotníkov v špecializovaných ambulanciách identifikovať, predvídať, kvantifikovať ani lokalizovať.

Rezort podotkol, že aktuálne sa pri vyhodnocovaní stavu naplnenia siete nezohľadňuje účel, ktorý daná špecializovaná ambulancia v systéme plní.

“Dôsledkom je skutočnosť, že verejná minimálna sieť je v príslušnej odbornosti naplnená, pričom do verejnej siete pri vyhodnocovaní vstupujú aj ambulancie, ktorých nosnou činnosťou nie je poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe odporúčania od lekára vo všeobecnej ambulancii,” vysvetlil.

Z tohto dôvodu sa navrhuje započítavať do verejnej siete iba tzv. verejne dostupné ambulancie, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť prevažne na základe výmenného lístka.

“Rozhodnutie, či poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť vo verejne dostupnej alebo nie verejne dostupnej ambulancii, bude slobodným rozhodnutím poskytovateľa,” dodalo.

Ambulancie by mali byť evidované v špeciálnom registri.

Okrem iného sa má zároveň posilniť úloha samosprávnych krajov pri tvorbe verejnej optimálnej siete, a to vo forme zvýšenia alebo zníženia optimálnej kapacity verejnej optimálnej siete podľa terénnych znalostí a špecifík v regióne. Posilniť sa má aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v databázach.

Zároveň sa navrhujú úpravy v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami, s elektronickou dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Taktiež sa zavádza nový typ starostlivosti – komunitná starostlivosť, komplexná starostlivosť a prierezová starostlivosť s cieľom rozšíriť komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím najmä na duševné zdravie.

Upraviť sa majú aj náležitosti v súvislosti s optimalizáciou siete nemocníc.

“A to najmä technické náležitosti a taktiež aj úprava čakacích lehôt na plánovanú zdravotnú starostlivosť,” spresnil rezort.

Navrhovanou úpravou je riešený aj zoznam zdravotných výkonov, jeho vydávanie a náležitosti.

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2025 s určeným prechodným obdobím na doplnenie údajov o verejne dostupných ambulanciách.

Test proporcionality by mal posudzovať aj všeobecné pravidlá

Test proporcionality by mal posudzovať nielen existujúce pravidlá, týkajúce sa právnych predpisov zameraných na regulované povolania, ale aj všeobecné pravidlá. Ide napríklad o právne predpisy, zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa a bezpečnosťou výrobkov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

“Cieľom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa v teste proporcionality skúmala dostatočnosť alebo nedostatočnosť existujúcej právnej úpravy z hľadiska dosiahnutého cieľa,” priblížilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Zmenami reaguje na výhrady Európskej komisie, pričom zahŕňajú aj možnosť získania odbornej kvalifikácie.

Možnosťou získania odbornej kvalifikácie sa má v teste proporcionality podľa novely preskúmavať každý spôsob bez rozdielu, či ide o vzdelanie získané v rámci formálneho alebo neformálneho vzdelávania. Do posúdenia je podľa rezortu nevyhnutné zahrnúť všetky spôsoby získania odbornej kvalifikácie.

V rámci navrhovanej regulácie povolaní vo vnútornom predpise vnútornej komory sa zároveň majú doplniť procesné záruky posúdenia proporcionality zo strany ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy. Na zabezpečenie aktívneho dohľadu má ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je regulované povolanie, zaslať stanovisko k testu proporcionality aj v prípade, ak nemá voči nemu pripomienky.

Kreovanie správnej rady verejnej vysokej školy by sa malo zmeniť

Kreovanie správnej rady verejnej vysokej školy (VŠ) by sa malo zmeniť. Minister školstva má vymenúvať o jedného člena menej ako akademický senát. Vyplýva to z návrhu novely zákona o vysokých školách, ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí.

“Cieľom návrhu je úprava najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne a komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy,” uviedlo ministerstvo školstva.

Upraviť chce tiež lehoty na vyhlásenie voľby rektora, pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej VŠ či obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora.

Verejná VŠ a ministerstvo by zverejnili na svojom webe výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na príslušných členov správnej rady najmenej tri mesiace pred skončením sa funkčného obdobia príslušného člena. Rezort navrhuje aj určiť lehotu na predkladanie návrhov, ktorá má byť najmenej jeden mesiac. Ak členstvo v správnej rade zanikne pred uplynutím funkčného obdobia, výzvu by mali podľa návrhu zverejniť bezodkladne.

