Antarktída 28. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Vedci analyzovali satelitné snímky šelfového ľadovca Aimery vo Východnej Antarktíde a zistili, že v zime 2019 z jeho povrchu zmizlo jazero, v ktorom sa v letnom období hromadila snehová voda.
Potom, čo výskumníci z Scrippsovho Oceánografického ústavu pri Kalifornskej univerzite v San Diegu a Ústavu morských a antarktických výskumov Tasmánskej univerzity nevideli jazero na snímkach, rozhodli sa preskúmať priebeh udalostí.
Laserový prístroj na satelite ICES-2 dokáže rozoznať najmenšie podobnosti povrchu dokonca aj za polárnej noci. Jeho zobrazenia sa zakladajú na odrazených impulzoch fotónov, ktoré vysiela laser. Analýza rádiolokačných snímok ukázala, že v júni 2019 zmizlo počas týždňa veľké jazero s 600-750 miliónmi kubických metrov vody.
Na jeho mieste zostala preliačina podobajúca sa kráteru o ploche asi 11 kilometrov štvorcových s kúskami ľadov, ktoré predtým tvorili povrch jazera. V tejto depresii, ktorú vedci nazvali ľadové údolie, sa v lete 2020 znovu začala hromadiť snehová voda, ktorá vytvorila nové jazero, avšak podstatne menšie ako pôvodné.
“Máme za to, že voda, ktorá sa nahromadila v hlbokom jazere, urobila trhlinu v šelfovom ľadovci pod jazerom a vytiekla do oceánu. Tento proces je známy ako vodná trhlina,” uvádza správa pre tlač Tasmánskej univerzity slová popredného autora prieskumu, glaciológa Austrálskeho antarktického programu partnerstvo Rolanda Warnera.
Taká trhlina je dosť častý jav, ktorý spôsobuje deštrukciu menších šelfových ľadovcov na Antarktickom polostrove, kde snehová voda vytvára počas južného leta na povrchu ľadovcov malé jazierka.
Lenže vedci prvýkrát objavili takú veľkú trhlinu, veď ľadovec Aimery má hrúbku asi 1 400 metrov. Rozbor snímok ICES-2 získaných podľa presných stôp na zemi pred a po vysychaní jazera ukázal vertikálny rozsah deštrukcie, ľadový povrch na mieste jazera klesol o 80 metrov a plávajúci ľadovec okolo sa zdvihol o 36 metrov, keď sa uvoľnil z vody.
V posledných desaťročiach, keď sa teplota vzduchu v Antarktíde zvýšila, došlo v niektorých šelfových ľadovcoch k silnému topeniu. Modely prognózy svedčia, že sa tento trend zachová. Podľa názoru vedcov bude to mať za následok zvýšenie počtu jazier so snehovou vodou a riziko veľkej deštrukcie ľadovcov v dôsledku vzniku trhlín.
“Pretože povrchová snehová voda na šelfových ľadovcoch môže spôsobiť ich deštrukciu, čo nakoniec spôsobí zvýšenie morskej hladiny, je dôležité pochopiť procesy, ktoré oslabujú šelfové ľadovce,” povedala účastníčka prieskumu Helen Amanda Frickerová, glaciológička zo Scrippsovho Oceánografického ústavu, ktorá objavila jazerá na povrchu ľadovcov Antarktídy v roku 2007. “Je potešujúce, že ICES-2 nám ukazuje detaily procesov prebiehajúcich na ľadovom štíte v takom priestorovom meradle“.
Autori prieskumu hovoria, že zatiaľ je predčasné robiť závery o tom, že “vysušenie” jazera súviselo len s otepľovaním klímy. “Táto nečakaná udalosť sa zrejme stala vyvrcholením mnohých desaťročí hromadenia a uchovania snehovej vody pod izolujúcou ľadovou pokrievkou,” poznamenal ďalší autor článku, profesor Jonathan Kingslake z observatória Zeme Lamont-Doherty pri Kolumbijskej univerzite.
Budúcnosť jazera nie je, podľa prieskumníkov, jasná. V sezóne topenia 2020 sa v ňom začala znovu hromadiť voda, ale potom sa jej hladina znížila. Autori sa domnievajú, že príčinou môže byť periodické otvorenie trhliny pod jazerom.
0.0°C
.jpg)
