Dopraviť Guaidóa Američania samozrejme môžu aj ako svoju diplomatickú batožinu, to však bude mať veľmi ďaleko od mediálne dôležitého triumfálneho návratu. Venezuela prerušuje diplomatické styky s Kolumbiou, takže na kolumbijské veľvyslanectvo Guaido prísť nemôže, v prípade potreby sú Venezuelčania ochotní prerušiť diplomatické styky aj s Brazíliou. A ak by Venezuela prerušila diplomatické styky aj s Američanmi (pred nedávnom Maduro o tejto možnosti hovoril), Guaido sa nemusí dostať na americké veľvyslanectvo v Caracase ani ako súčasť batožiny. Netreba však podceňovať Američanov, určite niečo vymyslia, v prípade potreby sa Guaidó môže dostať aj na kanadské veľvyslanectvo. To, čo Kanaďania predviedli v súvislosti s Huawei, je jednoznačne dôkazom, že Kanaďania bezvýhradne plnia americké rozkazy a Američania sa na servilitu Kanaďanov môžu plne spoľahnúť.

Ako je známe, v sobotu dňa 23.2.2019 Maduro nepovolil americkej humanitárnej pomoci vtrhnúť do Venezuely, Národná Garda a armáda na hraniciach reagovala silovo, takže to je nepriamym dôkazom skutočnosti, že  Američania dosiaľ nezískali vplyv nad venezuelskou armádou a Národnou Gardou.

Američania k tomu, aby sa im farebná revolúcia podarila, potrebujú sakrálne obete a oslabenie súdržnosti venezuelských ozbrojených síl. Venezuela však evidentne nie je Kyjev, kde sa môžu pod politickým prikrytím objaviť na strechách cudzí sniperi. Venezuelskí vojaci nebudú nikdy neozbrojení postávať na uliciach. Momentálne je vo Venezuele situácia taká, že každý cudzí sniper, ktorý by sa pokúšal destabilizovať situáciu v Caracase by sa automaticky stal obeťou, vládnych síl navyše venezuelskí vojaci by nenechali do seba beztrestne strieľať, demonštrantov by okamžite utopili v krvi. Toho sú si vedomí aj vodcovia protimadurovských vystúpení. Je dobré dostávať americké USD za organizovanie farebnej revolúcie a prevratu v krajine, ale je samozrejmosťou môcť  tieto USD aj minúť. Sebevrah, ktorý zaútočí na venezuelských policajtov a vojakov žiadne USD míňať už naozaj nikdy a nikde nebude.

Takže Maduro sa drží a naopak Guaidó je mimo Venezuely. To je dôležitá informácia, neznamená to však, že už má Maduro vyhraté. Pence, Pompeo a Bolton stále rozprávajú o tom, že “Maduro musí odísť”, to hovorili ale aj o Asadovi. Asad ostáva, pomaly a neochotne zo Sýrie odchádzajú Američania. Proti farebnej revolúcii sa dá bojovať, ukázal to aj Irán minulý rok a Čína počas “dáždnikovej revolúcie v Honkongu c roku 2014”. Číňania, ktorí netrpia nejakým vážnym sentimentom v otázke ľudských práv pritom reagovali v porovnaní s Iránom voči vodcom farebnej revolúcie nesmierne ústretovo. Iránske ozbrojené sily zmietli v roku 2018 problém zo stola veľmi rýchlo a tvrdo, Číňania dali vodcom revolty možnosť výberu, drvivá väčšina vodcov Dáždnikovej revolúcie z roku 2014 si zvolili správne  a nemuseli vracať ani USD, ktoré od Američanov získali. Niektorí vodcovia Dáždnikovej revolúcie sa samozrejme v Honkongu aj stratili, nikto nevie kde sa dnes nachádzajú.

Maduro je momentálne pripravený použiť aj čínske a aj iránske riešenie, všetko závisí od toho, nakoľko aktívni budú demonštranti. Zatiaľ sú Venezuelci ochotní  pokračovať a otvorene obviňujú Američanov z porušovania medzinárodného práva a zo zasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov. V boji proti Američanom nie sú Venezuelci samozrejme osamotení, podporujú ich Rusi aj Číňania, ktorí vedia, že porážka vo Venezuele bude znamenať zvyšovanie amerického tlaku na Nicaraguu, Kubu, Bolíviu či Ecuádor, všetko krajiny, kde už Rusi a najmä Číňania značne investovali.  Ak Američanom Venezuela nevyjde, bude to pre nich značný geopolitický neúspech a protiamerické postoje vo svete zosilnejú, preto sa budú Američania veľmi snažiť aby k takémuto scenáru neprišlo. Ale ako sa hovorí, medzi chcieť a môcť je značný rozdiel.

