Testovanie antigénovým testami prebiehalo odoberaním biologického materiálu z nosohltanu človeka. Inštrumentárny výkon v akejkoľvek telesnej dutine je vážnym zásahom do integrity organizmu a preto musí spĺňať patričné medicínske, etické a právne kritériá. Počas plošného testovania antigénovými testami sa v niekoľkých vlnách testovaniu podrobili milióny obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa mojich poznatkov  dochádzalo masívne a opakovane k porušeniam zákonov, medicínskych postupov a zásad správnej laboratórnej praxe.

1/ Podmienkou akéhokoľvek medicínskeho výkonu je poučenie o prínosoch a rizikách výkonu a písomný súhlas vyšetrovaného, potvrdený jeho podpisom. Testovanie sa robilo bez písomného súhlasu a bez poučenia, teda zákon bol už len v tomto bode porušený niekoľko miliónkrát .

2/ Test kórejskej firmy Biosenzor, použitý pri prvej vlne testovania, nemal registračné schválenie od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ŠUKL. Takéto registračné schválenie nemal ani v žiadnom štáte Európskej únie a v čase prvej vlny testovania nemal ani nikde na svete. Na akom právnom základe boli tieto testy používané na slovenských občanoch? Test figuroval iba na Emergency Use Listing Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Plošné testovanie nebolo núdzovým použitím, používalo sa aj na zdravých ľuďoch. Pýtam sa, či použitie týchto testov na území SR bolo zákonné, alebo došlo k hrubému porušeniu zákona?

3/ Absolútna väčšina zdravotníckeho personálu, viac ako 95% robilo takéto testovanie prvý raz, bez akéhokoľvek zaškolenia a zacvičenia, dokonca to vraj  robili aj neplnoletí študenti a údajne aj zverolekári! Je potrebné preverenie týchto informácií, pretože to by bolo hrubým porušením akejkoľvek medicínskej etiky a viacnásobným porušením zdravotníckych zákonov.

4/ Kto bol zamestnávateľom zdravotníckeho personálu počas testovania a ktoré zdravotnícke zariadenie, ktorý poskytovateľ bol odborným garantom testovania?

5/ Testovania sa aktívne zúčastnili aj príslušníci ozbrojených zložiek rakúskej a maďarskej armády. Na základe akého rozhodnutia sa tak stalo? Aká zákonná norma povoľuje takýto postup, t.j. prítomnosť príslušníkov cudzej armády pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti občanom SR? Podľa mňa žiadna.

6/ Testujúci personál sa riadil podľa príbalového letáku, ktorý nebol v slovenčine, už to je porušením právnych noriem, platných v SR nakoľko lieky a zdravotnícke potreby musia mať príbalový informačný leták v štátom jazyku! Teda ani príbalový leták nebol spoľahlivým zdrojom k tomu, aby sa nekvalifikovaný personál dostal k serióznej informácii, ako postupovať.   V príbalovom letáku, ktorý bol v angličtine, nemčine, taliančine a portugalčine bolo zdôraznené, že test je určený pre symptomatických pacientov, teda nie pre zdravých. Použitie na zdravých bolo hrubým porušením medicínskych postupov. Navyše podľa letáku pozitivita testu má byť konfirmovaná, t.j. potvrdená iným testom, čo sa nikde nerobilo, práve naopak, tí, ktorí potom šli na PCR test, dostali pokuty. Podľa Zásad správnej laboratórnej praxe pri kvalitatívnych testoch, kde sa hodnotí len: pozitívny/negatívny, majú byť minimálne 2 hodnotitelia, aby sa minimalizovalo riziko subjektívneho omylu. Toto sa podľa mojich informácii prakticky nikde nerobilo, takže testovanie a jeho výsledky boli zmätočné a neposkytujú podmienky vierohodnosti a možnosti štatistického využitia. Testovanie testom firmy Biosenzor nám neukázalo počet chorých, iba počet pozitívne testovaných.

