Pred viac ako 50 rokmi sicílsky spisovateľ Leonardo Sciascia varoval Taliansko metaforou – palmy v najjužnejšom regióne krajiny sa budú s otepľovaním klímy sťahovať na sever.

Sciascia to nazval “línia palmy”

Posolstvo, všeobecne povedané: Mafia, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou Sicílie, a večný boj medzi autoritami a mocnými zločincami, medzi zákonom a korupciou, čoskoro prenikne do celého Talianska. Veriť, že zostane na Sicílii, bola ilúzia.

Teraz sa zdá, že palmová čiara sa preniesla z Talianska do väčšiny Európy a teraz aj do Bruselu, bijúceho srdca EÚ. Vrecia s hotovosťou, úplatky pod stolom, pranie špinavých peňazí poradenskou firmou – obvinenia, ktoré sa objavili v takzvanom škandále Qatargate, sú korupciou na jej základnej úrovni, klasickým mafiánskym správaním. A talianski podozriví – hoci nie mafiáni – boli zapojení do každej fázy.

Dokonca aj kľúčový zákon, ktorý sa používa na zabezpečenie priznaní, je importovaný z Talianska – zákon, ktorý Taliansku roky pomáhal obracať a väzniť členov mafie na Sicílii a inde.

Tento týždeň sa do tejto kauzy zapojilo aj samotné Taliansko, keď milánske úrady údajne začali vyšetrovať, či sa miestna poradenská spoločnosť využívala na posielanie úplatkov z Kataru poslancom Európskeho parlamentu, čím sa škandál dostal priamo do tejto krajiny.

Inými slovami, Qatargate má výrazne taliansku príchuť. A paradoxne, práve Taliani sú zodpovední za to, že čiastočne spôsobili – a možno aj vykorenili – potenciálnu hnilobu, ktorá prenikla do Parlamentu.

Je to pozoruhodná symbolika, ktorá ilustruje vyvíjajúci sa charakter Európy v oblasti korupcie, politiky a polície, ktorej úlohou je vykoreniť zlo v inštitúciách – vládnych či iných -, ktoré kontrolujú každodenný život.

Začiatkom tohto roka belgické orgány dosiahli veľké víťazstvo, keď (len druhýkrát) použili takzvaný zákon pentiti – taliansky výraz pre “pokánie” – na obrátenie Antonia Panzeriho, Taliana a bývalého poslanca Európskeho parlamentu. Na základe tohto zákona môžu aj nepokorní teroristi a mafiáni dostať miernejšie tresty, ak vypovedajú o svojich zločineckých kumpánoch.

A presne to Panzeri urobil, keď sľúbil, že predhodí tých, ktorých ako údajný vodca operácie podplatil, výmenou za kratší pobyt za mrežami. Odvtedy boli zatknutí a obvinení z korupcie ďalší zákonodarcovia EÚ.

Belgicko nie je jediné, ktoré prijalo talianske zákony určené na boj proti organizovanému zločinu. Holandsko tiež napísalo alebo zvažuje časť týchto pravidiel, aby pomohlo v boji proti obchodu s drogami, ktorý sa šíri cez jeho prístavy.

Skutočnosť, že sa proti vládnej korupcii nasadzujú zákony na boj proti mafii, nie je prekvapením. Vyšetrovatelia často zdôrazňujú, že likvidácia mafie a odhaľovanie korupcie idú ruka v ruke. Zdôrazňujú, že bez toho prvého nemôže prosperovať.

Ďalšou súvislosťou medzi organizovaným zločinom šíriacim sa Európou a vládnou korupciou, ktorá zjavne preniká do Európskeho parlamentu, je skutočnosť, že obidve sa rozšírili v politických systémoch, ktoré pomaly čelia tomu, čo sa mnohým zdalo zjavné.

Dlhoroční pozorovatelia EÚ vždy predpokladali, že je len otázkou času, kedy sa objaví niečo podobné ako Qatargate – čo zahŕňa aj obvinenia, že Maroko mohlo nezákonne ovplyvňovať rozhodnutia Parlamentu.

Podobne sa odtlačky organizovaného zločinu už dlho prejavujú v európskych krajinách, ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie krajiny na severe. Vo Švédsku nedávny rozmach násilia miestnej a zahraničnej mafie podnietil jedného novinára k otvorenému zamysleniu: “Je toto Švédsko… alebo Sicília?”

Talianski vyšetrovatelia tvrdia, že už dávnejšie začali upozorňovať predstaviteľov severu, že cez prístavy v Rotterdame a Antverpách teraz prúdi obchod s kokaínom. A len pred dvoma mesiacmi bolo v Antverpách pri streľbe zrejme súvisiacej s drogami zabité 11-ročné dievča.

“Hovoríme o kontajneroch plných drog, ale zdá sa, že si ich nevšímajú,” povedal zhruba pred desiatimi rokmi taliansky vyšetrovateľ.

Ešte pred šiestimi rokmi bola talianska tlač plná článkov, v ktorých sa vysvetľovalo, že vyšetrovatelia sa domnievajú, že “trojuholník” Antverpy, Rotterdam a Duisburg v Nemecku prijíma “väčšinu kokaínu spotrebovaného v Európe”. Nedávno taliansky protimafiánsky prokurátor Nicola Gratteri tvrdil, že Nemecko nie je “druhou krajinou” Európy, pokiaľ ide o hustotu mafie.

Talianske zákony o pentiti môžu pomôcť zabrzdiť toto šírenie – ale vyžadujú si aj hrozivý kompromis.

V 80. rokoch 20. storočia využili členovia mafie v Neapole tieto zákony na to, aby Enza Tortoru, jedného z najznámejších a najuznávanejších novinárov v krajine, falošne pošpinili ako obchodníka s drogami. Tortora, ktorý bol nevinný, bol odsúdený na 10 rokov väzenia.

“Najväčší príklad veľkoobchodného súdneho mäsiarstva,” takto ho opísal taliansky novinár Giorgio Bocca.

O desaťročia neskôr sa jeden z mafiánskych pentitov ospravedlnil a priznal, že si to vymyslel. Bolo však už príliš neskoro. Tortorovu nevinu síce v roku 1987 potvrdil najvyšší súd krajiny, ale o rok neskôr zomrel vo veku 59 rokov.

Ponaučenie: Aj kajúcnici majú selektívnu pamäť – a účty, ktoré si musia vyrovnať. A samotné priznanie nemôže rozhodnúť vo veci.

Potom je tu ťažko prehltnuteľná skutočnosť, že zákon nevyhnutne ochráni tých, ktorí sa môžu zdať, že si trest zaslúžia najviac.

Sudcu Giovanniho Falconeho, ktorý dôrazne presadzoval používanie pentiti zákonov v mafiánskych prípadoch, v skutočnosti zabila bomba umiestnená v aute. Mafián, ktorý ju odpálil, neskôr sám profitoval zo zákona a stal sa policajným informátorom. Dnes, keď je sudca mŕtvy, je takzvaný zabijak ľudí (u scannacristiani) na slobode a žije pod policajnou ochranou.

Podobne je to aj v Bruseli, ak je Panzeri skutočne strojcom operácie “peniaze za vplyv”, aj tak dostane odmenu za to, že donášal ako prvý.

Kalkuluje sa však s tým, že nespravodlivosť je cena, ktorú sa oplatí zaplatiť v boji proti korupcii a mafii. A v Bruseli je ponuka kratšieho trestu pre Panzeriho za odhalenie záhady najväčšieho korupčného škandálu v EÚ za posledné roky zjavne malou cenou.

Alternatívou je, že “línia palmy” sa bude stále zvyšovať.