Navrhuje takisto zmeny súvisiace s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. VŠ by si mohla požiadať o vypracovanie hodnotiacej správy, ktorá posúdi, či jej vnútorný systém a jeho implementácia sú v súlade so štandardmi pre vnútorný systém, aj právnickú osobu, ktorá je členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania alebo je zapísaná v Európskom registri zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

Na Slovensku by sa malo konať vojenské cvičenie Valiant Lynx 24

Na Slovensku by sa malo do konca roka konať medzinárodné vojenské cvičenie Valiant Lynx 24. Vyplýva to z materiálu Ministerstva obrany SR o aktualizácii súhlasu vlády SR s prítomnosťou zahraničných vojakov na Slovensku, ktorý vláda na stredajšom rokovaní schválila.

Na cvičení by sa mali podľa dokumentu zúčastniť španielski vojaci. Na Slovensko v rámci cvičenia môže prísť maximálne 100 vojakov.

“Medzinárodné vojenské cvičenie sa uskutoční v súlade so Zmluvou medzi členskými krajinami NATO upravujúcou status ich ozbrojených síl,” napísal rezort v materiáli.

Podmienky pri evidencii motorových vozidiel by sa mali zjednodušiť

Podmienky pri evidencii motorových vozidiel podnikateľov i verejnosti by sa mali zjednodušiť. Rezort vnútra navrhuje zaviesť jednorazové tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C a M. Tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C by zároveň mali po novom vydávať len okresné úrady. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej premávke, ktorý v stredu na rokovaní schválila vláda SR. Novela ešte musí prejsť parlamentom

“V súčasnosti dopravné inšpektoráty zapožičiavajú predajcom nových vozidiel plechové tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M, ktorí ich následne zapožičiavajú vlastníkom novozakúpených vozidiel. Skúsenosti z praktickej aplikácie poukazujú na to, že je v mnohých prípadoch problematické zo strany zákazníkov tieto tabuľky vrátiť späť predajcovi,” zdôvodnil rezort vnútra.

Jednorazové tabuľky s vyznačenou dobou platnosti by už vlastníci vozidiel nemuseli vracať. Zároveň má zostať zachovaná možnosť prideľovania “plechových” tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom pre subjekty predávajúce najmä úžitkové vozidlá, ktoré môžu mať k tabuľke vydané napríklad mýtne jednotky. Novelou rezort reaguje aj na neoprávnené používanie tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C, v mnohých prípadoch aj na dovoz vozidiel zakúpených v iných štátoch.

Poplatok za jednorazovú tabuľku by mal byť päť eur za kus. Materiál tabuliek bude zo syntetického polyesteru, ktorý vizuálne vyzerá ako tvrdený papier, ale je odolný voči poveternostným vplyvom a roztrhnutiu. Predajcovia nových vozidiel ich majú vydávať vlastníkom po zakúpení vozidla na dobu 30 dní, teda pokiaľ si vozidlá riadne nezaevidujú. Ročne sa predpokladá vydanie do 100.000 jednorazových párov tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcich písmeno M a 60.000 až 80.000 párov takýchto tabuliek obsahujúcich písmeno C.

Novela má tiež umožniť prihlasovať nové vozidlá a jednotlivo dovezené vozidlá na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte a vykonávať elektronické služby pri evidovaní vozidiel bez ohľadu na to, či už bolo držiteľovi vozidla vydané osvedčenie o evidencii časť I, alebo nie.

Pre subjekty, ktoré vyvážajú vozidlá do cudziny, sa má zaviesť nová elektronická služba, čím sa eliminuje potreba osobnej návštevy pracovníkov autobazárov na dopravných inšpektorátoch.

“Súčasťou zlepšovania podmienok pre podnikateľov, ako aj občanov je vypustenie vykonávania kontrol originality vozidiel pred ich oznámením na vývoz do cudziny,” doplnil rezort.

Zrušiť sa má možnosť vydávať “podsvietené” tabuľky s evidenčným číslom. Spresniť sa má aj ustanovenie o hanlivých, vulgárnych a ostatných zakázaných výrazoch na tzv. voliteľných tabuľkách s evidenčným číslom. Špecifická tabuľka s evidenčným číslom sa má vydávať už len “čistým” elektromobilom, teda nie plug-in hybridom. Okruh subjektov, ktorým sa môžu poskytovať údaje z evidencie vozidiel, sa má rozšíriť o všetky štátne orgány, doplnenie o správcov konkurznej podstaty, rozhodcov a rozhodcovské súdy.