7/ Vydávaný „Certifikát“  nespĺňal elementárne právne podmienky kladené na zdravotnícku dokumentáciu. V záhlaví je uvedené Ministerstvo zdravotníctva, MZd však nie je poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ktorý musí byť uvedený na každom zdravotníckom dokumente. Na Certifikáte boli rubriky: Meno, Priezvisko, Dátum narodenia osoby, ktorej sa má poskytnúť zdravotnícka starostlivosť. Samotné tlačivo deklarovalo, že sa jednalo o poskytovanie zdravotníckej starostlivosti! Kto vydal povolenie a kód na poskytovanie tejto zdravotníckej starostlivosti? Na Certifikáte nebolo laboratórne evidenčné číslo, nebolo tam meno a podpis autorizovanej osoby ani adresa poskytovateľa a jeho telefónne číslo, čo všetko sú zákonné podmienky.

8/ Testovanie aj tzv. očkovanie sa robilo v priestoroch, ktoré mali veľmi ďaleko od hygienických noriem, kladených na zdravotnícke zariadenia, často dokonca nebolo ani WC, či pitná voda, čo bolo normou v zdravotníckych zariadeniach už pred 100 rokmi. Ak bude takýto postup zlegalizovaný, bude v budúcnosti možné robiť na športoviskách, či v garážach Hasičského a záchranárskeho zboru aj iné zdravotnícke výkony, včítane inštrumentárnych vyšetrení iných telesných dutín….?

9/ Všetky použité odberové sety, použité pracovné odevy a ostatný materiál, použitý pri odberoch, predstavoval nebezpečný – kontaminovaný biologický odpad. Legislatívne bolo potrebné riadiť sa Zákonom o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 553/2007 Z.z. o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia. Práca s takýmto odpadom si vyžaduje špeciálny prístup, zbieranie do špeciálnych, uzatvárateľných a mechanicky odolných kontajnerov, podľa možnosti spáliteľných, podliehajúce špeciálnym režimom, skladované vo vyhradenom priestore a so samostatnou písomnou evidenciou. Skladovanie musí byť zabezpečené tak, aby nedochádzalo k  zneužitiu, či odcudzeniu odpadu, aby k nemu nemali prístup nepovolané osoby, zvieratá, ani hmyz. Transport a spaľovanie v špeciálnych spaľovniach vykonáva na to vyškolený personál. Nikde som nenašiel zmienku o tom, že by sa zakúpili tisíce špeciálnych kontajnerov na skladovanie nebezpečného biologického odpadu. Nikde som nenašiel zmienku, že by sa na zaobchádzanie s ním špeciálne školil personál. Špeciálne spaľovne nebezpečného infekčného biologického odpadu nemohli kapacitne zvládnuť nárazovo spálenie takéhoto obrovského objemu!  Vyslovujem obavu, či neodborné nakladanie a skladovanie tohto infekčného materiálu nebolo jednou z príčin explózie infekcií dýchacích ciest a následných úmrtí po plošnom testovaní!

10/ Kontrolovanie Certifikátov bolo hrubým porušovaním zákona o ochrane osobných údajov. Podľa platnej legislatívy do zdravotníckej dokumentácie majú právo nahliadať iba osoby, viazané lekárskym tajomstvom. Nemôže to byť predavačka, pracovník SBS, vrátnik, či školník! Je neuveriteľné, že toto sa dialo v 21. storočí v civilizovanom štáte.

Je nepochopiteľné, že sa neozvala ombudsmanka, ktorá to mala v náplni svojich povinností.

Podľa zákona 581, paragraf 43, patrí do náplne činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou „vykonávanie dohľadu  nad zdravotnou starostlivosťou.“ Pri plošnom testovaní bola opakovane a masovo porušovaná legislatíva Slovenskej republiky, nemožno všetko obhajovať mimoriadnym stavom. UDZS, ako inštitúcia, ktorá nepodlieha vláde, ani parlamentu, mala jasne vytýčiť právne limity a medicínske kritériá, ktoré nemožno pri testovaní a aplikácii m-RNA preparátov prekračovať a porušovať. UDZS sa  svojím mlčaním spreneveril zmyslu a podstate svojej existencie. Svojim mlčaním nezákonnosti nepriamo odobroval.

Prečítajte si tiež:

• Premiér prezradil, čo bude prioritou v roku 2024
• Premiér v novoročnom videu: Ani v roku 2024 však nemôže byť odpoveďou revanš