Dlhotrvajúce dažde a zvýšená hladina vody však zmenila vyčistené územie na smetisko. Výrazné zrážky rozvodnili rieky natoľko, že mnohé sa vybrežili a došlo k povodniam. Veľká voda brala všetko čo jej prišlo do cesty aj odpad z rómskych osád z ktorých väčšina je v tesnej blízkosti potokov a riek.
Podľa riaditeľa Správy Národného parku (NP) Slovenský raj Tomáša Dražila, odpad nevyprodukovali turisti, ale obyvatelia okolitých osád. Väčšina ho má pochádzať z rómskej osady v Hranovnici.
Odpad tvoria prevažne plasty, z toho polovica sú plastové fľaše. Z tohto dôvodu Správa NP víta novelu zákona z dielne Ministerstva životného prostredia o zálohovaní PET fliaš, čo pomôže z veľkej časti vyriešiť aktuálny problém s ich nahromadením vo vode. Tony odpadu sú v celom úseku Hornádu, ktorý meria trinásť metrov a preteká Slovenským rajom, teda od Hrabušického mýta až po Čingov respektíve Smižiansku Mašu. „Najhoršie je to v hornej časti prielomu, medzi Letanovským mlynom a hrdlom Hornádu, kde sa z dreva vytvorili hate a tam sa ten odpad zadržiava. Všade po brehoch sú odpadky, na stromčekoch ostali visieť handry, ale najviac sa toho zadržalo práve v spomínaných miestach,“ uzavrel Dražil.
Prednostu OÚ v Hranovnici Lukáša Antoniho pobúrila informácia, že sú najväčším znečistovateľom rieky. Tvrdí, že obec kladie dôraz na udržiavanie verejného poriadku a ich obyvatelia majú dostatok možností na uloženie komunálneho odpadu.
Pavol Novák