Vláda: Paliatívna medicína by mohla byť od apríla pre pacientov dostupnejšia

Paliatívna zdravotná starostlivosť by mohla byť od apríla pre pacientov dostupnejšia. Zabezpečiť to má stanovenie normatívov v oblasti paliatívnej medicíny. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády k verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý schválila na utorkovom rokovaní. Má byť účinné od 31. marca.

“Zámerom predkladaného návrhu nariadenia je rozšírenie verejnej minimálnej siete v oblasti paliatívnej medicíny, a to stanovením normatívu hospicov, mobilných hospicov a ambulancií paliatívnej medicíny, lôžok paliatívnej medicíny v ústavnej zdravotnej starostlivosti a normatívu lekárskych miest pre poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore paliatívna medicína,” uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR. Chce tak zvýšiť dostupnosť paliatívnej medicíny nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v prirodzenom domácom alebo v inom komunitnom prostredí.

Upozorňuje, že Slovensko má aktuálne oproti ostatným krajinám Európskej únie výrazne menej ambulancií paliatívnej medicíny, mobilných a kamenných hospicov, ako aj paliatívnych oddelení. Poukazuje aj na nízky počet špecializovaných lekárov a ich priemernú vekovú štruktúru, čo naznačuje ďalšie prehlbovanie problému s nedostatkom paliatívnej zdravotnej starostlivosti. “A to predovšetkým z dôvodu starnúcej populácie a vysokého dopytu na túto zdravotnú starostlivosť,” doplnil rezort.

Nariadením zároveň dochádza k zaradeniu Nemocnice Malacky do pevnej siete poskytovateľov ústavnej pohotovostnej služby na urgentnom príjme 1. typu, a to do 31. decembra 2023. Pôvodné nariadenie tam nemocnicu radilo do 1. februára 2023. “V tomto čase už mala fungovať Nemocnica Bory, ktorá mala poskytovať urgentnú ústavnú starostlivosť aj pre oblasť Záhoria. Keďže pre pandémiu ochorenia COVID-19 sa výstavba nemocnice spomalila a jej plnoformátové otvorenie sa oddialilo, tak k februáru 2023 nebude ešte fungovať urgentný príjem v Nemocnici Bory,” doplnilo ministerstvo.

Dochádza tiež k zaradeniu Fakultnej nemocnice Trnava do siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme 2. typu. “Urgentný príjem 2. typu vrátane jeho rekonštrukcie a výstavby bol Fakultnej nemocnici Trnava predbežne schválený Ministerstvom zdravotníctva SR v októbri 2022. Jeho zriadenie umožní skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Trnavskom kraji,” ozrejmil rezort.

Vláda: Národná stratégia určí priority a ciele SR v oblasti výskumu a vývoja

Národná stratégia určí zámery, ciele a priority SR a princípy dobrého riadenia a efektívnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Vyplýva to z materiálu z dielne Úradu vlády SR, ktorý v utorok schválila vláda. V stratégii sa riešia tri kľúčové, na seba nadväzujúce oblasti. Ide o investovanie do kvalitného systému, talent a komplexný rámec pre priorizáciu v podpore výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku.

Národná stratégia je východiskovým dokumentom na prípravu súvisiacich strategických a koncepčných materiálov štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky pripravovaných ústrednými orgánmi štátnej správy a ich podriadenými orgánmi. “Cieľom je zadefinovať systém riadenia výskumu, vývoja a inovácií naprieč jednotlivými ministerstvami, zabezpečiť koordinovanú tvorbu politík a vytvoriť vhodné prostredie na ďalší rozvoj výskumu, vývoja a inovácií a oblastí s nimi súvisiacich,” uvádza sa v predloženom materiáli.

V dokumente sa píše, že investície do výskumu, vývoja a inovácií sú najefektívnejším spôsobom, ako zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky a kvalitu života na Slovensku. “Slovensko však vo výskume, vývoji a inováciách výrazne zaostáva. Výkonnosť Slovenska v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a objem verejných aj súkromných investícií do tohto sektora je dlhodobo na chvoste politických priorít. Tento stav je najvyšší čas zvrátiť,” konštatuje sa v predloženom materiáli. Ako sa ďalej uvádza, Slovensko nemá komplexnú víziu a určené dlhodobé strategické ciele, ktoré by určovali politiky a investície v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Stratégia pozostáva z vlastného materiálu a siedmich príloh. Vlastný materiál je rozdelený do troch hlavných kapitol, ktoré popisujú a riešia najväčšie problémy Slovenska vo výskume, vývoji a inováciách. Prvá kapitola sa zaoberá zvýšením financovania na výskum, vývoj a inovácie v efektívnom systéme, ktorého prioritou bude koncový užívateľ. Druhá časť adresuje problém nedostatočnej koncentrácie talentu a kvality života cez zmenu prístupu k vzdelávaniu. Tretia kapitola navrhuje plán, ako definovať výskumné priority a pokračovať v procese podnikateľského objavovania, v ktorých má Slovensko potenciál patriť k silným hráčom.

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger po rokovaní vlády povedal, že spolu so stratégiou bol schválený aj akčný plán na nasledujúce tri roky. Poukázal na to, že do výskumu a inovácií chcú investovať najmä preto, aby zvýšili konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Pretože, ak chceme, aby napríklad automobilky zostali na Slovensku, musíme investovať do inovácií. Podľa jeho slov práve inovácie prinášajú aj benefity do života ľudí.

“V rámci stratégie sme navrhli, že budeme investovať viac peňazí. Pretože, ak chcete, aby sa inovácie rozvíjali, musíte im dať peniaze. Po druhé, aby peniaze išli do jednoduchšieho systému a mali väčšie výsledky,” vysvetlil premiér. Poukázal na to, že chcú, aby bol 14-percentný nárast štátneho rozpočtu práve do vedy, výskumu a inovácií. “V roku 2030 plánujeme, aby bola zo štátneho rozpočtu vyčlenená jedna miliarda, čo je 0,60 percenta HDP. Do toho obdobia, aby sme vedeli nabehnúť a aby to štátny rozpočet uniesol, sme zámerne vyčlenili 600 miliónov eur na podporu inovácií, aby sme prvé roky vedeli takýmto spôsobom podporiť z plánu obnovy,” dodal premiér. Z peňazí sa podľa premiéra investuje aj do talentu.