Akékoľvek rozhodnutie o členstve v NATO je na 31 spojencoch a kandidátskej krajine. A tak v tomto prípade, pokiaľ ide o Ukrajinu, diskutujeme s našimi spojencami v NATO a Ukrajinou o tom, ako môžeme spoločne podporiť snahu Ukrajiny o euroatlantickú integráciu.

Ukrajina by pred vstupom do NATO musela uskutočniť reformy, aby spĺňala rovnaké normy ako ktorákoľvek iná krajina NATO. Prezident Biden si myslí, že Ukrajina to dokáže.

– Karine Jean-Pierre, tlačová tajomníčka Bieleho domu

Americký prezident Joe Biden strávi tri dni v Európe na samite NATO vo Vilniuse, ktorý je naplánovaný na 11. a 12. júla. Hlavnou témou bude Ukrajina a ďalší postup.

Ukrajina presadzuje buď okamžité členstvo v NATO, alebo konkrétne bezpečnostné záruky zo strany NATO. Pozíciu Ukrajiny však podkopáva neúspech protiofenzívy proti Rusku a neúspech jej pokusov – prostredníctvom sabotáží, atentátov a smrtiacich dronov namierených na Kremeľ – destabilizovať vládu prezidenta Vladimira Putina. Ukrajina teraz tvrdí, že potrebuje leteckú silu NATO, aby mohla vyhrať svoju vojnu.

Bude veľmi ťažké dosiahnuť konsenzus NATO o ďalšom postupe, bez ohľadu na to, ako veľmi bude Washington krútiť rukami svojich európskych partnerov.

Európa je už teraz v recesii vďaka katastrofe v Covide, sankciám na ruskú energetiku a obrovskej miere nezamestnanosti, ktorá má vplyv na nedávnych prisťahovalcov. Výsledkom toho všetkého sú sociálne nepokoje v celej Európe. Francúzsko už zažíva vážnu vzburu, a hoci sa situácia vo Francúzsku v posledných dňoch zmiernila, vráti sa späť.

Nemecká vládna koalícia medzitým neustále stráca podporu verejnosti a AfD, nemecká pravicová strana, je v súčasnosti druhou najpopulárnejšou stranou v krajine. Kancelár Olaf Scholz a jeho koaliční partneri nevedia, čo majú robiť: Možno sa pokúsia AfD zakázať ako poslednú možnosť.

Taliansko tiež zďaleka nie je z tejto šlamastiky vonku. Krajina má konzervatívne vedenie, ale sužujú ju bezprecedentné vlny prisťahovalcov prichádzajúcich z Blízkeho východu.

Európe došli peniaze a náboje. Nemá náladu dať Ukrajine bianko šek alebo riskovať väčšiu vojnu, ktorá by sa mohla rozšíriť do Európy. Prezident Biden sa bude ťažko snažiť vynútiť si od Európanov viac.

Biden vie, že bez leteckých základní a zásobovacích centier v Európe nemôže jednostranne použiť americké sily, najmä letectvo. Momentálne má Washington voľnú ruku, pretože americké vojenské lietadlá nebombardujú ruské pozície na Ukrajine. Ich bombardovanie by si však vynútilo silnú európsku reakciu a rozbilo by NATO.

Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj tlačí na Washington, aby získal moderné bojové lietadlá, a tvrdí, že letecká sila by umožnila Ukrajine zvíťaziť. Jedinou praktickou možnosťou, ako s tým v budúcom roku pohnúť, je však operovať zo základní mimo Ukrajiny s využitím amerických a prípadne ďalších lietadiel NATO.

To by určite znamenalo vojnu v Európe a v súčasnosti vládnuce vlády v Európe by buď museli povedať nie, alebo by museli byť odstránené silou. Je to teda nepravdepodobný, aj keď veľmi nebezpečný scenár.

Washington už signalizoval, že sa mu nepodarilo presvedčiť svojich partnerov o členstve Ukrajiny v NATO. Je pravdepodobné, že v zákulisí sa Washington snaží vytvoriť nejakú bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu, ale akákoľvek zmysluplná záruka je pravdepodobne príliš vzdialená.

