Vláda navrhuje vymenovať štyroch plukovníkov do hodnosti brigádnych generálov

Bratislava 6. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Jaroslav Novák, Pixabay)

Aktualizované 6. novembra 2024 14:43

Vláda navrhuje vymenovať štyroch plukovníkov do vojenskej hodnosti brigádnych generálov. Ide o Štefana Acsaia, Rolanda Sabolčíka, Norberta Hriba a Csabu Németha. Schválila to v stredu

Vládny kabinet ďalej navrhuje povýšiť brigádnych generálov Slavomíra Verčimáka a Ivana Baloga za generálmajorov. Odporúča povýšiť aj generálmajora Petra Babiara do vojenskej hodnosti generálporučík.

Vymenovať ich ešte musí prezident SR Peter Pellegrini.

Administratíva pri poskytovaní príspevkov z Environmentálneho fondu pre obce sa má znížiť

Administratívna záťaž pri poskytovaní príspevkov z Environmentálneho fondu (EF) sa má znížiť. Má sa tak udiať odstránením povinnosti obce požiadať fond o vyplatenie príspevku. Taktiež sa má znížiť administratívna záťaž prevádzkovateľov skládok odpadu a odkalísk. Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorou sa upravujú aj ďalšie zákony. Návrh v stredu schválila vláda

“Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a prevádzkovateľa odkaliska oznámiť Environmentálnemu fondu naplnenie kapacity skládky odpadov alebo uplynutie doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie a to do siedmich dní odo dňa, keď k tomuto došlo,” uvádza Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli.

Tvrdí, že dôvodom zavedenia novej povinnosti je účelnejšie a spravodlivejšie rozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov.

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkalisko použije EF len pre tie obce, na území ktorých je prevádzkovaná skládka alebo odkalisko.

“Nová úprava zabezpečí spravodlivejšie prerozdelenie príjmov len medzi tie obce, ktoré znášajú následky spojené s prevádzkovaním skládky odpadov/odkaliska a prepravou odpadu za účelom jeho uloženia,” tvrdí MŽP.

Zároveň sa má spresniť ustanovenie týkajúce sa určenia poplatku na základe množstva odpadu.

Zmeniť sa má frekvencia povinnosti prevádzkovateľa odkaliska odviesť poplatok za uloženie odpadu. Poplatok by sa po novom mal uhrádzať len raz ročne. Dôvodom je, že výška štvrťročného poplatku sa podľa rezortu často pohybovala v sumách menších ako jedno euro.

“Náklady na administráciu poplatkov tak boli vyššie ako samotný poplatok. Povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov odvádzať poplatok v mesačných intervaloch ostáva zachovaná,” skonštatoval.

MŽP ďalej navrhuje upraviť obdobie, počas ktorého nemôže byť obci, ktorá bude príjemcom prostriedkov z EF, uložená sankcia za porušenie tohto zákona alebo za porušenie zákona o odpadoch. Obec má mať nárok na príspevok z fondu v prípade, ak jej nebola uložená pokuta počas dvoch rokov.

Envirorezort by mal poskytnúť EF údaje o úrovni vytriedenia komunálneho odpadu obce a o hmotnosti komunálneho odpadu pre príslušný rok. Pri poskytovaní týchto údajov má vychádzať z údajov ohlasovaných obcami prostredníctvom Ročného výkazu o komunálnom odpade, ktorý každoročne zasielajú Štatistickému úradu SR. Ohlásenie o množstve uloženého odpadu sa už nebude podávať okresnému úradu, ale len Envirofondu, ktorý v prípade potreby tieto údaje poskytne okresnému úradu.

Ak poplatník, prevádzkovateľ skládky odpadov aj prevádzkovateľ odkaliska neodvedú poplatok za uloženie odpadov včas alebo v plnej výške, mali by byť povinní uhrádzať úrok z omeškania. Povinnosť uhradiť úrok z omeškania sa však nemá týkať prevádzkovateľa, ktorý poplatok neuhradil preto, lebo mu poplatník za uloženie odpadov nezaplatili.

Vláda vzala na vedomie monitorovaciu správu o extrémizme za roky 2022 a 2023

Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila Monitorovaciu správu o stave extrémizmu v SR za obdobie rokov 2022 a 2023. Zo správy vyplýva, že počet trestných stíhaní v súvislosti s extrémizmom v roku 2023 medziročne poklesol zo 107 na 95. Správu na rokovanie kabinetu predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

“Napriek tomu, že počet začatých trestných stíhaní v roku 2023 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa zvýšil z 57 na 62,” doplnil rezort.