Od roku 2025 bude možné vytvoriť digitálny občiansky i vodičský preukaz

Od roku 2025 budú mať Slováci možnosť využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov – občianskeho preukazu a vodičského preukazu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej premávke a zákona o občianskych preukazoch, ktoré v stredu schválila vláda

“V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi,” vysvetlil dôvody legislatívnej úpravy rezort vnútra.

Minister vnútra po schválení návrhu kabinetom vysvetlil, že zmeny zriaďujú platformu tzv. elektronickej peňaženky a umožňujú v nej vytvoriť dva najpoužívanejšie doklady – občiansky a vodičský preukaz. Dodal, že na technickom riešení sa pracuje, stredajšie ohlásenie môže byť však ubezpečením, že aplikácia bude od januára plne funkčná. Predstavitelia rezortu ubezpečili, že bude spĺňať všetky bezpečnostné štandardy.

Upozornil ďalej, že možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov nijak nemení zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

“Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať,” dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole, okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

“V praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície,” objasnilo ministerstvo.

V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

“Už v prvom polroku pripravujeme rozšírenie elektronickej peňaženky o ďalšie doklady, napríklad o zbrojný preukaz, ale aj rozšírenie využitia digitálnych dokladov,” dodal minister.

Príspevok pre Rozpočet Fondu na podporu športu sa má zvýšiť na 60 miliónov eur

Rozpočet Fondu na podporu športu (FnPŠ) by sa mal navýšiť zo súčasných 20 na 60 miliónov eur ročne. Rozšíri sa aj predmet jeho činnosti či počet členov dozornej rady, zmení sa tiež proces voľby riaditeľa fondu. Zmena sa má dotknúť aj schvaľovania projektov športovej infraštruktúry národného významu. Vyplýva to z novely zákona o FnPŠ, ktorý v stredu schválila vláda.

“Cieľom návrhu je podporiť výstavbu a obnovu športovej infraštruktúry a športovej infraštruktúry národného významu, upraviť pravidlá na efektívne čerpanie finančných prostriedkov z fondu a aplikovať poznatky z aplikačnej praxe,” vysvetlilo Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR.

“Verím, že navýšený príspevok sa výrazne prejaví v znížení investičného dlhu v horizonte najbližších štyroch až šiestich rokov,” uviedol po rokovaní vlády minister športu a cestovného ruchu Dušan Keketi (nominant SNS). V súvislosti so zvýšením príspevku na prevádzku fondu upozornil, že navýšenie má zabezpečiť aj väčšiu transparentnosť a zvýšenú kontrolnú činnosť. “Aby sa nám nestávali také veci ako v Raslaviciach,” pripomenul medializovaný prípad, keď bolo prezentované športovisko vybudované z dotácií, ktoré však nepostavili.

Činnosť fondu by sa mala rozšíriť po novom aj o vzdelávacie aktivity a metodicko-poradenskú činnosť v oblasti športu. V prípade riaditeľa fondu novela vypúšťa postup výberového konania, správna rada ho má vymenovávať a odvolávať na návrh predsedu správnej rady. Po novom by správna rada mala mať 12 členov. Nového člena by mal vymenovať a odvolať minister na návrh záujmového združenia samosprávnych krajov, ktoré reprezentuje celú regionálnu samosprávu SR.

Ďalej sa navrhuje úprava odborných komisií.

“Na účely posúdenia žiadostí sa navrhuje zriadiť primárne jedna stála odborná komisia, avšak v prípade potreby spracovania väčšieho rozsahu výziev a samotných žiadostí je možné zriadiť i ďalšie odborné komisie,” vysvetlil rezort.

Zmenu argumentuje skúsenosťami z aplikačnej praxe.

“Preukázala, že neustále nové vytváranie komisií pre infraštruktúru pri jednotlivých infraštruktúrnych výzvach bolo administratívne náročné a neflexibilné,” upozornil.

Novela má tiež ambíciu zjednodušiť a urýchliť schvaľovací proces poskytovania príspevku v programe športová infraštruktúra národného významu. Podľa novej právnej úpravy by správna rada rozhodovala o poskytnutí príspevku na projekt v sume vyššej ako päť miliónov eur, najviac však v sume desať miliónov eur. V prípade projektov nad desať miliónov eur bude správna rada predkladať návrhy na poskytnutie príspevku na schválenie vláde.

