Moskva 17. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Facebook/Miroslav Šmelko, Facebook/Miroslav Šmelko)
Druhá slovenská družica čoskoro odletí z Bajkonuru na obežnú dráhu. Víťazný medzinárodný projekt vedený Leteckou fakultou Univerzity v Košiciach vznikol ako spolupráca vedcov z Maďarska a Japonska. Plán a prínosy tohto aerokozmického prieskumu priblížil Sputniku jeho vedúci, doc. Miroslav Šmelko
Projekt druhej slovenskej družice GRBAlpha je vedený pod hlavičkou Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Vypustenie satelitu raketou Sojuz-2 zaistí ruská spoločnosť. Jeho predchodcom je prvý satelit skCUBE, ktorý obieha Zem od roku 2017. Obe družice majú rovnaké parametre: jedná sa o kocku o veľkosti 10x10x10 cm.
Do tohtoročnej misie sa okrem českých vedcov zapojili vedci z Japonska a Maďarska. Návrh a stavbu koordinoval slovenských astrofyzik Norbert Werner, ktorý vedie výskumný tím na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti a je docentom Masarykovej Univerzity v Brne. Zúčastňujú sa jej vedci z Univerzity v Hirošime a z Nagoje univerzity (Japonsko). Celá misia prebehne pod vlajkou Slovenska.
Úlohy svojich zahraničných kolegov Sputniku vysvetlil vedúci projektu doc. Ing. Miroslav Šmelko, PhD., ktorý sa od roku 2014 zúčastňuje projektu prvej slovenskej družice skCUBE. Pôsobí na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a zameriava sa na bezpilotné systémy. Je súčasne zamestnaný v Európskej vesmírnej agentúre ako technický expert výboru pre priemyselnú politiku.
“Spolupráca vznikla na základe projektu skCUBE. Náš kolega zo slovenských organizácia pre vesmírne aktivity, astrofyzik Norbert Werner, prišiel s myšlienkou otestovať detektor gamma zábleskov. Dal dokopy vedecký tím z Japonska a Maďarska, pričom stavbu družice zastrešila slovenská firma Spacemanic. Letecká fakulta vstúpila do projektu približne rok po jeho začiatku, kedy sa naskytla možnosť zapojiť sa do súťaže o vypustenie satelitu zadarmo od ruskej spoločnosti GK Launch Services.”
Náplňou slovenského tímu v projekte bolo zastrešiť registráciu satelitu, zriadiť pozemné stanicu a po štarte prevádzkovať družicu, doplnil vedúci projektu. Navyše sa vedci z Technickej univerzity priebežne zapájali do menších technických úloh, ako napríklad pomoc pri návrhu stabilizačného systému družice, pomoc s oživením palubného zdroja a kalibrácia palubných magnetometrov.
Pred mesiacom Miroslav Šmelko so svojím kolegom Jakubom Kapušom spoločne pripravovali v Moskve slovenský satelit na integráciu.
V roku 2019 projekt slovenskej družice Letecké fakulty získal druhé miesto v súťaži na vypúšťanie nano-satelitov, ktorá bola vyhlásená Medzinárodnou astronautickou federáciou (IAF) a ruskou spoločnosťou GK Launch services. Cenou bolo financovanie 75% nákladov projektu. Zvyšok nákladov spojených s technickým vývojom a spustením projektu financovali sponzori.
Doba a ciele novej misie
Podľa slov Šmelka misia potrvá približne 6 mesiacov. Počas tejto doby prebehne základné overenie detektora a použitých technológií. Podľa skúseností z misie skCUBE očakáva, že životnosť družice bude dlhšia.
“Maximálna doba činnosti družice je približne dva roky, po tomto čase je vysoko pravdepodobné, že bude družice poškodená radiáciou a prestane fungovať,” vysvetlil expert.
“Vedeckým cieľom je otestovať detektor gamma zábleskov. Ak sa nám podarí preukázať jeho dostatočnú citlivosť, plánujeme v budúcnosti vytvoriť flotilu satelitov osadených týmito detektory.
Rádioamatérskym cieľom je podporiť komunitu rádioamatérov. Palubná vysielačka umožňuje vzájomnú komunikáciu medzi pozemnými stanicami a tiež bude vysielať svoju volaciu značku v Morseovej abecede, čiže v základných telemetrických dátach, ktoré budú môcť rádioamatéri sledovať počas preletu,” vysvetlil vedec.
Podľa Šmelka vedľajším produktom budú prevádzkové údaje, ktoré slúžia na analýzu správania jednotlivých systémov satelitu a ich prípadný ďalší vývoj.
Unikátne vedecké odbory sa tešia záujmu medzi študentmi
Je pozoruhodné, že Letecká fakulta na Univerzite v Košiciach je prvá a stále jediná fakulta na Slovensku v tejto oblasti. Súčasná pandemická situácia významne ovplyvnila letectva. Preto sme sa zaujímali, či tieto okolnosti mali vplyv na záujem uchádzačov o štúdium. Šmelko vysvetlil, že v posledných rokoch sa na Leteckej fakulte otočil trend v prospech technických študijných programov.
Vedec sprehľadnil aj jednotlivé študijné odbory:
“Úspešne sme akreditovali študijné programy Letecké a kozmické technológie v bakalárskom stupni, Letecké a kozmické inžinierstvo v inžinierskom stupni a Letecké a kozmické systémy v doktorandskom stupni. Poskytujeme teda kompletné vzdelanie v programe, ktorý sa v zahraničí označuje ako Aerospace Engineering. Záujem o štúdium v týchto programoch medziročne narastá, z čoho máme samozrejme radosť. “
Podľa slov docenta Šmelka projekt GRBAlpha prispeje k zvýšeniu kvality štúdia, rovnako ako tomu bolo pri projekte skCUBE. Podľa jeho slov poznatky, ktoré sa počas práce na projekte získali, prenáša priamo do študijných osnov.
Študenti sa vedeckej misie bezprostredne zúčastňujú.
“Dokonca poskytujeme študentom možnosť zapojiť sa do týchto projektov. Prezradím, že aj v satelite GRBAlpha sa nachádzajú súčiastky, ktoré navrhol a vyrobil náš študent 3. ročníka bakalárskeho programu Letecké a kozmické technológie Jaroslav Kessler,” podotkol záverom Miroslav Šmelko.
Štart misie z kazachstánského kozmodrómu je plánovaný na 20. marca. Raketový nosič Sojuz 2-1a vynesie na obežnú dráhu malé družice 18 ďalších štátov. Hlavným nákladom bude juhokórejská družica pre sledovanie Zeme CAS500-1.
Tatjana Naronskaja
0.0°C
.jpg)