Takže CIA sa dosiaľ nemôže vo Venezuele pochváliť úspechom, usilovne však pokračuje vo svojích aktivitách. Agenti CIA majú určite vypracovaných viacero variantov, ak venezuelské ozbrojené sily tlak vydržia, Američania nebudú mať veľa možnosti reagovať. Američania by boli najradšej, keby sa im podarilo zmocniť Venezuely rovnako, ako s v roku 1994 zmocnili Haiti, kde dosadili lídrov, ktorí spôsobili na Haiti katastrofálnu ekonomickú situáciu. Venezuela však nie je Haiti a venezuelská armáda patrí k Latinskej Amerike k najsilnejším armádam. Hugo Chavez vybudoval systém, ktorý dokáže robiť Američanom problémy, navyše chavizmus sa stal bežnou súčasťou života ľavicovej venezuelskej mládeže. Venezuelskí Indiáni (90% obyvateľstva) sympatizuje s chavizmom, proti sú bieli prisťahovalci a latifundisti, ktorí podporujú Guaida a Američanov (do Venezuely v posledných 15 rokoch prišlo množstvo Španielov, Britov, Francúzov a Portugalcov)

Navyše sa kolumbijské elity, ktoré väčšinou plnia bez odvrávania americké rozkazy stavajú negatívne k možnosti, aby Američania vrhli kolumbijské vojenské jednotky ako americkú zástupnú armádu do boja proti podstatne silnejšej venezuelskej armáde. Okrem toho je Kolumbia vyčerpaná dlhotrvajúcou občianskou vojnou a časť najradikálnejších ľavicových skupín stále nezložila svoje zbrane. Prípadná porážka Kolumbijcov by mohla znamenať vyhrotenie situácie v Kolumbii a ohrozenie politickej pozície proamerických elít. V podobnom duchu sa vyjadril aj brazilský prezident Bolsonaro, ktorý takisto tvrdí, že vojna voči Venezuele by bola v Brazílii značne nepopulárna. Bolsonaro má na brazílskej politickej scéne množstvo nepriateľov, práve kvôli svojmu servilnému posluhovaniu Američanom a vojna s Venezuelou by mohla znamenať aj jeho politický koniec.Čas teda hrá proti Američanom a samozvancovi Guaidovi. V OSN takisto Američania nepresadia absolútne nič, pretože v Bezpečnostnej rade OSN Rusko a Čína okamžite zablokujú všetky americké návrhy na použitie sily. Bolton, Pompeo či Pence by sa mali skôr sústrediť na politický dialóg a nie na radikalizáciu a farebné revolúcie. Takýto primitívny a hrubý nátlak je svedectvom, že Američania už nedokážu riešiť problémy diplomaticky, palica však má dva konce.

Američanom tlačí čas, majú ekonomické problémy a zúfalo potrebujú k svojmu prežitiu venezuelskú ropu, samozvanec Guaido im už prisľúbil, že venezuelský ropný priemysel sa v prípade jeho víťazstva bude privatizovať, takže v prípade Guaidovho víťazstva by sa ho zmocnili Američania. Do venezuelského ropného priemyslu už vložili nemalé sumy aj Číňania a Rusi, ktorí samozrejme nechcú, aby všetko získali Američania.

Dnes napriek americkým sankciám viacero krajín aj naďalej mieni obchádzať americké sankcie, čo privádza Washington do zúrivosti. Neposlúchajú nielen Rusi, Číňania a Irán, k neposlušným sa pridaladokonca aj India, ktorá potrebuje obrovské objemy ropy, venezuelská ropa je z politických dôvodov lacnejšia ako ruská či iránska. Čas hrá v prospech Madura, podobne ako čas hral v prospech Asada. Podľa niektorých informácií Maduro denne konzultuje situáciu s Číňanmi a Rusmi.