“Z dôvodu zabezpečenia efektívnejšej kontroly činnosti správnej rady sa navyšuje počet členov dozornej rady zo súčasných troch členov na piatich členov, pričom dvoch členov dozornej rady bude vymenovávať a odvolávať minister bez návrhu,” vysvetlilo MCRŠ ďalšiu z navrhovaných zmien.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025.

FnPŠ je verejnoprávna inštitúcia, zabezpečujúca podporu a rozvoj športu v SR, zriadili ju zákonom v roku 2019.

Vláda schválila návrh novely zákona o športe, umožniť má jeho jasnejšiu podporu

Umožniť jasnejšiu podporu športu, znížiť nadmernú byrokraciu, zaviesť mechanizmy na riešenie sporov v športe a tiež zefektívniť jeho financovanie. To sú hlavné zámery návrhu novely zákona o športe, ktorý vláda schválila na svojom stredajšom rokovaní.

“Dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré boli avizované od športovej verejnosti, športových organizácií a športovcov samotných,” uviedlo Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR.

Zmeny majú tiež zabezpečiť štátnej športovej reprezentácii “optimálne finančne, technicky, materiálne a personálne saturované podhubie, ktoré jej umožní dlhodobo prinášať najvyššie medailové umiestnenia a byť konkurencieschopnou na svetovej a olympijskej úrovni”.

Minister športu a cestovného ruchu Dušana Keketi (nominant SNS) pripomenul, že zákon vytvoril rezort v úzkej kooperácii so športovou obcou. “Zmeny okrem iného znižujú byrokratickú záťaž národných športových zväzov, čo súvisí aj so záväzkom v programovom vyhlásení vlády,” pripomenul.

MCRŠ vysvetľuje, že sa v návrhu posilňuje pracovnoprávny charakter výkonu činnosti športovcov, zlepšuje sa postavenie športových odborníkov a zjednodušuje sa podnikanie v športe. Športové organizácie majú dostať širší rozsah práv, nové znenie zákona ich má zároveň odbremeniť od viacerých povinností, ktoré mali byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport.

Novelizovaná legislatíva, ktorá by mala platiť od začiatku roka 2025, zavádza povinnosť Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) vytvoriť spoločný orgán pre riešenie sporov a pre disciplinárne konania, ktorému športová organizácia môže zveriť rozhodovanie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vo svojej pôsobnosti.

Novela zvoľňuje podmienky týkajúce sa sponzorských zmlúv v športe, napríklad zvýšením limitu pre náklady na uvádzanie sponzora. Cieľom je rozšíriť materiálne možnosti marketingovej a mediálnej prezentácie, a tým aj zatraktívniť inštitút takejto zmluvy.

“Moderné nosiče reklamy a iné zákonom reálne nedefinovateľné formy prezentácie sú nástrojom nielen v prospech sponzora, ale celkovo otvárajú možnosti prílevu moderných metód reklamy do športu a následne posilnenia zdroja financovania,” vysvetlilo MCRŠ.

Návrh ruší i štvorročné obmedzenie sponzorskej zmluvy.

Návrh zákona znižuje aj prísnosť ustanovení o spôsobilosti prijímať verejné prostriedky. Návrhom zákona sa rovnako menia percentuálne podiely, ktoré je zväz povinný použiť zo štátneho príspevku na účel športu mládeže, a to zvýšením na 20 percent. Zrušenie “výdavkovej brzdy” vo výške maximálne 30 percent podielu príspevku na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry má prispieť k tomu, aby sa práve národné športové zväzy stali jedným z pilierov výstavby športovej infraštruktúry.

Novela zákona o športe rozširuje aj oblasť pôsobnosti národnej antidopingovej agentúry.

“Okrem oblasti boja proti dopingu v športe bude agentúra zodpovedná aj za oblasť boja proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a nenávistným a násilným prejavom v športe,” spresnili predkladatelia.

Ministerstvo obrany má zabezpečiť evakuáciu Slovákov z Libanonu

Ministerstvo obrany (MO) SR má zabezpečiť evakuáciu Slovákov z Libanonu. Dôvodom je bezpečnostná situácia v regióne Blízkeho východu, ktorá je čoraz viac nepredvídateľná. Zámer schválila vláda na stredajšom rokovaní. Zároveň odsúhlasila, že na pomoc pri evakuácii vyšle do 30 vojakov

“Strety medzi izraelskou armádou a hnutím Hizballáh a plány zo strany Izraelu, v ktorých je zahrnutá obmedzená operácia v Libanone, predstavujú zvýšené riziko ohrozenia bezpečnosti občanov SR žijúcich v Libanone,” priblížil rezort.

