Verejnosť sa dnes rozlúči s Jaroslavom Blahom

Bratislava 23. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Verejnosť, priatelia aj kolegovia sa dnes popoludní rozlúčia s významným predstaviteľom teórie operného umenia Jaroslavom Blahom (6. mája 1942, Bratislava – 14. apríla 2019, Bratislava). Pietna spomienka na Jaroslava Blaha sa uskutoční o 15:15 v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

Pohrebné obrady budú nasledovať v stredu 24. apríla o 11:00 na cintoríne v Skalici. Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. Slovenský divadelný kritik, teatrológ a popredný odborník na operu zomrel v nedeľu 14. apríla v Bratislave vo veku nedožitých 77 rokov.

Jaroslav Blaho študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1960 – 1961). V roku 1968 absolvoval štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1986 získal titul doktora filozofie. Od polovice 60. rokov výrazne formoval tvár slovenskej opernej kritiky, publicistiky a historiografie. Už počas vysokoškolských štúdií sa stal dramaturgom Tatra revue (1965 – 1966) a Vysielania pre deti a mládež Československej televízie (1966 – 1967). Po profesionálnych začiatkoch v Slovenskej televízii ostal od roku 1967 až do odchodu do dôchodku takmer nepretržite verný Divadelnému ústavu. Zároveň bol v rokoch 1971 až 1974 aj lektorom Opery SND a neskôr riaditeľom Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (1978 – 1980).

Patrí k zakladateľom systematickej divadelnej dokumentácie. Neoceniteľnou mierou prispel k jej vybudovaniu a odbornému spracovaniu, predovšetkým ako znalec histórie slovenského operného divadla. Pôsobil tiež ako lektor opery SND (1971 – 1974), riaditeľ Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (1978-1980), dramaturg opery SND (1987 – 1990) a dramaturg Komornej opery (1998 -1999). V týchto pozíciách uplatnil realistický nadhľad, znalosť domáceho kontextu i širokých medzinárodných súvislostí, a tiež neobvyklé porozumenie pre špecifiká operného spevu a hudobné divadlo. Jeho ambíciou bolo popri inom pokrývanie bielych miest na slovenskej opernej mape, predovšetkým v oblasti predverdiovského belcanta.

Od polovice 60. rokov sa venoval kritickej a publicistickej činnosti v oblasti opernej tvorby. Je autorom nespočetného množstva odborných štúdií, recenzií, medailónov, autorských textov pre rozhlas a televíziu. Bol tiež autorom i moderátorom operných podvečerov v Slovenskej národnej galérii. S prvým slovenským operným súborom trvale spolupracoval až do svojej smrti. Známe boli jeho predpremiérových matiné a aj historicky zamerané programy s odborným výkladom o dejinách slovenského operného umenia Kontinuity.

Jaroslav Blaho bol tiež zakladateľom, umeleckým riaditeľom a dušou jediného slovenského operného festivalu „pod voľnou oblohou“, opernej časti Zámockých hier zvolenských (1979). Vďaka tomuto podujatiu sa mohla slovenská kultúrna verejnosť stretnúť s veľkými opernými umelcami – Danom Iordachescom, Christinou Angelakovou, Oliviou Stapp, Alessandrom Verducim, Mariom Malagninim, Paolom Gavanellim, Albertom Cupidom či Ignaciom Encinasom.