Moskva 27. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Čínski vedci zistili, že ľudia, ktorí spia poobede, preukazujú lepšie výsledky v testoch na orientáciu, plynulosť reči a pracovnú pamäť. Vedci preto vyvodili záver, že popoludňajší spánok má priaznivý vplyv na mozog. Výsledky prieskumu boli zverejnené v časopise General Psychiatry
S vekom začínajú ľudia častejšie spať poobede. Vedci z šanghajského strediska duševného zdravia a Šanghajské univerzity Jiao Tong chceli zistiť, či je popoludňajší spánok u ľudí pokročilého veku ochrannú reakciou organizmu, ktorá pomáha zabrániť zníženiu kognitívnych funkcií, alebo jedným zo symptómov demencie – neurodegeneratívneho ochorenia, ktorou trpí každý desiaty človek starší ako 65 rokov.
Autori otestovali 2 214 ľudí starších ako 60 rokov žijúcich v niekoľkých čínskych veľkomestách, vrátane Pekingu, Šanghaja a Si-anu. Všetci účastníci boli zdraví a nemali kognitívne poruchy. 1 534 z nich poobede pravidelne spali a 680 nie. Priemerná dĺžka nočného spánku predstavovala v oboch skupinách asi 6,5 hodiny, popoludňajší spánok u tých, ktorí ho praktizovali – päť minút až dve hodiny. Vedci tiež zaznamenávali, ako často ľudia spali poobede v priebehu týždňa – jeden až dvakrát týždenne alebo denne.
Všetci účastníci absolvovali rad lekárskych prehliadok vrátane skríningových testov na demenciu
Všetci účastníci absolvovali rad lekárskych prehliadok a kognitívnych skúšok, vrátane testu MMSE na demenciu. Skríningové testy na demenciu zahŕňali až 30 bodov, podľa ktorých hodnotili vedci niekoľko aspektov kognitívnych schopností a najvyšších nervových funkcií, vrátane návykov zrakového a priestorového vnímania, pracovnej pamäti, objemu pozornosti, schopnosti riešiť problémy, informovanosť o polohe a plynulosť reči.
Ukazovatele kognitívnych schopností boli podľa výsledkov testu MMSE oveľa vyššie u tých, ktorí pravidelne spali vo dne.
Vedci podotýkajú, že ich výskum patrí do kategórie pozorovacích, teda dokazuje, že dva faktory – v danom prípade popoludňajší spánok a zdravie mozgu – sú navzájom spojené, neobjasňuje ale príčinu tohto spojenia. Avšak existuje niekoľko možných interpretácií výsledkov pozorovania.
Zápalové procesy v organizme výrazne ovplyvňujú kvalitu spánku
Podľa názoru autorov reguluje spánok imunitnú reakciu organizmu a je evolučnou reakciou na zápal. Je známe, že ľudia s vyššou úrovňou zápalu spia častejšie, a tiež to, že zápalové chemické látky hrajú významnú úlohu v poruchách spánku. Vekom sa úroveň zápalu v organizme vcelku a okrem iného v mozgu zvyšuje. A popoludňajší spánok pomáha tomuto zápalu zabrániť, čo priaznivo ovplyvňuje funkciu mozgu.
Autori zároveň varujú, že spánok poobede je spojený často so sedavým spôsobom života a s poruchami cirkulácie leptínu a ghrelinu – peptidových hormónov, ktoré regulujú energetickú výmenu. To zase vedie k zvýšeniu apetítu a väčšej spotrebe kalórií, čo pri nízkej spotrebe energie napomáha vývoju obezity a metabolických chorôb.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
