The Sun však píše, že vedcom sa to údajne podarilo zistiť. Ide totiž o prekvapivý objav v starom egyptskom kameňolome Hatnab, ktorý naznačuje, že stavitelia pyramídy používali upravenú rampu, pomocou ktorej sa oveľa ľahšie prenášali obrovské kamenné kvádre majúce hmotnosť 25 až 80 ton.
Špecializované rampy s drevenými stĺpmi umožnili vyťahovať kamenné balvany smerom hore pomocou akéhosi systému kladiek. Podľa vedcov, ktorí skúmajú nápisy v starom lome Hatnab, mali rampy sklon 20%. Doteraz sa predpokladalo, že je nemožné, aby Egypťania vytiahli ťažké bloky rampami so sklonom väčším ako 10%, ale táto rampa bola zdvojnásobená strmosťou.
Roland Enmarch z Liverpoolskej univerzity vysvetľuje, že pri vyťahovaní balvanu po rampe stáli muži po obidvoch bočných stranách. Cez drevené stĺpy princípom kladkostroja ťahali laná a tak postupne vyzdvihovali balvan, až ho dostali na požadované miesto. Celá takáto konštrukcia umožnila mať aj strmšiu a kompaktnejšiu rampu.
Yannis Gourdon z Francúzskeho inštitútu pre orientálnu archeológiu uviedol, že kamene vyzdvihnuté z lomu by boli podobné veľkosti ako tie, ktoré sa používali na stavbu Veľkej (Cheopsovej) pyramídy, ale dokázať to nie je možné, pretože rampy boli po celom dostavaní pyramídy odstránené. Enmarch však súhlasí s Gourdonovým “vierohodným” tvrdením, že rampy sa použili aj na túto najväčšiu pyramídu na svete.
Gourdon uviedol, že objav rampy v starom kameňolome bol skutočne náhodný. Aby mohli nájsť nápisy, museli odstrániť kamene a rozvaliny. Zrazu pod nimi našli rampu s celkovou dĺžkou troch metrov, ktorá mala schody obidvoch stranách. Po nich vystupovali muži pri vyťahovaní balvanu smerom nahor. Našli sa aj otvory po stĺpoch.
Znamená to, že balvan ťahali súbežne z obidvoch strán, a tak to zdvojnásobilo počet ťahajúcich mužov, čo bolo aspoň malé uľahčenie, keďže pri vyťahovaní niekoľkotonového balvana bolo treba aj napriek tomu vynaložiť obrovskú silu.