Plánuje nasadiť jedno dopravné lietadlo C27J Spartan, ktoré má kapacitu 45 osôb.

Evakuácia bude prebiehať v dvoch fázach.

“V prvej fáze budú občania SR evakuovaní na Cyprus potrebným množstvom letov. V druhej fáze budú občania SR dopravení na územie SR,” vysvetlilo MO.

Zároveň ráta s tým, že pri oboch navrhovaných možnostiach evakuácie poskytne v prípade potreby aj voľné kapacity pre evakuáciu občanov iných krajín.

“V rámci realizovaného letu bude dopravená aj humanitárna pomoc,” dodalo ministerstvo.

.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) po rokovaní vlády spresnil, že evakuačné lety by sa mali zrealizovať na konci týždňa. V rámci prvého letu vojenského špeciálu, ktorého vyslanie na evakuačné účely schválila vlády, bude lietadlo viezť do Bejrútu aj humanitárnu pomoc s hmotnosťou 2,5 tony, obsahovať bude najmä potraviny a lieky. “Chceme i takouto formou zmierniť utrpenie tých, ktorí doplácajú na ozbrojený konflikt v regióne,” uviedol Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie oznámil, že o evakuáciu už požiadalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR a slovenskú ambasádu v Libanone 31 slovenských občanov. “Ten počet sa určite bude meniť,” upozornil. Dodal, že slovenský špeciál by mal evakuovať aj občanov iných krajín. “Tak, ako my v podobných situáciách využívame evakuačné lety iných krajín, v tomto prípade recipročne o súčinnosť požiadala česká, poľská, cyperská i chorvátska strana. Ponúkli sme pomoc aj Ukrajine, zatiaľ nereagovala,” priblížil.

Informoval tiež, že od utorka (1. 10.) spustil rezort činnosť medzinárodného operačného krízového centra. Bude fungovať nonstop a bude poskytovať všetky potrebné informácie pre občanov, ako sa v krízovej situácii majú správať. “Dôležité je, aby v prvom rade kontaktovali náš zastupiteľský úrad v Bejrúte, aby si dohodli všetky organizačné veci, ktoré budú s evakuáciou spojené,” dodal minister.

Vláda schválila podporné opatrenia v oblasti regrutácie a stabilizácie vojakov

Vláda SR schválila podporné opatrenia v oblasti regrutácie a stabilizácie vojakov. Dôvodom je pretrvávajúca nenaplnenosť v Ozbrojených silách (OS) SR a vysoká odchodovosť profesionálnych vojakov. Vyplýva to z materiálu Ministerstva obrany (MO) SR, ktorý v stredu na rokovaní schválila vláda

Vojakovi by malo podľa materiálu patriť za každý rok trvania štátnej služby od jedného roka do troch rokov, od piatich do desiatich rokov, od 16 do 25 rokov a od 38 rokov zvýšenie hodnostného platu o jedno percento vrátane zvýšenia funkčnej tarify. Vojak by mal za štvrtý rok trvania štátnej služby dostať zvýšenie platu o päť percent. Za každý rok trvania štátnej služby od 11 rokov do 15 rokov a od 26 rokov do 37 rokov by sa vojakom mal zvýšiť plat o dve percentá, priblížilo MO.

“Vnútorné podmienky, ktoré rezort ministerstva obrany dlhodobo vytvára pre profesionálnych vojakov, v mnohom ovplyvňujú aj úspešnosť získavania mladých ľudí do ozbrojených síl,” vysvetlilo ministerstvo.

Upraviť by sa podľa materiálu mal aj spôsob vyplácania aktivačného príspevku tak, aby motivoval ľudí na vstup do štátnej služby profesionálneho vojaka. Navrhuje preto, aby sa vyplácal vcelku a na začiatku služobnej kariéry vojaka.

Ďalej ministerstvo navrhuje vyplácať vojakovi v prípravnej štátnej službe k minimálnej mzde stabilizačný príspevok. Patriť by mal vojakovi mesačne vo výške 40 percent platu profesionálneho vojaka druhého stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify a hodnostného platu. Táto suma by sa následne mala vynásobiť koeficientom pre hlavné mesto, krajské mestá či okresné mestá.

