Podľa pýtajúceho sa veriaceho “mnohí tvrdia, že kresťan by nemal piť vôbec žiadny alkohol”.
Vladyka Milan odpovedá, že “problémom nie je alkohol, ale človek, ktorý ho nedokáže správne užívať”.
A pokračuje: “Preto ten, kto je diagnózou alkoholik, by alkohol mal úplne vylúčiť, lebo on “nezvládne” ani kvapku alkoholu, keďže aj tá ho stiahne do opilstva.”
Situáciu prirovnáva k “pažravosti”, ktorej sa človek musí tiež brániť, lebo zničí jeho zdravie. Ale v tomto prípade jedlo nemôže úplne vylúčiť, pretože “jesť sa musí”, a preto je obtiažnejšie odriecť si uprostred najväčšej chuti.
Podľa vladyku Milana, “normálnosť v prístupe k alkoholu nikomu nebráni sadnúť si k poháriku vínka, či zájsť si na pivo, alebo dať si “zdravotne” kalíštek či dva tvrdého”. Ale hriechom je to, “ak si vedome poškodzujeme zdravie, alebo sa vystavujeme riziku návykovosti”.
Podľa starej pravdy “Nikdy nepi sám” dodáva, že aj užitie alkoholu je akýmsi spoločenským posedením, pri ktorom jeden druhému je istým “kontrolórom”, kedy by sa človek s nadmierným požitím mal cítiť trápne, a keď nie, potom je ho treba na to taktne upozorniť.
“Nie preto, že mu to ľutujeme, ale preto, že sa mu už “motá jazyk” a niet s ním spoločenskej debaty,” poznamenáva nakoniec s odľahčením.