Bratislava 22. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Depositphotos/Microgen)
V nedávnej štúdii vedci zistili, akú funkciu mali kamenné sošky pred 3 200 rokmi. Našli ich v chettskom chráme v Yazilikaye (územie dnešného Turecka) v prvej polovici 19. storočia, informuje Daily Mail
V 13. storočí pr. N. L. vyrezali Chetiti z vápenca viac ako 90 siluet v podobe bohov, zvierat a monštier a postavili pred nimi chrám, ktorý toto miesto premenil vo svätyňu. Viac ako 200 rokov vedci nemohli zistiť, k čomu sú tieto plastiky určené.
Archeológovia v Turecku veria, že záhadné 3 200 rokov staré kamenné sošky sú astronomickou mapou vesmíru a starovekým kalendárom.
Skalnú svätyňu Yazilikaya v strednom Turecku, asi 160 km od Ankary, prvýkrát znovuobjavil francúzsky historik a archeológ Charles TEXIER v roku 1834.
Medzinárodný tím vedcov teraz určil, že plastiky predstavujú vesmír – Zem, nebesia a podsvetia – a zobrazujú mýtus o stvorení Chetitskej ríše, od chaosu k poriadku.
Keďže život a smrť sú vo večnom cykle, zdvojnásobuje sa reliéf ako kronika plynutia dní, mesiacov a ročných období ako staroveký kalendár.
Niekoľko míľ severovýchodne od hlavného mesta Chattušaš leží na veľkom vápencovom výbežku svätyne prezývaná Yazilikaya čiže vytesaná skala.
Dve vápencové komory bez strechy s desiatkami vyrezávaných postáv sú považované za Sixtínskú kaplnku chetitského náboženského umenia.
Na prominentnej severnej stene sú vyobrazené bohyne Slnka Hebat a boha búrky Tešub, najvyšších božstiev panteónu. Na východnej a západnej stene po oboch stranách komory pochodujú menšie božstvá v dvoch sprievodoch smerom k mocenskému páru.
Hoci to moderní Európania prvýkrát videli v roku 1834, až v roku 2011 nemecký archeológ Jürgen Seeher napísal: “Dodnes nie je jasné, akú funkciu skalná svätyňa skutočne splnila.”
Podľa novej štúdie v časopise Journal of skyscape Archaeology bola svätyňa symbolickým znázornením toho, ako Chetiti nahliadali na vesmír.
Reliéfy zobrazujú rôzne úrovne vesmíru – s podsvetím dole, Zemou uprostred a oblohou hore, spolu s najdôležitejšími božstvami. Ale tiež sprostredkúva “cyklické procesy obnovy a znovuzrodenie”, podľa vyhlásenia vedúceho autora Eberharda Zangger: “Deň a noc, fázy Mesiaca a ročné obdobia.” Zangger hovorí, že každá z viac ako 90 postáv sa drží tohto systému.
Zangger, prezident Nadácie luwských štúdií vo švajčiarskom Zürichu, spolupracoval s Bazilejskou archeologičkou Ritou Gautschyovou na analýze usporiadanie a zloženie postáv. Zistili, že mnoho z nich indikuje rôzne fázy Mesiaca a časy slnečného roku.
Chetiti založili svoje impérium na konci 17. storočia pred naším letopočtom. Na vrchole svojho vývoja v polovici 1300 rokov pred naším letopočtom vládli väčšine Turecka, rovnako ako územie na Strednom východe a hornej Mezopotámie.
V roku 1180 pr. N. L. Boli Chetiti rozdelení a asimilovaní Asýrčanmi. Kedysi mocný štát sa rozpadol do malých miest, z ktorých niektoré prežili až do ôsmeho storočia pred naším letopočtom.
0.0°C
.jpg)
