Môj profil 
Predplatné
Charakteristika rozširovania seizmických vibrácií skrz vrstvy hornín, ako vysvetľujú geológovia, závisí od tvaru týchto vrstiev, na povahe ich vzájomnej interakcie či na tom, ako sú orientované. Práve to umožní odhaliť ich štruktúru, smer prúdenia hornín, a dokonca aj ich chemické zloženie. Možno vďaka tomu tiež pozorovať, ako rýchlo a akým spôsobom prechádza “ozvena” zemetrasenia týmito zónami.
Mariánska priekopa je považovaná za tzv. subdukčnú zónu, čo je časť litosféry, kde sa jedna vrstva morskej kôry “vnorí” pod inú dosku, ktorá sa na ňu napojuje. Vedci sa už dlhú dobu zaujímajú o ďalší osud tejto hmoty – konkrétne, koľko sa jej dostáva do hlbinných vrstiev zemského plášťa a ktorá časť sa takmer okamžite navracia v podobe sopečných výbuchov a chrlenia magmy v stredooceánskych hrebeňoch a takzvaných ostrovných oblúkoch.
Ukázalo sa, že vrstva “klesajúcej” kôry pod Mariánskou priekopou prakticky celá mierila do hlbinných vrstiev zemského plášťa a zachovala si svoju štruktúru aj v hĺbkach 50-60 kilometrov. Znamená to teda, že sa do hlbín Zeme dostáva oveľa viac morských hornín bohatých na vodu a jej zlúčeniny, než sa predtým predpokladalo.
Podľa vedcov za posledných milión rokov Mariánska priekopa načerpala viac ako 79 miliónov ton vody do hlbinných vrstiev zemského plášťa, čo je zhruba 3- až 4-krát viac ako predchádzajúce odhady.
Ak tomu tak naozaj je, potom má voda, a sedimentárne horniny s ňou spojené, oveľa významnejšiu úlohu v “obehu” hornín v hlbinách Zeme, než sa vedci domnievajú. Podľa Douga Wiensa a jeho kolegov by mali ďalšie podobné objavy prinútiť geológov, aby prepracovali všetky teórie, ktoré popisujú proces výmeny hornín medzi zemským plášťom a kôrou planéty.
.JPG)