V monitorovanom období boli podľa ministerstva najpočetnejšie trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu práv a slobôd (44) či trestné činy prechovávania extrémistických materiálov (32). V minulom roku bolo podľa správy 55,5 percenta extrémistických trestných činov spáchaných vo virtuálnom prostredí. V rokoch 2022 a 2023 boli podľa správy takmer výlučnými páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti muži.

Zo správy tiež vyplýva, že v týchto rokoch na Slovensku prevládal najmä pravicový extrémizmus. Významnejšiu aktivitu ľavicového extrémizmu rezort nezaregistroval. Riziko hrozby islamského extrémizmu sa malo prehĺbiť po teroristickom útoku Hamasu na Izrael.

V roku 2022 podľa monitoringu prevládali medzi obeťami najmä Rómovia či Židia. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa rezortu vnútra stúpol aj počet obetí z Ukrajiny.

“Extrémistické útoky sú najčastejšie namierené proti určitej osobe alebo proti neurčitému okruhu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť ku konkrétnej skupine osôb, charakteristickej individuálne neovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad rasa, národ, farba pleti, sexuálna orientácia, alebo individuálne ovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad politické presvedčenie či náboženské vyznanie,” vysvetlil rezort v správe.

V správe ministerstvo uviedlo, že po teroristickom útoku na na Zámockej ulici v Bratislave v roku 2022 stúpla miera nenávistných prejavov aj voči LGBTI ľuďom.

Medzi najvýraznejšie výzvy moderných technológií z hľadiska extrémizmu podľa správy patria najmä sociálne siete, nástroje umelej inteligencie či gamifikácia, teda využívanie hráčskych a herných princípov v nehernom prostredí, ktorú extrémisti využívajú na zvýšenie angažovanosti a stotožnenie sa s obsahom.

“Videami tvorenými z perspektívy aktívneho hráča (strelca) s umiestneným nenávistným obsahom môžu u používateľov navodzovať dojem jednoduchosti, hravosti a príťažlivosti,” uviedlo MV v správe.

Služby Centra právnej pomoci by mali byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí

Služby Centra právnej pomoci (CPP) by mali byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR navrhuje okrem iného zvýšiť príjmovú hranicu klientov, ktorá je jednou z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú v stredu schválila vláda.

“Navrhuje sa zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb, zavedenie možnosti odpustiť poplatok za predbežnú konzultáciu a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci,” uviedlo ministerstvo v predkladacej správe.

Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) považuje schválený návrh za veľký úspech rezortu.

“Napriek konsolidácii sa nám podarilo dosiahnuť zmeny, ktoré by mali priblížiť bezplatnú právnu pomoc oveľa širšiemu okruhu ľudí ako doteraz,” upozornil.

Zdôraznil zároveň, že v uvedenej oblasti sa dlhé roky nič neurobilo.

Bezplatnú právnu pomoc v súčasnosti poskytujú centrá oprávneným fyzickým osobám s príjmom do 1,4-násobku sumy životného minima. Navrhuje sa zvýšenie tejto hranice na 1,8-násobku. V prípade právnej pomoci s finančnou účasťou sa navrhuje rozpätie od 1,8- po 2,1-násobku sumy životného minima. Navrhovaná úprava tiež precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zákon vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok. Okrem stavu materiálnej núdze aj skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Hodnota sporu by mala zároveň prevyšovať 2,1-násobku sumy životného minima okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť.

Navrhuje sa aj úprava, ktorej cieľom je odstránenie administratívnej záťaže v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a uľahčenie komunikácie s dotknutými subjektami, najmä s určenými advokátmi a mediátormi.

“Návrh zákona rovnako tak zvyšuje poplatok za predbežnú konzultáciu zo 4,50 na 6 eur. Centrum získa aj možnosť poplatok odpustiť. Úprava tiež zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení,” doplnilo ministerstvo.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025, pričom niektoré ustanovenia vo vzťahu k povinnostiam advokátov a mediátorov majú byť účinné od januára 2026.

Strata štátnych nemocníc by mala byť tento rok menšia ako sa očakávalo

Strata štátnych nemocníc by mala byť v roku 2024 menšia ako sa očakávalo podľa obchodno-finančných plánov. Kým pôvodne sa očakávala na úrovni mínus 325 miliónov eur, aktuálne sa očakáva na úrovni mínus 165 miliónov eur. Vyplýva to z informácie o ďalšom priebehu a vývoji finančného zdravia nemocníc v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie

Zmena pri očakávanom negatívnom hospodárskom výsledku nemocníc sa podľa rezortu podarila vďaka nastaveniu tzv. kľúčového ukazovateľa výkonnosti, ktorým nemocnice dostali úlohy, ktoré musia splniť, aby extra dofinancovanie obdržali, a následnému dofinancovaniu v celkovom objeme 191 miliónov eur.

