Vláda: Rezort školstva chce zaviesť právny nárok na prijatie v materskej škole

Bratislava 22. februára 2023 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR chce zaviesť právny nárok na prijatie v materskej škole. V tejto súvislosti sa zároveň napĺňa úmysel uľahčiť sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne rezortu školstva, ktorý v stredu schválila vláda

Návrhom zákona sa plnia niektoré ciele plánu obnovy, ide napríklad o zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od troch rokov. “Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie sa bude uplatňovať v prvom rade v spádovej materskej škole v mieste trvalého pobytu dieťaťa a len ak z kapacitných dôvodov nebude možné prijať dieťa do tejto materskej školy, môže sa tento právny nárok uplatniť aj v inej materskej škole prednostne zriadenej obcou,” uvádza sa v predloženom materiáli. Vzhľadom na to, že nie je vylúčený lokálny nedostatok kapacít v niektorých materských školách, právny nárok na predprimárne vzdelávanie bude možné uplatniť aj v inej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá bude najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo bude mať najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.

Po rokovaní vlády dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký v súvislosti s nárokom na materskú školu uviedol, že v tomto smere pripravili sériu opatrení. “Aby deti, ktoré nadobudnú vek štyroch rokov, mohli od septembra 2024 nastúpiť do materskej školy, a deti, ktoré nadobudnú vek troch rokov, od roku 2025 mohli nastúpiť tiež do škôlky,” vysvetlil. Podľa jeho slov štát nevydá zákon len tak, aby neboli pripravené podmienky. V tomto smere rokoval so samosprávami, ako tvrdí, zohľadnili aj ich oprávnené pripomienky, ktoré mali. Zároveň dodal, že spustené sú aj výzvy na zvýšenie kapacít v materských školách.

Ďalej sa zavádza aj definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní vrátane systému ich financovania. Podľa predloženého materiálu sa na úrovni školského zákona navrhuje uviesť len základný rámec podporných opatrení, na ktorý bude nadväzovať katalóg podporných opatrení obsahujúci špecifikácie. V súvislosti s nárokovateľnosťou podporných opatrení Horecký uviedol, “že niektorí ľudia z terénu a politici neboli spokojní s vyjadrením v zákone, že ministerstvo školstva môže prideliť finančné prostriedky a chceli záväzok, že ministerstvo školstva pridelí tieto finančné prostriedky”. V skutočnosti je podľa jeho slov v zákone použitá formulácia, že ministerstvo školstva pridelí finančné prostriedky, ale až od septembra 2026.

Súčasťou je aj reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov. Po novom sa spresňujú aj niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe, rozširujú sa možnosti experimentálneho overovania a modifikujú sa kvalifikačné predpoklady učiteľov materských škôl. Učitelia v materských školách budú musieť absolvovať povinne inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín, pričom ho učiteľ musí absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. “Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania učiteľ materskej školy absolvuje každých sedem rokov,” píše sa v novele školského zákona.

V základnej škole bude možné so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník. “Cieľom jeho zavedenia je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a eliminovať ich prípadné opakovanie ročníka, podmienené aj ich špeciálnymi výchovno-vzdelávacích potrebami,” uvádza sa v predloženom materiáli. Ide teda o jedno z opatrení na plnenie cieľov v rámci plánu obnovy, a tým je zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky. Koncepcia úvodného ročníka je odlišná od prípravného ročníka. Zaradiť žiaka do úvodného ročníka navrhované znenie novely zákona umožní na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré zistí, či žiak má predpoklad zvládnuť prvý ročník základnej školy.

Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký uviedol po stredajšom rokovaní vlády, že pripomienku k novele školského zákona vzniesol štátny tajomník za ministerstvo financií. “Týkala sa toho, že na roky 2024 a 2025, kde sú napočítané značné finančné prostriedky, nie je z našej strany ešte rozpočtové krytie. My si túto pripomienku uvedomujeme a keď sa bude rokovať o týchto rozpočtoch, tak si budeme uplatňovať tieto priority,” dodal Horecký.