Rusko je tiež nepokojné po pokuse o štátny prevrat pod vedením Jevgenija Prigožina. Putin si želá skoré vojenské víťazstvo, rovnako ako ruská armáda, ktorú Prigožinove obvinenia veľmi zaťažili.

Udržanie línie proti ukrajinskej protiofenzíve nie je pre Rusov skutočným víťazstvom, keďže ich obraz doma zostáva pošramotený. Dá sa preto očakávať, že keď ukrajinské straty v nasledujúcich týždňoch narastú dostatočne vysoko, ruská armáda podnikne dramatické ofenzívne kroky proti Ukrajine.

Veľkou neznámou je, čo ruská armáda urobí: Začne veľký útok na Kyjev, Charkov alebo Odesu? Ak po Vilniuse Moskva uvidí Zelenského bez očakávania, že ho príde zachrániť NATO, veľmi rýchlo využije situáciu.

Súčasťou západného základu ukrajinskej ofenzívy bolo zavedenie modernej techniky na bojisko, ktorú reprezentuje najmä príchod tanku Leopard. Nanešťastie pre NATO, tanky Leopard Ukrajinu nezachránili.

Doteraz bolo na bojisku vyradených 16 až 20 Leopardov spolu s množstvom ďalších obrnených vozidiel dodávaných NATO vrátane bojových vozidiel pechoty, ako je americký Bradley, a odmínovacích systémov, ako je fínsky Leopard 2R HMBV a nemecký Wisent 1.

Leopard a americký hlavný bojový tank Abrams tvoria pancierovú kostru pozemnej obrany NATO.

USA a ich spojenci síce disponujú vynikajúcou leteckou silou, ale ich protivzdušná obrana je riedka a nedostatočná v porovnaní s tým, čo môže ponúknuť Rusko. To znamená, že pozemná obrana musí okrem delostrelectva čeliť aj ruským útočným vrtuľníkom vyzbrojeným raketami, smrtiacimi dronmi a mínami odpaľovanými zo vzduchu.

Neúspech Leopardu na Ukrajine predstavuje pre NATO obrovskú výzvu a signalizuje, že súčasná stratégia NATO “tripwire” nemusí fungovať.

Podľa paradigmy “tripwire” ide o to, že počiatočný ruský útok (s najväčšou pravdepodobnosťou v pobaltských štátoch, pretože ruské sily sú veľmi blízko Estónska a Lotyšska) možno zadržať na niekoľko dní, kým USA vyšlú do Európy ťažké sily. Ak je však trojitý drôt iluzórny, potom je NATO v prípade útoku vystavené rýchlemu ruskému postupu v Európe.

V konečnom dôsledku je potrebné prehodnotiť stratégiu NATO, prípadne je potrebné, aby Európania a Rusi vypracovali vzájomne prijateľnú bezpečnostnú dohodu. Práve takéto usporiadanie navrhlo Rusko NATO v decembri 2021. Bolo odmietnuté bez diskusie.

Teraz je muničná skriňa prázdna, dokonca aj v Spojených štátoch. Rusi sa učia, ako čeliť pokročilým západným systémom, čo je negatívny vývoj pre bezpečnosť NATO. Nemôže byť horší čas riskovať bezpečnosť Európy na základe schopnosti zastaviť ruský útok.

Pre britských politikov môže byť ľahké kričať, že chcú, aby NATO bojovalo na Ukrajine, ale nie Londýn je pravdepodobne prvým cieľom ruských rakiet. Trhliny v aliancii sa objavujú rýchlejšie, ako sa predpokladalo, a slabé európske vlády majú problémy.

Bude zaujímavé sledovať, ako dopadne Vilnius. Určite to bude propagandistická šou, ale je veľká šanca, že Vilnius bude prepadák.

Viac sa dočítate

Švédsko do NATO: Maďarsko, za určitých podmienok, nebude klásť odpor

Von der Leyenová na čele NATO? Biely dom sa vyjadril

“Nedovoľte Ukrajine vstúpiť do NATO,” píše sa v uznávanej americkej publikácii

Summit NATO a nezáujem prezidentky Čaputovej