Bratislava 27. februára (TASR) – Herečka Viera Bálinthová bola priekopníčka rozhlasového herectva. Vo štvrtok 27. februára uplynie 15 rokov od jej úmrtia.
“Velikánsku knihu mám…”. Koľko detí odrástlo pri rozhlasových rozprávkach tety Viery Bálinthovej? Bola to celá generácia dnešnej dospelej populácie, ktorú večer čo večer pritiahla k rozhlasovým prijímačom a do ríše rozprávok.
Viera Bálinthová svojej jedinej dcére rozprávky rozprávať nestihla. Známa herečka Elena Petrovická o svojej mame tvrdí, že mala ťažký život, veľmi veľa pracovala a nezabudnuteľnosť si vybudovala sama svojou láskavosťou a poctivosťou. Bola vlastne modelom modernej samostatnej ženy, ktorá všetko zvládne sama, tak ju vidí zas jej vnučka Saša.
Je známe, že prvenstvo v mediálnom šírení literárnej tvorby pre deti a mládež patrí Slovenskému rozhlasu. Pred Vierou Bálinthovou každý deň naživo rozprávala deťom na dobrú noc rozprávky teta Hela Krčméryová. Keď z rozhlasu odišla, akosi prirodzene prevzala jej rolu Viera Bálinthová a stala sa rozprávkarkou.
Významná slovenská “herečka bez javiska”, ako ju volali, Viera Bálinthová celý svoj život zasvätila divadlu, filmu a televízii, predovšetkým však slovenskému rozhlasu, kde bola známa svojím rozhlasovým dramatickým prejavom. Vynikajúcim spôsobom dokázala využiť jediný rozhlasový vyjadrovací prvok – hlas.
Malá Vierka Straková, z ktorej sa stala neskôr pani Faguľová a Slovensko ju spoznalo ako tetu Vieru Bálinthovú, sa narodila v Martine 2. októbra 1910. Už od detstva sa venovala ochotníckemu divadlu.
Absolventka obchodnej akadémie v Bratislave pracovala najprv ako úradníčka v Tatrabanke, v rokoch 1938-1949 a 1951-1975 ako pracovníčka Československého rozhlasu v Bratislave (pomocná hlásateľka, režisérka, členka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru a vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny).
Rozhlasoví poslucháči si ju veľmi obľúbili za postavu Ruženy Bielikovej v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?. Účinkovala aj vo filme a televízii. Diváci ju videli aj ako hlavnú sestru v Dome na rázcestí (1959) či Paštinskú v Nylonovom mesiaci (1960).
“Skončil sa už príbeh ten, skryl sa opäť do písmen”, týmito slovami denne končila čítanie rozprávok.
Jej životný príbeh sa skončil 27. februára 1999 v Bratislave. Zomrela vo veku 88 rokov.