“Tento nový očakávaný hospodársky výsledok predstavuje napriek všetkým problémom v sektore zlepšenie o viac ako 100 miliónov eur oproti očistenému hospodárskemu výsledku roka 2023 (mínus 271 miliónov eur), čo predstavuje zlepšenie o 39 percent,” poznamenalo ministerstvo.

Priblížilo, že hlavnými dôvodmi straty sú najmä vyššie osobné náklady, nižšie výnosy od zdravotných poisťovní voči indexovanej skutočnosti a rast cien špeciálnych zdravotníckych materiálov a krvných produktov.

Pre rok 2025 ministerstvo plánuje pokračovať v nastavovaní parametrov, ich meraní a vyhodnocovaní. To má za cieľ priniesť cielené a adresné vyplácanie zadlžených zdravotníckych zariadení za adekvátnu protihodnotu. Naďalej tiež podľa neho bude dôležitý dôsledný monitoring podriadených organizácií, čomu môže pomôcť aj pripravovaná centralizácia riadenia štátnych nemocníc.

“Viaceré opatrenia na zlepšenie fungovania týchto organizácií prezentuje aj dokument ‘Revízia nemocníc’, ktorý pripravil Útvar hodnoty za peniaze v spolupráci s Inštitútom zdravotných analýz MZ SR,” dodalo MZ SR s tým, že materiál bude čoskoro publikovaný.

Schválila návrh na odškodnenie pokút za priestupky počas pandémie

Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19, alebo zaplatila za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach sa môže domáhať odškodnenia. Vyplýva to z návrhu zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet tiež schválil uznesenie o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami

Opatrenie sa vzťahuje na obdobie od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, pričom oprávnená osoba môže požiadať o preplatenie sumy predstavujúcej pokutu, respektíve jej časti.

“Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do tzv. povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané,” uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Návrh reflektuje nález Ústavného súdu SR, ale aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu.

Premiér po rokovaní vlády spresnil, že zákon má nadobudnúť účinnosť hneď po jeho schválení v Národnej rade SR. Zdôraznil, že návrh zákona o odškodnení vychádza aj zo záväzkov v Programovom vyhlásení vlády pri reflexii obdobia, v ktorom predchádzajúce vlády prijímali protipandemické opatrenia. “Považujeme toto obdobie za obdobie temna v otázkach právneho štátu a obmedzovanie práv a slobôd,” zdôraznil.

Fico tiež informoval, že odhad nákladov na odškodnenie sa bude pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur. “Nie je to až tak veľa, ako sme čakali, toto zvládneme,” vyhlásil. Upozornil, že odškodnenie je len prvý krok pri preverovaní obdobia pandémie. “Musíme dôkladne preveriť aj ekonomické otázky a manažovanie pandémie a vyvodiť aj zodpovednosť za to,” upozornil.

O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec.

.

“Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo,” spresňuje sa v predloženom materiáli.

Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknutú osobu hľadieť, ako keby priestupok nespáchala.

“Priestupky budú vymazané z evidencie, podľa nás boli jednoznačne udelené v rozpore s právnym poriadkom,” doplnil po schválení návrhu premiér.

SaS namieta, že tzv. covidové amnestie nie sú podložené dátami

Opozičná strana SaS vníma schválenie tzv. covidových amnestií vládou ako kontroverzné a dvojsečné. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Szalay (SaS). Zároveň upozornil na to, že prijatiu materiálu mala predchádzať analýza.

“Možno niektoré opatrenie neboli potrebné, možno boli zbytočné a beriem to ako nejaké ospravedlnenie sa vlády občanom. Na druhej strane to však vedie k pochybnostiam, pretože mnohé z opatrení boli zmysluplné, napríklad to, že chorý človek má byť v karanténe doma,” skonštatoval na stredajšej tlačovej konferencii.

Poslanec zároveň namietal, že rozhodnutie o prijatí tzv. covidovej amnestie nebolo podložené dátami. “Toto je pocitové rozhodnutie,” podotkol. Malo sa podľa neho reálne vyhodnotiť, aké opatrenia pri pandémii ochorenia COVID-19 boli účinné a aké nie. “Už len preto, že keď príde ďalšia pandémia, aby sme vedeli, čo máme robiť a čo nemáme robiť,” dodal.