Vojakom by sa mohol zvýšiť nárok dodatkovej dovolenky na desať služobných dní po skončení ich vyslania mimo Slovenska či rozšíriť okruh profesionálnych vojakov, ktorým možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu. Má ísť o vojakov v dočasnej štátnej službe, ktorí dosiahnu najmenej 45 rokov.

“Širšie využitie preventívnej rehabilitácie vo forme aktívneho odpočinku sa navrhuje najmä z dôvodu uspokojenia oprávnených potrieb profesionálnych vojakov dochádzajúcich za rodinou z miesta výkonu štátnej služby vzdialeného od miesta trvalého pobytu bez možnosti denného dochádzania,” tvrdí.

Vojaci by podľa schváleného návrhu mohli poberať materské, a to najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa. Rezort obrany v materiáli ozrejmil, že do obdobia trvania rodičovskej dovolenky by sa započítavalo aj služobné voľno v rozsahu desať služobných dní vojakovi pri príležitosti narodenia dieťaťa.

Zaviesť by sa mohol nový druh odmeny, ktorý má podporovať individuálne vzdelávanie vojakov v cudzích jazykoch. Má sa takisto odstrániť mechanizmus dorovnávania platu vojaka prvého stupňa na úroveň minimálnej mzdy.

Zároveň sa má doplniť možnosť vymenovať do vojenskej hodnosti čatár alebo poručík alebo povýšiť profesionálneho vojaka, ktorý je vyčlenený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenska v medzinárodnej organizácii na území SR. Ministerstvo chce taktiež znížiť administratívne zaťaženie služobného úradu a občanov žiadajúcich o prijatie do štátnej služby.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po zasadnutí vlády na tlačovej konferencii vyhlásil, že OS SR majú neobsadené miesta aj pre nízku nezamestnanosť na Slovensku.

“Podobne ako ministerstvo vnútra aj my pristupujeme k určitým úpravám,” uviedol s tým, že práca v armáde patrí medzi náročné povolania.

.

Príspevok štátu cirkvám sa má upravovať podľa rastu minimálnej mzdy

Výška príspevku štátu cirkvám sa má upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Zmenu prináša návrh novely zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý v stredu schválila vláda

Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť.

“Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,” pripomenul rezort.

“Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia,” vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich.

“V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur,” avizuje MK.

Ministerstvo v odôvodnení návrhu upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy.

“Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 %, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 %. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov,” dodalo MK.

Pripomenulo tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

“Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví poberajúcich príspevok klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi,” uviedlo ministerstvo.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila nové znenie zákona o kritickej infraštruktúre. Ako Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré zákon predložilo, zdôvodňuje, v súčasnom geopolitickom kontexte musí Slovenská republika zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Aktuálne platný zákon, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, je už podľa predkladateľa prekonaný. Návrh reflektuje aj legislatívu Európskej únie. Zákon ešte musí schváliť parlament.

“Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú,” uviedol rezort vnútra.

Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.

Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.

Zároveň prevádzkovatelia čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.

“Dôsledky sú jasné – narušenie, ktoré ovplyvní poskytovanie služieb jedným prevádzkovateľom v jednom sektore, môže vyvolať reťazové účinky na poskytovanie služieb v iných sektoroch a prípadne aj v iných členských štátoch alebo v celej Európskej únii,” upozornil rezort.

Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2025.

Elektronické služby v zdravotníctve sa majú upraviť, vzniknúť majú i nové

Elektronické služby v zdravotníctve sa majú upraviť. Vzniknúť majú aj nové. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý v stredu schválila vláda. Návrh je z dielne ministerstva zdravotníctva. To vysvetlilo, že materiál súvisí s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je najmä odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality.

Novelou sa má napríklad zaviesť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, ktorá má zabrániť ich opakovaniu. Rezort v nej tiež navrhuje službu elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi cez jednotný centrálny systém. Úprava má priniesť aj elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo sa v novele zaoberá aj zosúladením zákonov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Chce ňou tiež zefektívniť procesy pri uzatváraní dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhuje aj vytvorenie Národného registra očkovania či Národného registra duševných ochorení. Presadiť zároveň chce i zmenu prevádzkovateľa Národného registra prenosných ochorení, a to na Úrad verejného zdravotníctva SR.

Úprava má tiež sprecizovať vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve. Rušiť by sa ňou mal aj register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo to odôvodnilo jeho neefektívnosťou z pohľadu naplnenosti. “Jeho výstupy je možné nahradiť údajmi z iného štatistického zdroja údajov,” dodalo.