Môj profil 
Predplatné
U mužov bola takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sú “systémovo orientovaní” než empatickí. Muži spravidla chcú vedieť, ako veci fungujú. V porovnaní so ženami sa preto v sociálnych situáciách cítia nepríjemnejšie, menej sociálne vnímajú a nemusia pochopiť, prečo spôsobili nejaký priestupok.
Daily Mail dodáva, že mužské myslenie sa preto viac uplatní v oblasti vedy, techniky, strojárstva a matematiky.
Profesor Simon Baron-Cohen (ktorý je mimochodom bratrancom herca Sachu Barona Cohena), riaditeľ Výskumného centra pre autizmus v Cambridge, už pred dvadsiatimi rokmi hovoril, že autizmus súvisí skôr s mužskými osobnostnými črtami. Ide o akúsi extrémnu verziu “mužského mozgu”, čo sťažuje čítanie emócií u iných ľudí.
Autisti sú teda viac “systematickí” ako “empatickí”. Kým až u 40% žien bola zaznamenaná vysoká miera empatie, u mužov len v 24% a u autistických mužov 13%. Muži majú navyše dvakrát až trikrát vyššiu pravdepodobnosť diagnostikovania autizmu. Podľa tohto výskumu publikovanom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, autizmus súvisí s nadmerným vystavením mužského hormónu testosterónu v maternici.
Profesor však pripomína, že pritom všetkom nemusí ísť o jednoznačné a nezvratné tvrdenia: “Tieto výsledky sa vzťahujú iba na skupiny mužov a žien, v priemere nie na jednotlivcov. Nemôžeme ju používať, aby sme skonštatovali, že sa jednotlivec bude správať určitým spôsobom.”
No zároveň dodáva: “Existujú však evolučné dôvody, prečo je pre viacerých mužov zmysluplné mať systémový mozog, z dôvodov prežitia, napríklad naučiť sa rôzne metódy lovu. Ženy v priemere mohli vyvinúť lepšiu empatiu v priebehu miliónov rokov, pretože boli dôležité pre výchovu detí.”
Presnejšie šlo o vzorku 671 606 osôb (z nich 14 354 osôb malo diagnózu autizmu), ktoré odpovedali na otázky na webových stránkach pre kanál 4 s názvom “Ste autista?”. Otázky boli zamerané na testovanie ich empatie, ako napríklad to, či o sebe vedia, že sú necitliví, a či pochopili, kedy boli ľudia rozrušení alebo napádaní.
Otázky sa týkali aj systematického prístupu k životu, ako napríklad, či “sa radi pozeráte do katalógov produktov, aby ste zistili podrobnosti o každom produkte a porovnávate ho s ostatnými”, alebo “keď cestujeme vlakom, či vás zaujíma prepojenie železničných liniek”.
Výsledky ukazujú, že 44% mužov bolo systematických alebo až extrémne systematických, v porovnaní len s 27% žien.
Zaujímavé tiež je, že tendencia k autizmu a viac “mužskej” povahe myslenia bolo najsilnejšie medzi ľuďmi zaoberajúcimi sa prírodnými vedami, IT, inžinierstvom a ďalšími odbory, ktoré vyžadujú schopnosť systematizovať vedomosti. Medzi zástupcami humanitných vied, bez ohľadu na ich biologickú povahu, dominovala “ženská” inteligencia.
.jpg)
.jpg)
