Vo svojej práci vedci vychádzali z vykopávok, ktoré sa vykonávajú na dne Indického oceánu. Protoindická čiže harrapská kultúra je jednou z troch najstarších civilizácií vedľa egyptskej a sumerskej. Vznikla asi pred 5 tisíc rokmi na hranici súčasnej Indie a Pakistanu.
Jej zánik pripadá na 1900. roky pred n. l. Vedci pôvodne predpokladali, že to bolo spojené so zmenou podnebia, ktoré sa kvôli oslabeniu monzúnov stalo chladnejším a suchším. Ďalšie výskumy ale ukázali, že sucho bývalo na Hindustane aj skôr, nebránilo ale rozkvetu civilizácie.
Klimatológ Liviu Giosan z Oceánografického ústavu vo Woods Hole v USA sa spolu so svojimi kolegami rozhodol urobiť za debatami bodku a vykonal vykopávky. Na dne Indického oceánu skúmal sedimentárne horniny a lastúry planktónu a mäkkýšov, ktorých chemické zloženie môže svedčiť o zmenách zemskej klímy v priebehu tisícročí.
Tieto údaje a zvyšky DNA planktónu pomohli zistiť, koľko sladkej vody sa dostávalo do pobrežných vôd oceánu a ako sa menila úroveň zrážok v zime a v lete.
Vyšlo najavo, že harrapská kultúra zmizla nie kvôli suchu, ale kvôli zmene charakteru zrážok – zimné monzúny boli výdatnejšie a v lete bolo dažďov menej, práve to urobilo okolie rieky Indu nevhodným pre život.