Ministri sa zídu dnes poobede, na programe je niekoľko noviel zákonov

Bratislava 26. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR) 

Na programe je aj novela školského zákona. Jej cieľom je zvýšiť maximálny počet žiakov v triedach druhého stupňa a na stredných školách

Vláda sa dnes zíde o 16. hodine. Posunutím termínu zasadnutia o 1,5 dňa dostali ministerstvá k dispozícii viac času na prípravu zákonov, ktorými sa bude kabinet zaoberať na dnešnom rokovaní. V piatok 27. septembra je totiž posledný deň, kedy sa môžu do Národnej rady (NR) SR predkladať zákony, o ktorých sa má rozhodovať na októbrovej schôdzi NR SR.

Na programe je novela školského zákona. Jej cieľom je zvýšiť maximálny počet žiakov v triedach druhého stupňa a na stredných školách. Novinkou je, že stanovuje aj minimálne počty detí v triede. Ak novelu schváli vláda, parlament a podpíše ju prezident, študenti na strednej škole prídu od septembra 2015 o možnosť nahradiť maturitu z cudzieho jazyka jazykovým certifikátom.

Ministerstvo životného prostredia predložilo na rokovanie niekoľko noviel zákonov. Zmena vodného zákona reaguje na minuloročné výjazdové zasadnutie kabinetu v Gabčíkove. Tam vláda prijala deklaráciu o tom, že voda je strategická surovina štátu. Právna norma by preto teraz mala stanoviť podmienky jej prípadného vývozu do zahraničia.

Novela zákona o odpadoch reaguje na nedostatočné zakomponovanie európskej smernice o batériách a akumulátoroch do slovenského práva. Výrobcovia batérií ponesú všetky náklady spojené so zberom použitých batérií akumulátorov, ich spracovaním a recykláciou.

Zmena zákona o odpadoch prináša vyššie ceny za skládkovanie odpadov. Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny obsahuje aj novú úpravu postupu pri vyhlasovaní chránených území. Táto kompetencia prejde z orgánov ochrany prírody na vládu.

Elektronické mýto by sa malo od januára budúceho roku zaviesť aj na cesty II. a III. triedy, zatiaľ však s nulovou sadzbou. Cieľom je monitorovanie pohybu nákladných áut na týchto komunikáciách. Zmenu prináša návrh zákona o výbere mýta. Ide o jednu z balíka právnych noriem, ktoré na dnešné rokovanie vlády predkladá rezort dopravy.

Ďalším z jeho návrhov je zavedenie elektronických diaľničných známok od roku 2015 či novela zákona o dráhach, na základe ktorej za nočné alebo mimoriadne vlaky budú môcť už od budúceho roka železničiari pýtať príplatky od cestujúcich využívajúcich zľavy.

Namiesto piatich regulačných úradov, ktoré v súčasnosti na Slovensku pôsobia, by mali od januára 2014 fungovať len dva. Zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu má vzniknúť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Zároveň sa má vytvoriť dopravný úrad, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu SR a Štátnej plavebnej správy.

Rozpočet verejnej správy členských krajín Európskej únie (EÚ), ktoré vlani podpísali novú fiškálnu zmluvu sprísňujúcu európske rozpočtové pravidlá, má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Takéto pravidlo je povinná každá zo zúčastnených krajín, vrátane Slovenska, zapracovať do svojej národnej legislatívy do začiatku budúceho roka. Zmeny obsahuje novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá je tiež v programe dnešného rokovania kabinetu. Rezort financií navrhuje tiež zmeny v pravidlách pre samosprávy, aby mal lepší prehľad o hospodárení obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

S viacerými návrhmi na rokovanie vlády príde minister práce Ján Richter. Podľa novely zákona o sociálnych službách by mali mestá a obce prispievať zo svojich rozpočtov na prevádzkové náklady aj neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Osobám odkázaným na sociálnu starostlivosť by mala po novom zostať vyššia suma peňazí po zaplatení úhrady za poskytované služby. Novela počíta aj so zavedením štandardov, ktoré musia klientom zabezpečiť sociálne zariadenia.

Ak rodičia zanedbajú povinnú školskú dochádzku svojho dieťaťa, alebo ich dieťa bude v škole sústavne páchať priestupky, môžu prísť o prídavky. Navrhuje to ministerstvo práce v novele zákona o prídavku na dieťa. Na prídavok by mali mať po novom nárok aj rodičia, ktorých dieťa študuje na vysokej škole dennou formou, a to aj v tom prípade, ak študujú nad rámec štandardnej dĺžky štúdia.

as